Fajčenie je pre mnohých len riskantnou zábavou, ale pre iných metlou ľudstva. Niektorí ho vidia ako civilizačnú chorobu, ďalší vo svojej podstate ako lifestyle. Či už máte zbierku fajok alebo za týždeň vyhodíte štrnásť škatuliek cigariet, alebo sa spravodlivo mračíte aj na neznámych fajčiarov kráčajúcich po uliciach, jedno sa ťažko poprie. Fajčenie je fenomén.
Nikotín je jednou z najrozšírenejších drog na svete. Jedinú konkurenciu má v alkohole, ale zatiaľčo sa často môžeme dočítať, že pitie s mierou je zdravé (a pohár vína denne znižuje riziko kardiovaskulárnych chorôb), fajčenie s mierou je len o niečo málo lepšie ako fajčenie tvrdé. Jedna jediná cigareta neprináša zdravotný benefit žiadny. A ak netrénujete na bas v zbore, s vašim telom neurobí nič dobré.
Začalo to vodnou fajkou v útlej mladosti, pokračovalo fajkami drevenými, až mi raz došiel tabak a ja som si kúpil prvú cigaretu. Vyúdený už som bol dosť, vracanie neprišlo, bolo to vlastne krásne, akokoľvek pominuteľné. A hladkosť prvej skúsenosti s rakotyčinkami mi otvorila dvere dokorán.
Prečítajte si tiež: Neviditeľná závislosť. Spotreba liekov proti bolesti stále rastie
Fajčenie je naozaj vysoko návykové a v ničom nám neprospieva. Pijavice na našich peňaženkách a pľúcach sú to! Niet divu, že so skoncovaním fajčenia sa už zaoberá celé odvetvie priemyslu. Zatiaľ nie je také veľké ako priemysel tabakový, ale keď doň započítame aj výrobcov elektronických cigariet, dosť možné, že ho čoskoro dorastie. Od nikotínových žuvačiek a náplastí po tie vreckové parostroje máme dnes toľko možností ako prestať fajčiť, že je prekvapujúce, koľko z nás to ešte robí.
Nepoznám takmer fajčiara, ktorý sa niekedy prestať nesnažil. Aj so všetkými dostupnými pomôckami je to ale k uzúfaniu ťažká práca.
Ráno pár šľukov na raňajky, malá hlavička ľahšieho tabaku, cigareta hneď po nej. Potom v práci, kedykoľvek dokončím úlohu alebo ide niekto iný. Doma veľká hlavička Latakie. A potom každú chvíľu, medzi miešaním polievky, nakŕmením kocúrov, vyzutím ľavej a pravej topánky. V priemere 5-6 eur za deň. Mal by som prestať.
Je totiž návykové zo všetkých strán. Pripomína nám našu orálnu fázu, zásobuje nás nikotínom a skoro zastavuje čas, keď ho máme málo. Spôsobuje závislosť fyzickú i psychickú a v tom tkvie hlavný problém. Náplaste alebo žuvačky nás síce zásobia nikotínom, ale naše ruky a ústa stále túžia po činnosti. Elektronické cigarety nás zaistia po oboch stranách, ale bohvie či sú naozaj zdravšie, respektíve aspoň menej škodlivé. Za pár desiatok rokov snáď budeme mať dosť údajov na posúdenie ich škodlivosti.
Pokus prvý
Skúšam prestať! A žiadne polovičaté riešenia, žiadne náplaste alebo žuvačky, žiadne cumlíky. Prestávam „cold turkey“. Poslednú krabku som zhltol včera, fajok sa zatiaľ nezbavujem, preč idú len zapaľovače a cigarety. Budem piť menej kávy a určite to pôjde.
Psychológ Alex Lickermann vyskúmal, že ani tí najúspešnejší nie sú za vodou. Prevažná väčšina fajčiarov, ktorí prestali, na cigaretu pomyslí aspoň raz denne po ďalších 30 rokov. Prestať fajčiť nie je jedno nezávislé rozhodnutie, ale celý proces, možno dokonca celoživotná úloha. Problém je, že akonáhle si zafixujeme pohyby s fajčením spojené s krátkodobou radosťou z nikotínu, je už jedno, ako odhodlaní sme alebo ako veľmi si uvedomujeme, že fajčenie je smrtiace.
Máme ho zafixované ako bábätko sací reflex, ktorému je to príbuzné.
Pokus druhý
Na prvýkrát to nevyšlo. Kolegyňa sa spýtala, či ideme fajčiť, a ja som úplne zabudol, že som si to zakázal. Dostal som cigaretu aj zapaľovač. Prekliata solidarita. Nabudúce musím všetkých informovať a zakázať im toto lákanie.
Dôležitá je podľa Lickermanna najmä podpora okolia. Najistejšie je si s fajčením zafixovať okrem príjemných vecí aj ostrakizáciu, zvracanie v opitosti, nesúhlasné pohľady a pokašliavanie partnerov. Skutočne prestať fajčiť je ale takmer nekončiaca úloha.
Pokus tretí
V krčme mi to ušlo, mea maxima culpa. Bolo to po dvoch dňoch, celý som sa ošíval a pristihol som sa pri pokuse šlukovať limonádu, ktorú som pil slamkou.
So žuvačkou, náplasťou alebo iným placebom je cesta jednoduchšia, ale len krátkodobo. Návyk fajčiť nám zostáva a pomôže skutočne len železná vôľa. Vôľa, ktorú by sme potrebovali všetci. Na fajčenie predsa len u nás zomrie 11 000 ľudí, teda jedna Nová Dubnica, ročne.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
