Len máloktoré lieky majú takú rozporuplnú povesť, ako práve antidepresíva. Aj keď prvé takéto lieky boli predpisované pacientom už pred skoro sedemdesiatimi rokmi – a od tej doby sa objavilo hneď niekoľko ďalších generácií antidepresív – stále okolo nich panuje celá škála mýtov. Tie však zo všetkého najviac ubližujú samotným pacientom. Mnoho chorých sa užívania antidepresív obáva, a preto nevedomky odmietajú účinnú liečbu. No svoj stav tým mnohokrát iba zhoršujú.
Isté stigmy so sebou prinášajú samotné depresie ako psychiatrické ochorenie, ale aj užívanie liekov na ne. Navyše sa mnoho ľudí stále domnieva, že „brať prášky na hlavu“ je znakom slabosti, a podľa toho potom hodnotia tých, ktorí antidepresíva užívajú. Aspoň niektoré z obáv by však mohla pomôcť rozptýliť rozsiahla meta-analýza nedávno publikovaná v prestížnom vedeckom žurnáli Lancet. Tá sa zamerala práve na to, ako veľmi sú antidepresíva účinné pri liečbe akútnej depresie, a súčasne porovnala aj ich rôzne typy navzájom.
Záver je jednoznačný: antidepresíva fungujú. Avšak medzi jednotlivými liekmi sú rozdiely. Líšia sa v tom, ako veľmi „silné“ sú, a takisto aj v tom, aké vedľajšie účinky ich užívanie prináša.
„Táto štúdia je konečnou odpoveďou na dlhodobú diskusiu o tom, či antidepresíva skutočne majú efekt pri liečbe depresie,“ uviedol pre britský spravodajský portál BBC News hlavný autor štúdie a psychiater Andrea Cipriani, ktorý pôsobí ako vedecký pracovník v NIHR Oxford Health Biomedical Research Center.
Prečítajte si tiež: Neviditeľná závislosť. Spotreba liekov proti bolesti stále rastie
„Zamerali sme sa na najčastejšie predpisované antidepresíva na miernu a stredne ťažkú depresiu. Myslím, že naše výsledky sú dobrou správou. Ako pre pacientov, tak pre lekárov,“ dodal psychiater. Z pohľadu celého autorského tímu majú dnes lekári vo svojej každodennej praxi k dispozícii kopu rôznych antidepresív a potrebujú dobré dôkazy na to, že svojim pacientom skutočne predpisujú vhodné lieky. V tomto ohľade im tak výsledky štúdie môžu byť nápomocné.
„Táto dôkladná štúdia potvrdzuje, že antidepresíva majú dôležité miesto pri liečbe depresie. Depresia každoročne spôsobuje veľké utrpenie tisícom ľudí a táto štúdia dopĺňa už dostupné dôkazy o tom, že máme k dispozícii účinnú liečbu,“ povedal denníku The Guardian James Warner, psychiater, ktorý pôsobí na Imperial College London.
Vedecké dôkazy pre tieto tvrdenia majú psychiatri naozaj silné. Vedci a vedkyne sa museli prehrýzť doteraz nepublikovanými dátami z celkom 522 štúdií zahŕňajúcich 116 477 pacientov. Tie porovnávali jednotlivé antidepresíva medzi sebou a porovnávali aj podávanie konkrétneho lieku proti placebu. Mimochodom, len spracovanie dát zabralo medzinárodnému tímu 6 rokov.
Meta-analýza potvrdila, že 21 najčastejšie používaných antidepresív je pri zvládaní akútnej depresie efektívnejších než podanie placeba.
To – jednoducho povedané – znamená, že naozaj fungujú. Podľa britskej odbornej spoločnosti The Royal College of Psychiatrists tak „konečne nastal čas uspať všetky polemiky o antidepresívach.“
Zaujímavá na tejto meta-analýze je ešte jedna skutočnosť. A síce, že do nej boli zahrnuté aj doteraz nepublikované údaje zo štúdií platených farmaceutickými spoločnosťami. To samo o sebe nie je nič neobvyklé, pretože farmaceutické firmy musia platiť rozsiahle štúdie, ktoré sú nevyhnutné preto, aby bolo úplne isté, že liek nielen funguje, ale tiež je naozaj bezpečný a chorým neublíži. Bez toho nemôže byť žiadny nový liek uvedený na trh a predávať sa. Rovnako sú farmaceutické firmy povinné sledovať (a teda platiť), čo ich lieky spôsobujú pacientom a či sa náhodou nedeje niečo neobvyklé. V rámci tejto meta-analýzy sa však pri porovnávaní údajov z jednotlivých štúdií ukázalo, že výsledky nie sú závislé na tom, kto výskum financuje.
Farmaceutické firmy teda nemali vplyv na to, ako budú jednotlivé antidepresíva hodnotené.
Nie je pilulka ako pilulka
Pri bližšom pohľade na túto rozsiahlu meta-analýzu je vidieť ešte niečo. Áno, antidepresíva majú preukázateľný liečebný efekt a ich podávanie funguje lepšie, než keď chorí dostávajú placebo. (Mimochodom, toto sa o cukrových guľôčkach v podobe homeopatík povedať nedá.) Jednotlivé antidepresíva sa medzi sebou líšia. Rozdiel je nielen v tom, ako “silný” efekt rôzne lieky majú, ale tiež v tom, aké vedľajšie účinky so sebou prináša ich užívanie. Práve obavy z vedľajších účinkov mnohých chorých odrádzajú od toho, aby liečbu antidepresívami vôbec začali.
