Keď totiž bábätko nosíte na rukách a maznáte sa s ním, stimulujete mu mozog, opisuje čerstvá štúdia z Nationwide Children Hospital v americkom Ohiu. Štúdia zahŕňala 125 bábätiek – tých narodených v termíne ako aj tie narodené predčasne – a ich reakcie na fyzický kontakt.
Z výsledkov vyplynulo, že predčasne narodené deti nereagujú tak silno ako deti donosené. Avšak všetky bábätká, ktoré boli v častom fyzickom kontakte či už s rodičmi, či s nemocničným personálom, vykazovali silnú mozgovú aktivitu.
Výsledky štúdie podľa výskumníčky Nathalie Maitre ukazujú, že taká zdanlivo obyčajná vec, ako je telesný kontakt a správanie bábätiek, je veľmi dôležitou premennou vo vývoji detského mozgu. „Pri nedonosených deťoch je jemný fyzický kontakt kože na kožu dôležitým nástrojom pre dozretie ich mozgov na úroveň detí donosených,“ povedala vedkyňa časopisu Science Daily.
Čo sa stalo v Rumunsku?
Ako to vyzerá, keď deti nenosíte, nechávate ich plakať a nereagujete na ich potreby, smutne experimentálne overil napríklad rumunský diktátor Nicolae Ceauşescu. Počas jeho režimu sa od každej ženy čakalo, že bude mať minimálne štyri deti. Potraty a antikoncepcia boli zákonom zakázané. Dôsledok tejto politiky? Sirotince preplnené deťmi, ktorým sa nikto nevenoval. Zariadenia zvládli pokryť ich základné potreby: jedlo, strechu nad hlavou a pod.
Lenže na deti nikto nehovoril, takmer nikto sa ich nedotýkal a často trávili celé dni vo svojich postieľkach. Tento nedostatok fyzického i mentálneho kontaktu zanechal v deťoch hlboký odtlačok: Neboli schopné vybudovať si s nikým vzťah, hrať sa ani inak normálne interagovať s inými deťmi. Ich emočná aj sociálna inteligencia bola výrazne znížená.
A u tých z nich, ktoré mali to šťastie, že sa zo sirotinca dostali do starostlivosti adoptívnych rodičov, sa potvrdilo, že tento deficit sa bohužiaľ nedá dohnať. Škoda, ktorá na nich bola napáchaná, bola nevratná.
Sila dotyku
„Aj krátke momenty objatia, napr. pätnásť minút pred spaním, majú vplyv nielen na vývoj detí, ale môžu viesť tiež k zlepšeniu emocionálneho a tiež fyzického stavu dospelých,“ zhŕňa svoje tridsať rokov trvajúce bádania Tiffany Fieldová, vedúca Touch Research Inštitútu na University of Miami’s Miller School of Medicine. Podľa nej vie ten správny dotyk znížiť krvný tlak, tep a hladinu kortizolu. „Vie stimulovať hipokampus, ktorý je zodpovedný za pamäť. Taktiež dokáže spôsobiť vyplavovanie hormónov, ktoré sú spojené s pozitívnymi a povznášajúcimi emóciami,“ dodáva pani Fieldová.
Pre telo aj emócie
Dotyk a prejavy emócií tiež pomáhajú deťom odhaliť ich vlastné ja. Štúdia z roku 2013 potvrdila dôležitosť ľudského dotyku pre zdravý vývoj mozgu. Výskumníci z Veľkej Británie vtedy zistili, že milujúci dotyk zvyšuje schopnosť mozgu uvedomiť si svoje vlastné telo a hrá veľkú úlohu vo vytvorení si zdravého vzťahu k nemu.
Ďalšia štúdia, ktorú vykonali nemeckí a singapurskí vedci, dokázala, že fyzický kontakt s dieťaťom nevytvára iba vzájomnú emočnú väzbu, ale dieťaťu ovplyvňuje sociálne schopnosti voči všetkým ostatným ľuďom. „O pozitívnom vplyve dotykov u nemluvniat už toho bolo celkom dosť napísané,“ hovorí psychologička Annett Schirmerová z National University of Singapore. „My sme ukázali, že na schopnosť socializácie má vplyv a ovplyvňuje ju ešte veľmi dlho po dojčenskom veku,“ vysvetľuje.
Maznanie svedčí metabolizmu
Medzi tie najdramatickejšie zistenia pani Fieldovej patrí fakt, že nedonosené deti, ktoré dostávali trikrát denne pätnásťminútové masáže, priberali na váhe o 47 % rýchlejšie ako tie, ktoré ležali samy v inkubátoroch, čo bývala v minulosti bežná prax.
Masírovaným bábätkám tiež rýchlejšie dozrievala nervová sústava: ich reakcie na ľudské tváre alebo hrkálky boli oveľa rýchlejšie a výraznejšie.
„Masírované bábätká nejedli viac ako ostatné. Ich váhový prírastok bol zrejme spôsobený vplyvom fyzického kontaktu na ich metabolizmus,“ upresňuje vedkyňa. Navyše tým, že sa detí dotýkame, zvyšujeme ich imunitu. Vystavujeme ich totiž veľkému množstvu baktérií, ktoré im paradoxne pomáhajú bojovať s budúcimi ochoreniami.
Skrátka a dobre: fyzický kontakt je pre zdravý vývoj vášho dieťaťa alfou i omegou. Maznajte sa s ním a noste v náručí tak často, ako len môžete. Nebojte sa, že ho rozmaznáte alebo pokazíte. Je to naopak!
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Prečo naučiť deti variť? Jedlom proti depresii i ADHD
