zápach potu

Čo sa skrýva za zapáchajúcim potom? Zlá životospráva, DNA, ale aj vážna choroba

Zdravie
A je to tu. Pekelné horúčavy udreli plnou silou. Prišiel čas kúpania, opaľovania a sviežich koktejlov. Letný vánok so sebou ale nesie ešte aj niečo iné – všadeprítomný pach potu. V každej električke alebo vo výťahu sa nájde jedinec, ktorý zapáchajúcim potom prebije i tie najdrahšie francúzske parfémy. Čo o nás hovorí naša pachová stopa? V niektorých prípadoch môže byť sprievodným javom zlého zdravotného stavu alebo dokonca vážnej choroby.

Telesný pach hral v živote človeka vždy dôležitú úlohu. Ešte než sme vymysleli voňavky, slúžila naša prirodzená vôňa ako zdroj mnohých informácií. Naši predkovia vďaka nej dokázali vycítiť veci, o ktorých sa nám dnes môže iba snívať. Telesná vôňa bola kľúčovou zložkou reči tela. Vďaka zápachu potu ľudia rozoznali, že niekto trpí chorobou, je rodeným vodcom, alebo či už patrí do starého železa. Možno by sme to dokázali aj dnes, lenže našu prirodzenosť prekrývame najrôznejšími deodorantmi. Miesta, ktoré sálajú špecifickými pachmi ale stále existujú. Napríklad nemocnice – podľa pachu dezinfekcie hneď vieme, že tam byť nechceme, pretože odvšadiaľ veje chorobný odér.

Ideálne prostredie pre tvorbu baktérií

Každý človek vylučuje pot. Denne vypotíme zhruba jeden až dva litre tekutiny. Ak sa však človek nachádza v extrémnych podmienkach, dosahuje množstvo potu v závislosti od okolitej teploty kľudne aj osem litrov. Preto je také dôležité dodržiavať pitný režim, aby bolo telo hydratované. A vylučovať nielen vodu, ale aj bielkoviny, tuky a minerály. Taký mix vytvárajú apokrinné žľazy. Teda žľazy, ktoré sa nachádzajú hlavne v podpazuší a rozkroku. Prečo sa ale pachom potu líšime medzi sebou, keď sa potíme v podstate rovnako? Nuž, ako dobre vieme, neoddeliteľnou súčasťou tela sú baktérie. Bez nich by sme nemohli fungovať. A tým sa darí najlepšie tam, kde je teplo, vlhko a tma. Výživnými látkami obsiahnutými v pote sa baktérie pekne nakŕmia a dokonalé prostredie pre ich rozmnožovanie je na svete. Potom už len záleží na tom, či človek proti tejto bakteriálnej Sodome a Gomore zakročí, alebo nie.

Kolónie v podpazuší

Jednoducho povedané, kto sa neumýva poriadne, vytvára si v podpazuší svoju vlastnú kolóniu. Keď sa baktérie živia, produkujú plyn rovnako ako väčšina živočíchov. A čím viac baktérií, tým viac plynov a teda viac zapáchajúceho potu. Pridajte k tomu enormné potenie, ktoré sa často spája s nadváhou a máte na svete človeka, ktorý dokáže zamoriť celý priestor, v ktorom sa nachádza. A aj priľahlé okolie. Samozrejme, nemusí to tak byť vždy.

Ani obézny človek, ktorý sa potí ako maratónsky bežec, nemusí nutne zapáchať. Dve šťastné percentá populácie totiž nevylučujú látky potrebné k výžive baktérií, teda neprodukujú zapáchajúci pot.

Taký človek potom nie je cítiť nijako. Ak si teda nejakú vôňu alebo zápach neobstará externe. Zvyšok ľudí, bohužiaľ, také šťastie nemá. Musia sa s baktériami vysporiadať intenzívnou hygienou a spomínanými deodorantmi. Existuje ale ešte ďalšia možnosť!

Transplantácia baktérií od iného jedinca

Transplantácia baktérií od menej páchnuceho človeka. Túto metódu vymyslel doktor Chris Callewaert z Kalifornskej univerzity náhodne pri svojich pokusoch na dvojčatách. Jedno z nich nemalo so zápachom žiadne ťažkosti, avšak to druhé bolo cítiť až za roh. Bezproblémové dvojča si podpazušie pritom vôbec neumývalo, druhé, naopak, niekoľkokrát denne drhlo rovnaké miesta silným antibakteriálnym mydlom. Po štyroch dňoch sa baktérie od neumytého „zasadili“ do absolútne čistej pokožky zapáchajúceho súrodenca. Experiment zafungoval a problémy so zápachom zmizli. „Efekt transplantácie pretrváva už viac ako rok. S výsledkom sme veľmi spokojní a radi by sme metódu dostali do širšieho povedomia,“ komentoval obdivuhodný úspech doktor Callewaert. Výskum sa presunul do Švédska, kde v nových testoch šestnásť z osemnástich dobrovoľníkov vykazovalo podobné výsledky ako dvojčatá z experimentu.

Jedlo ovplyvňuje zápach potu

Pár baktérií však jar nerobí. Pach ovplyvňujú aj ďalšie veci, napríklad jedlo.
Ste vegetarián či vegetariánka? S veľkou pravdepodobnosťou budete svojmu okoliu voňať oveľa príjemnejšie ako zarytý mäsožravec.

Ak nechcete svojich blízkych trápiť zápachom potu, vyhnite sa cesnaku. Neverte tomu, že jediným dôkazom konzumácie cesnaku je váš dych. Ak si dáte na obed poctivé špagety aglio e olio, bude vám po cesnaku „voňať“ aj koža. Tá na vás prezradí napokon aj maškrtenie čili papričiek, ktoré obsahujú ďalšieho vinníka nepríjemného pachu – kapsaicín.

Zápach potu môže byť indikátor vážnej choroby

Nemáte radi cesnak ani pálivé jedlá, pravidelne sa sprchujete a napriek tomu si „nejako nevoniate“? Možno sú na vine zdravotné ťažkosti. Nemyslite ale hneď na to najhoršie. Možno vám len chýba dostatok pohybu, pravidelná strava alebo oslabená imunita. Medzi vážnejšie ochorenia, ktoré zapáchajúci pot môže signalizovať, patrí cukrovka, porucha štítnej žľazy alebo problémy s pečeňou. V chorom tele sa totiž mení zloženie tekutín, teda aj potu.

Myslíme na ostatných

Možno poznáte niekoho, kto žiadnou chorobou netrpí, ale napriek tomu je obklopený oparom potu. Urobte dobrý skutok a citlivo a diskrétne mu prezraďte, že existuje široký výber deodorantov, ktoré z neho urobia vášho obľúbeného kolegu, a z autobusu, ktorým jazdí do práce, miesto k životu na nadýchnutie. A to nielen pre vás, ale aj pre ostatných. Každý by sa potom mohol slobodne a bez ťažkostí nadýchnuť, pokojne aj v preplnenom spoji. Avšak bohužiaľ je to len utopická predstava, pretože tu vždy budú osoby, ktorým to bude úplne jedno.

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.