Jedna z tradičných zásad, ktorú do adventu vniesli írski kňazi po celom kresťanskom svete, je predvianočné pôstne stravovanie. Na prvý pohľad sa môže zdať nelogické obmedzovať sa v chladných mesiacoch v strave, ale dôvody tohto zvyku sú pragmatické. Striedmejšia strava totiž odľahčí nielen hlave, ale aj tráviacemu traktu, ktorý čaká sviatočný nápor.
Pôst alebo vezmime to zľahka
Adventné potraviny sú vo veľkej miere prirodzene zastúpené v tzv. zdravej strave. Kapra alebo šošovicu ako vianočné jedlo pozná dnes každý. Nie sú to však jediné možnosti, ak sa chce človek pôstiť. Tradičnou surovinou bol napríklad vždy hrach, ktorý má z miestnych plodín najkomplexnejšie spektrum bielkovín. Pohánka zas podporuje cievny systém a ryby sú zase dobrým zdrojom omega kyselín, ktoré vedia významne podporiť mozog. Ryby totiž neboli považované za mäso, a tak sa počas pôstu konzumovali vo vyššej miere. Ale pozor, pre väčšiu spotrebu sa nehodia morské a dravé sladkovodné ryby. Tie obsahujú množstvo ortuti, ktorá sa v tele dokáže kumulovať a spôsobiť zdravotné komplikácie. No pri pár rybkách do mesiaca toto nebezpečenstvo nie je významné. Mäso bolo počas adventu na „blackliste“, rovnako ako alkohol. Dokonca ani mliečne výrobky do pôstu nepatrili (okrem masla). Aj to má svoju logiku: okrem toho, že mlieko ochladzuje organizmus, tak aj vďaka náročnej stráviteľnosti utlmuje metabolizmus. A nielen to. Kravské mlieko je známe tým, že zahlieňuje.
Hlieny sú živnou pôdou pre sezónne choroby, a tak obmedzenie konzumácie mliečnych výrobkov môže prispieť k prevencii pred prechladnutím.
Obľúbenou zložkou pôstneho menu sú orechy. Tie sú plné energie, zdravých tukov, ale tiež bielkovín. Reč je o orechoch vlašských, lieskových a mandliach. Mandle a mak, ktoré boli častou ingredienciou sladkostí, sú navyše plnohodnotnými zdrojmi vápnika. Zvyšok dnes bežných škrupinových plodov navyše kedysi nebol dostupný. Významná bola naopak koreňová zelenina a cibuľoviny. Svoj univerzálny úžitok mali jedlá pripravované z obilnín, ako je notoricky známa vianočná kuba, či krúpy v podobe prílohy. Obilniny svojim aminokyselinovým spektrom vhodne dopĺňajú strukoviny. A nebojte sa, po pravidelnej konzumácii odznie aj príslovečné nadúvanie.
Prečítajte si tiež: Jedlom ku zdraviu? Počúvajte svoje telo, sociálne siete berte s rezervou
Adventné sviečky ako návod k vlastnej inventúre
Počet i význam sviečok na adventnom venci prekonal búrlivý vývoj. Rovnako aj povaha adventu. Pôvodné poňatie predvianočného obdobia bolo rozdelené na dva tábory. Prvý sa snažil po duševnej stránke človeka očistiť a optimalizovať vývoj smerom ku Kristovi. Ten totiž mohol každé Vianoce kedykoľvek prísť v tzv. Druhom príchode Spasiteľa. Môže to znieť trochu mýticky, avšak jednalo sa o snahu priblížiť sa vlastným počínaním stavu, ktorým bol vtedy predobraz Krista. Druhý tábor chápal advent inak a možno pohodlnejšie. Advent tu bol totiž dobou, kedy sa oslavovalo zrodenia Ježiša. Predvianočné obdobie malo veselý ráz (samozrejme v medziach kresťanských zákonov). Základňou tábora bol Rím, preto išlo o formálnejšie poňatie. Postupom času sa tieto dva smery zmiešali a dnes má v kresťanstve advent dve fázy. Prvé dva týždne ide o očistu. Ďalšie dva týždne sú v popredí oslavy a tak neskoršia doba adventu odmeňuje človeka za snahy v predchádzajúcom čase.
Psychologicky kladný efekt systému odmien nie je žiadna novinka, ale čoho sa podľa liturgie má človek držať, aby december zvládol bez duševnej ujmy?
Každá sviečka má svoje meno
V každej nedeľnej sviečke je obsiahnutá téma k vlastnému spracovaniu. Prvá sviečka nesie názov Nádej. Človek by si mal uvedomiť, aký je vôbec význam pokoja a na čo samotný pokoj využiť. Nazýva sa tiež Sviečka patriarchov. To preto, že svetská vládnuca zložka by aspoň v tomto čase nemala mať moc nad pohodou. Tú má človek na prvú adventnú nedeľu začať pestovať. Pokoj sa stáva neochvejným a pre najbližších pár týždňov treba žiť svoj raj na Zemi. Nádej zapaľuje ďalšiu sviečku. Tá sa volá Mier. Zasvätená je prorokom, ktorí zvestovali príchod Spasiteľa. Introspekcia nabáda k zmiereniu a prijatiu seba samého. Tretia svieca predstavuje vzájomnosť a priateľstvo. V túto chvíľu nastáva radostná fáza adventu. Štvrtá sviečka a nedeľa (tento rok 24. 12.) sú zasvätené láske. Rovnako tak sa sviečka volá, hovorí sa jej však tiež anjelská. Patrí Panne Márii a novorodenému Ježišovi, novým začiatkom. Niekde sa môžete stretnúť aj s piatou sviecou, tá sa zapaľuje na Štedrý večer. Volá sa Kristus.
Znamená svetlo sveta, teda aspoň toho vlastného. Obsahom tém si už musí prejsť každý sám.
Meditácia na predpis
Záverom prichádza na rad obyčaj, ktorej význam dnes dosiahol istú profánnosť. Adventný čas by mal byť najmä priestorom na modlitby a meditáciu. Ale ruku na srdce: koľkí z nás tento zvyk dodržiavajú? Stále častejšie sa pritom môžeme stretávať s vedeckými štúdiami, ktoré potvrdzujú prospešný význam meditácie. Skrumáž výsledkov ukazuje, že meditatívne stavy, kedy mozgové vlny dosahujú stavu alfa, sú prospešné nielen pre našu psychiku, ale tiež majú značný pozitívny vplyv na fyzické zdravie. Pri týchto hladinách vedomia sa totiž v tele spúšťajú autokorektivne procesy. Neuroveda navyše zistila, že modlitba aktivuje rovnaké mozgové centrá ako meditácia, efekt modlitby a meditácie je teda podobný. Vedci takisto uverejnili, že okolo meditujúceho narastá koncentrácia fotónov (mikroskopických svetelných častíc). Dôvody tohto mysteriózneho javu však ešte nie sú známe.
Tipy z receptára našich pradedov a prababičiek sú jednoduché a účelové. Je len na nás, či nejakú radu vyskúšame. Výsledkom by však malo byť v predvianočnom čase sa nezblázniť a v tej decembrovej tme dokázať rozsvietiť nielen stromček, ale aj svoju dušu i telo.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Prečo knihy o materstve spôsobujú mamičkám depky?
