Nie je nič krajšie, ako sa na jeseň zhlboka nadýchnuť v lese. Vzduch sa v tomto ročnom období stáva opojnou látkou plnou vône a sviežosti. Avšak za predpokladu, že sa nachádzate v blízkosti miesta, ktorého sa zatiaľ nedotkla ľudská ruka. V opačnom prípade žiadne kúzlo neprichádza. Obzvlášť v blízkosti veľkých miest. Za takéto by sa mohla považovať Praha, ale tá patrí k tým menším z väčších. Reč je o obrovských aglomeráciách. Kto na takom mieste nebol, ťažko si dokáže hektické prostredie predstaviť. Vzduch ťažký ako nákova. Neustály zhon. Davy ľudí, ktorí sa skoro ráno ponáhľajú do fabrík, aby zase vyrábali tisíce výrobkov, pre rozprávkový svet za hranicami. A pritom produkovali toľko nečistôt, že neostáva nič iné, len sa pohybovať v domovine s rúškom. Kto ho nemá, riskuje predčasnú smrť.
Život s rúškom
A doma tomu nie je inak. Keď je zima, musí sa zakúriť. V krajinách tretieho sveta, napríklad v Číne a Indii, sa nekladie dôraz na to čím. Hlavne, že to efektívne horí. Škodlivé látky nikoho netrápia. Ako by aj mohli, keď jedlo a teplo patrí medzi základné životné potreby. Tým bohužiaľ niektorí píšu testament, pretože si za zavretými dverami rúško s pokojným svedomím dávajú dole. Ale ani nie toľko sebe. Svojim deťom. Podľa najnovších prieskumov Svetovej zdravotníckej organizácie sa neustále zvyšuje počet osôb, ktoré umierajú na následky žitia v prostredí so znečisteným ovzduším. Počet teraz dosahuje viac než 7 miliónov. A prognostici predpovedajú ďalší nárast.
Prečítajte si tiež: Zachráni nás umývanie rúk pred chorobami?
Ischémia a iné komplikácie
Veľkú časť obetí, takmer polovicu, tvoria ľudia, ktorí sa od detstva pohybujú v životu nepriaznivých podmienkach – teda aj samotné deti. „Všetci musíme dýchať, preto vyhnúť sa nebezpečenstvu znečistenia je veľmi ťažké,“ komentuje terajšiu situáciu Frank Kelly, riaditeľ ekologického oddelenia na King’s College London. V deťoch, často vystavených škodlivým látkam vznikajúcich pri spaľovaní chemikálií, sa vytvára dokonalé podhubie pre ťažké zdravotné ťažkosti. Nemusí ísť nutne o rakovinu. Základným problémom je silná astma, ktorá znemožňuje v živote bežne fungovať. To však nie je všetko. So zlým ovzduším sa spája aj pneumónia, teda zápal pľúc, potom infarkt, ischémia a chronická obštrukčná choroba pľúc.
Najväčší podiel na úmrtiach, zhruba 26%, tvoria ischémia – poškodenie orgánov a tkaniva, ktoré spôsobuje nedostatok dodávaného kyslíka do častí tela.
Smrť v chudobe
Všetky štatistiky sa spájajú predovšetkým so zaostalými krajinami. Okolo 90% úmrtí spôsobených vystavením sa toxickým látkam v práci a doma sa odohráva práve v nich. „Chudobné ženy a deti platia vysokú daň za to, že musia tráviť väčšinu svojho času v domovoch. Nevedomky vdychujú jed zo spaľovania nevhodného paliva v kachliach so zlým odvodom spalín,“ upresňuje štatistický prieskum Flavia Bustreo, jedna z popredných tvári Svetovej zdravotníckej organizácie. Počet sa neustále zvyšuje. Nie je to len kvôli zhoršujúcemu sa stavu životného prostredia, ale tiež vďaka novým vedomostiam v oblasti zdravotníctva. Odborné výskumy rok čo rok odhaľujú nové rizikové zlúčeniny, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou stoja za spomínanými zdravotnými ťažkosťami. Tým vyvrácajú špekulácie, že problém tkvie inde.
Potulné chemikálie
Mohli by sme si povedať, že sa nás to netýka, pretože také miesta, kde dym tvorí súčasť bytia, sú v nedohľadne. Lenže pekelné signály sa dostanú vďaka vetru aj na úplne iné miesta, než kde vznikli. Môžeme si pripomenúť jadrovú katastrofu v Černobyle, ktorá slúži ako dokonalý príklad putovania zabijáckych látok. Hoci došlo k vzplanutiu reaktora niekoľko tisíc kilometrov od nás, predsa sa k nám smrtiace pary dostali. A rovnakým spôsobom funguje aj spaľovanie v obrovských fabrikách, ktoré vyrábajú oblečenie, elektroniku, hračky. V podstate všetko. Najviac to pociťujú krajiny na západe USA. Hodnoty ozónu vysoko prekračujú čísla, ktoré by mali v oblastiach panovať.
“Silný vietor ženie znečistený vzduch cez celé Spojené štáty americké. Obrazne sa tak Čína stáva exportérom nečistôt pre celý kontinent,“ vysvetľuje pohyby vedúci výskumu Willem Verstraeten z Kráľovského holandského meteorologického inštitútu.
Záchranná brzda?
Situácia sama o sebe u nás nie je zatiaľ príliš kritická. Až na niektoré miesta v Prahe, Brne a Ostrave. Inak si naozaj môžeme dopriať kvalitného vzduchu. Napriek tomu sa však musí hľadieť do budúcnosti, aby nám taký poklad ostal. Obzvlášť, keď si uvedomíme, že sa veľká manufaktúrna produkcia vkráda aj do našich lesov a hájov. Lenže v porovnaní s továrenskými oblasťami rozvojových krajín je celá Česká republika nič. Len sa pozrite okolo seba. I keď sa budete snažiť, nepodarí sa vám nájsť výrobok na ktorom nebude made in China, alebo India a Bangladesh. Nie je to naša vina. Nedá sa tomu vyhnúť. Životné podmienky sú nastavené tak, že také produkty patria k naším životom. „Najväčší podiel znečistení nemajú jedinci, ale celky. Aby sa niečo zmenilo, musia presadzovať reformy celé mestá, národy a medzinárodné spolky v sektoroch ako je doprava, energia a správa odpadov,“ píše na stránkach WHO. Odpoveď na otázku či môžeme z rýchlika vyskočiť, nie je teda vôbec jasná. Môžeme, ale aj nemôžeme. Záleží na nás všetkých. Jedinou nádejou sa stáva spoločné úsilie pokrokových štátov o zatiahnutí záchrannej brzdy. Ak teda nejaká ešte existuje.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Rakovina kože na vzostupe. Ako sa najlepšie chrániť?
