Mileniáli už nepozerajú na tetovanie s dešpektom, práve naopak. Stále viac z nich vyjadruje svoju individualitu tetovaním a ďalšími úpravami tela ako napríklad piercingmi alebo napríklad, extrémnejšie, scarifikáciou – vytváraním jaziev. Odhaduje sa, že vo Veľkej Británii má tetovanie jeden z troch dospelých ľudí. A počet ľudí ochotných zvečniť si nejaký motív na koži stále rastie. Iba na západnej pologuli ich je už vyše 120 miliónov. S tetovaním sú ale spojené určité zdravotné riziká. A podľa niektorých odborníkov sú pre naše telá dokonca toxické.
Arzén, nikel a olovo
Hlavným dôvodom je atrament, ktorý sa na tetovanie používa, a jeho zloženie. Vpichuje sa až do najspodnejšej vrstvy kože – dermis. Tetovací atrament obsahuje látky, ktoré môžu mať negatívne dopady na naše zdravie. Medzi také patria napríklad arzén, nikel alebo olovo. A hoci je atrament z väčšej časti vyrábaný z prírodných pigmentov, neexistuje efektívna žiadna kontrola a testovanie farieb používaných v tetovacích štúdiách.
Podľa Európskej komisie tak viac ako 40 % farieb neprešlo riadnym vedeckým testovaním a neuveriteľných 20 % z nich obsahuje nebezpečné karcinogénne látky. Mnoho z používaných atramentov je určených do tlačiarní alebo ako farba na automobily.
Imunitný systém môže tiež reagovať alergickou reakciou spojenou s nepríjemným opuchom a svrbením. Preto by sme nemali nové tetovanie vystavovať priamemu slnku, ktoré by ju mohlo spustiť. Ďalším problémom je aj postupné rozkladanie atramentu. Ten sa totiž postupom času odbúrava. Lekári sa obávajú, že by sa mohol počas života usadzovať v orgánoch a v dlhodobom horizonte ich poškodzovať.
Prečítajte si tiež: Rakovina kože na vzostupe. Ako sa najlepšie chrániť?
Možno je to rakovina…
Kovy v atramente môžu v krajných prípadoch reagovať pri vyšetreniach magnetickou rezonanciou. Pacienti si potom odnášajú nepríjemné spáleniny v miestach tetovania. Lekári tiež varujú pred hromadením atramentu v lymfatických uzlinách. To môže viesť k jeho zámene s rakovinovým bujnením a zlej diagnóze. V roku 2015 bola takto u mladej ženy mylne diagnostikovaná rakovina v uzlinách. Po operácii sa ukázalo, že tmavé bunky boli v skutočnosti tetovacím atramentom.
Pozor na amatérov
Medzi ďalšie nevýhody tetovania patrí aj zvýšené riziko infekcie. Jedným z najbežnejších je potom možná nákaza stafylokokom. Tú spôsobuje nesterilné prostredie a zlá dezinfekcia kože pred samotným tetovaním. Baktérie môžu viesť k celkovej sepse a zlyhaniu organizmu. Podľa jednej americkej štúdie pritom až u troch percent tetovaných dôjde k zápalu, a štyri percentá ľudí sa aj celý mesiac po tetovaní sťažovali na neustávajúcu bolesť. Veľká časť ľudí si tak zažila nepríjemné začervenanie a svrbenie, ktoré trvalo viac ako dva týždne. Pri nedostatočnom dodržaní hygieny je tiež možná nákaza hepatitídou C alebo ďalšími krvou prenosnými chorobami. Tomu sa však dá prakticky vyhnúť návštevou profesionálnych salónov, kde sú tieto riziká minimalizované.
Blahodárny stres
Nie všetci odborníci však vidia tento trend tak čierno. V americkej štúdii z roku 2016 došli dokonca k záveru, že tetovanie môže posilňovať našu imunitu. Opakovaná návšteva tetovacích štúdií je záťažovou skúškou nášho imunitného systému. Stres, ktorému je telo vystavené, pôsobí blahodarne na jeho fungovanie.
Telo totiž bojuje s tetovaním ako s každou inou infekciou. Biele krvinky sú tak vysielané do boja. U ľudí, ktorí majú viac tetovaní, namerali vedci potom ich vyššie hodnoty.
Dvakrát meraj…
Tetovanie bolo súčasťou našej kultúry už od nepamäti. Pred konečným rozhodnutím sa tetovať by sme mali všetko starostlivo zvážiť a obrátiť sa na overené tetovacie štúdiá. Tu máme záruku profesionálneho prístupu a stopercentnú hygienu. Vyhnúť by sme sa mali aj ďalším extrémom, medzi ktoré patrí napríklad tetovanie očnej buľvy. Tu je veľmi vysoké riziko poškodenia zraku alebo dokonca slepoty. Po tetovaní je nutné miesto omývať vodou a antibakteriálnym mydlom. Hlavné ale je zvážiť možné zdravotné riziká a rozhodnúť sa s chladnou hlavou. Rozhodne nie na dovolenke v podguráženom stave. Vtedy to budete zaručene ľutovať.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Môže vám nočný režim na iPhone pomôcť k lepšiemu spánku?
