„Teoreticky síce je možné, že takúto látku podľa ruského receptu pripravil niekto iný. Vzhľadom naznáme dôkazy je to ale extrémne nepravdepodobné,“ hovorí britský expert na chemické zbrane Richard Guthrie. To isté oznámila aj britská premiérka Theresa Mayová: za útokom stojí s najväčšou pravdepodobnosťou Rusko – alebo Rusko poskytlo recept niekomu inému. Možnosť, že by novičok zvládol vyrobiť a použiť niekto iný ako štát vybavený takými výskumnými inštitúciami a skúsenosťami ako bývalý Sovietsky zväz, vylučuje aj bývalý ruský chemik Vil Mirzajanov, ktorý sa na vývoji novičoku kedysi podieľal.
Prečítajte si tiež: Nepoužívať na ľuďoch. Kráľ biohackingu si sám upravuje baktérie aj DNA
Už starí Gréci…
Bojový plyn údajne prvýkrát použili starí Gréci. „Keď počas peloponézskych vojen nemohli Sparťania dobyť Delfy, nakoniec obrancu mesta porazili vďaka dymu zo zmesi fosforu a ďalších látok, ktorý sa dostal cez hradby,“ hovorí vo svojej prednáške Frederick Sidell z Armády USA. V novodobej histórii ho preslávilo hlavne použitie horčičného plynu počas prvej svetovej vojny, najmä v bitke o Ypres.
Horčičný plyn pôsobí relatívne jednoducho. Leptá sliznice a nakoniec zabíja popálením pľúc – podobne ako boľševník obrovský poškodzuje kožu.
O sto rokov mladšie novičoky patria medzi ďaleko zložitejšie látky, ktoré pôsobia na nervovú sústavu a smrť vyvolávajú z dôvodu zmeny jej činnosti, ktorá ochromí dýchanie a činnosť srdca. Jedovaté sú extrémne: podľa dostupných informácií vraždia násobne úspešnejšie než jedna z najtoxickejších látok svojho druhu, VX.
Elektrina vo vnútri človeka
Pod názvom novičok sa skrýva skupina rôznych chemikálií, ktoré narušujú komunikáciu nervov a svalov. Ak mozog vyšle svalu signál k stiahnutiu, dorazí po nervovom vlákne v podobe slabučkého elektrického impulzu. Vyvolá tak zmenu elektrického napätia medzi neurónom a jeho okolím, ktorá pritiahne dovnútra do neurónu ióny vápnika. Ten sa naviaže na príslušné receptory vnútri neurónu, čím otvorí kanáliky, ktorými z neurónu prúdi neurotransmiter acetylcholín. Ten sa naviaže na receptory susednej svalovej bunky, do ktorej tiež začnú prúdiť ióny kalcia, aby zmenili elektrické prostredie vo vnútri bunky – a vyvolali stiahnutie svalu.
Kľúčovú úlohu pre fungovanie takéhoto mechanizmu hrá rýchle odstránenie acetylcholínu, aby bolo možné sval povoliť a znovu napnúť. Acetylcholín sa štiepi pomocou enzýmu, ktorý sa volá cholínesteráza. Práve na ňu útočia novičok a ďalšie nervové bojové látky: naviažu sa na cholínesterázu, ktorá potom acetylcholín vypustený medzi nervom a svalom nerozkladá. Nasleduje kŕč, pri dávkach nad desať miligramov smrť.
„Prvým príznakom je zúženie zreničiek, poruchy videnia – a nasleduje zvracanie, ťažkosti s dýchaním a kŕče,“ hovorí Mirzajanov.
Ide o príznaky cholínergnej krízy – prílišná stimulácia svalov kvôli zaplaveniu acetylcholínom. Za zúženie zreničiek môže “kŕč” svalu musculus sphincter iridis, ktorý zrenicu sťahuje. Zároveň postihnutému “stmavne” zorné pole, pretože kontrakcie svalu pôsobia podobne, ako keď sa na fotoaparáte zvýši clona.
Keď sa vypína telo
Acetylcholín je zároveň kľúčovým neurotransmiterom parasympatického nervového systému, ktorý telo ovláda v čase odpočinku. Ak organizmus nič neohrozuje, parasympatikus ho navádza k základným biologickým nutnostiam: k jedlu, vylučovaniu, tráveniu, sexuálnej aktivite. Cholinergné krízy sa tak prejavujú aj zvýšeným slinením, urináciou, ťažkosťami s udržaním stolice a narušeným trávením. Nasledujú ťažkosti s dýchaním v dôsledku zlej činnosti dýchacích svalov, kŕče a paralýza kostrových svalov a vracanie; spomalí sa tep. Akútne hrozí udusenie pre zlú funkčnosť dýchacích svalov alebo kvôli nadprodukcii sekrétov v prieduškách, ktoré následne zaplavia pľúca. Ak pacient krízu prežije, nahromadenie acetylcholínu v mozgu môže spôsobiť závažné neuropsychologické problémy od pamäte cez intelektuálne a emočné schopnosti až po ovládanie pohybu.
Dá sa otrava vziať späť? Áno, ale…
Časti príznakov by malo byť možné predísť použitím protijedov. V prípade otravy priemyselnými látkami alebo neurotoxickou útočnou látkou Sarín sa používa atropín, ktorý sa naviaže na niektoré acetylcholínové receptory. Tým tlmí činnosť parasympatického systému – takže pomáha predchádzať väčšine príznakov otravy. Nedostane sa však ku svalom, takže kŕče zostanú.
Pomôcť môže aj podanie iného, slabšieho jedu s rovnakým účinkom. Cieľom je, aby sa na príslušné enzýmy naviazal namiesto sarínu menej nebezpečný jed, ktorý je potom jednoduchšie odstrániteľný.
S novičokom ale nie sú verejne dostupné žiadne konkrétne skúsenosti – s výnimkou kusých informácií o Andrejovi Železniakovi. Ruský vedec sa ním otrávil pri práci v laboratóriu a napriek podaniu protijedu po piatich rokoch plných zdravotných problémov spôsobených trvalými následkami otravy zomrel na mozgovú mŕtvicu. Jeho otravu ale spôsobil novičok-5 (A-232) – a nie je jasné, do akej miery sa jeho účinky budú líšiť od vražednej látky v prípade Skripalovcov.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Chemoterapia: liečba jedmi
