Výrazný vplyv na vzrast má počas vývoja samozrejme strava, geografická poloha, ale aj sociálne prostredie. Možno však preprogramovať vrodené predispozície? Každý chovateľ zvierat dobre vie, že výživa vo fáze rastu je určujúca na to, ako bude zviera vyzerať. Rovnako ako výživa sú v priamej väzbe na konštrukciu tela hormonálne pochody počas dospievania. Tie sú síce dané, ale človek s nimi môže malou mierou prirodzene i umelo manipulovať smerom k želaným výsledkom.
Ľudské telo sa v tomto ohľade od toho zvieracieho príliš nelíši, a hoci hormonálnu sekréciu majú z väčšej časti v réžii gény, nemusia mať posledné slovo. V nemalej miere sa na fungovaní nášho metabolizmu podieľa aj testosterón, ktorý sa vytvára pre obe pohlavia v nadobličkách. Okrem svalového napätia zodpovedá tento hormón aj za hospodárenie s tukom v tele a mieru množstva svalov. Kedysi sa dokonca podával injekčne pri liečbe žltačky, aby pečeň tzv. nestučnela. Dnes sa však táto metóda už nepoužíva.
Hýbatelia hormónov
Ako si však človek môže prirodzene regulovať vplyv hormónov v prospech svojho zdravia? Trochu nepopulárne sa to dá robiť pohybom. V tomto prípade je reč o športe v detstve. Nie nadarmo sa hovorí, že šport dieťaťu prispieva k rovnomernému rozvinutiu telesnej stavby. Systematicky správny pohyb od útleho detstva totiž nerozvíja len svalstvo, ale má vplyv aj na kostru, vrátane telesného vzrastu. Šport môže vďaka stimulácii produkcie testosterónu vrodenú výšku o niečo pretiahnuť. Je to totiž jedna z premenných, ktoré určujú fyzický vzrast. Ak vynecháme silové športy či športy s jednostranným pohybom, ktoré v detstve môžu postavu miesto formovania skôr deformovať, tak práve testosterón je schopný – a to aj u dievčat – optimalizovať metabolizmus a svalový vývoj. Tým to však nekončí.
Dokonca aj rysy v tvári majú u detských športovcov tendenciu vyvíjať sa súmernejšie.
Čím väčšie svaly, tým väčšie kosti
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje tvarovanie tela, je reakcia kostry na svalovú záťaž. Kosti sa športom spevňujú, ale môžu sa navyše vplyvom pribúdajúcich svalových úponov o niečo zväčšiť. To isté platí o kĺboch. Extrémnym príkladom môžu byť archeologické rozbory kostrových pozostatkov Vikingov. Mnohé z nich v mužskej populácii mali totiž ramenné kĺby väčšie ako kĺby bedrové, čo bez ohľadu na etnikum či rasu ďaleko presahuje prirodzenú stavbu ľudskej kostry. Vplyv na takýto vývoj malo veslovanie, ktoré Vikingovia prevádzkovali prinajmenšom od puberty. Prípady, kedy sa úplne menil predispozičný somatotyp, boli zaznamenané v Rusku u detských gymnastov.
Ich metabolizmus ani telesná stavba v dospelosti nezodpovedali rodinným predpokladom.
Vplyv už od kolísky
V neposlednom rade sa na fungovaní nášho metabolizmu podieľa aj držanie tela. Súvislosť so somatotypom je síce nepriama, napriek tomu významná. Príčinou nadmerného zavodnenia organizmu najmä v oblasti nôh bývajú totiž „priškrtené“ lymfatické cesty. Veľmi často sú na vine ploché nohy. Práve tu je často lymfa pozastavovaná vplyvom zdeformovanej nožnej klenby. Vznik plochých nôh, a teda aj nesprávneho držania tela a napríklad aj migrén, majú na svedomí často nič netušiaci rodičia. Okrem nevhodnej obuvi počas rastu detí sa dnes diskutuje aj o nepriaznivom vplyve „pomáhania“ deťom vo fázach, keď sa učia sadať, vstať a chodiť. Často je telu „pomáhané“ k ďalšej polohe vo chvíli, keď na to svalstvo ešte nie je pripravené. Svaly potom reagujú tým, že improvizujú, a kostra sa naďalej vyvíja neprirodzene. Výsledkom je hrbenie, skoliózy a podobné patálie.
Dnes už poznáme mnoho dostupných metód, ako s následkami nesprávneho vývoja pracovať. Avšak či už je to joga, klasická fyzioterapia alebo napríklad Dornova metóda, málokedy sme schopní úplne zvrátiť napáchané škody. V dospelosti preto svoj somatotyp markantne nezmeníme. Možno však reagovať na jeho dispozície a rešpektovať individuálne prirodzené vlohy tela. Používať telo k činnostiam, ku ktorým bolo stvorené, je polovica zdravia, a čo je snáď ešte dôležitejšie, priaznivo tým môžeme podporiť proces vlastného sebaprijatia.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