Jedno z vôbec najznámejších antidepresív, Prozac, sa v porovnaní s ďalšími liekmi ukázalo ako najmenej účinné.
Na druhej strane ide o liek, ktorý pacienti najlepšie znášali a najmenej často na vlastnú žiadosť ukončovali svoju účasť v klinických štúdiách kvôli nežiaducim účinkom. To možno interpretovať tak, že táto liečba chorým vyhovovala, a ak sa počas nej objavili vedľajšie účinky, boli pre nich znesiteľné.
Medzi ďalšie lieky, ktoré mali najvýraznejšie účinky, patria antidepresíva obsahujúce tieto účinné látky: agomelatín, escitalopram, mirazapín a parotexín. Ak ste na tomto zozname nenašli „svoje“ lieky a premýšľate, či ich nevymeniť za iné, „lepšie“, nemusíte sa podľa autorov a autoriek meta-analýzy nijako ponáhľať. Závery tejto rozsiahlej štúdie nemožno podľa nich vnímať ako odporúčania k zmene liečby, najmä ak pacientovi vyhovuje. Pri hodnotení liečby u konkrétneho pacienta totiž hrajú úlohu ešte ďalšie faktory, ktoré táto štúdia nezohľadnila. „Analyzovali sme iba priemerný efekt liečby a neboli sme schopní sa venovať potenciálne klinicky a demograficky dôležitým faktorom, ktoré ovplyvňujú odpoveď na liečbu, ktorými sú napríklad vek, pohlavie, závažnosť stavov či dĺžka trvania symptómov,“ konštatuje autorský tím. Závery tak nemožno brať ako zoznam „najlepších“ a „najhorších“ antidepresív.
Navyše, meta-analýza nezahrnula ďalšie možné vplyvy pri rozhodovaní o liečbe konkrétnych pacientov.
K nim patrí napríklad to, či chorý už užíva nejaké lieky, ktoré sa môžu s antidepresívami navzájom ovplyvňovať, alebo je samotné riziko určitých vedľajších účinkov pre neho absolútne neprijateľné. Až tak, že liečbu vôbec nezačne. To sa týka najmä vplyvu niektorých antidepresív na sexuálny život. „Relatívne častým vedľajším účinkom niektorých antidepresív, vrátane tých najčastejšie predpisovaných zo skupiny SSRI (pozn. redakcie: medzi ne patria lieky obsahujúce ako účinnú látku fluoxetín, citalopram alebo escilatopram), je negatívny zásah do pohlavného života,“ popisuje skutočnosť profesor Jiří Raboch, prednosta Psychiatrickej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe.
Počas liečby tak môže dôjsť k zníženiu sexuálnej túžby. Muži môžu mať problémy s erekciou aj ejakuláciou a ženy zase s dosiahnutím orgazmu. „Tieto ťažkosti môžu spontánne ustúpiť, ale môžu tiež dlho pretrvávať,“ dodáva psychiater. Podľa neho je preto vhodné ešte pred začatím liečby pacienta upozorniť, že sa tieto nežiaduce účinky môžu objaviť, a zároveň, že ak sa tak stane, je to dôvod porozprávať sa so svojim ošetrujúcim lekárom.
Existujú aj antidepresíva ako napríklad trazodón, bupropión alebo agomelatín, ktoré tieto spomínané negatívne účinky majú v ďaleko nižšej miere, alebo dokonca na sexuálny život pôsobia pozitívne. To znamená, že je možné vybrať pri liečbe také lieky, ktoré nespôsobia problémy v sexuálnom živote. „Je známe, že sexuálny život ovplyvňuje výrazným spôsobom psychickú pohodu a kvalitu života každého jedinca. Na druhú stranu, duševné poruchy a ich liečba môžu negatívne zasiahnuť do oblastí pohlavného života,“ opisuje profesor Raboch s tým, že rozhovor o sexe by tak mal byť súčasťou lekárskeho vyšetrenia. Síce môže byť trochu trápne hovoriť s človekom v bielom plášti o tom, ako sexuálne (ne)fungujete, ale do budúcna si tým ušetríte kopu ťažkostí. Navyše, aj lekári a lekárky zvyčajne majú nejaký ten sexuálny život a podobný rozhovor by ich nemal zaskočiť.
Antidepresíva nielen na depresiu
Len na okraj, antidepresíva sa dnes nepoužívajú len pri liečbe depresií. „Hovorím svojim študentom, že iba podľa názvu nespoznajú, pri akých stavoch antidepresíva môžu pomôcť. Dnes sa antidepresíva s úspechom používajú u veľkého množstva pacientov s úzkostnými poruchami, teda generalizovanej úzkostnej poruche, sociálnej fóbii, panickej poruche či obsedantno-kompulzívnej poruche, pri liečbe schizofrénie, ak je sprevádzaná sekundárnou depresiou, ale tiež u pacientov s demenciami, pretože demencie veľmi často začínajú práve ako depresia. A tiež dokonca aj u pacientov s chronickými bolesťami,“ vymenúva docent Martin Anders, ktorý pôsobí na pražskej Psychiatrickej klinike 1. Lekárskej Fakulty Univerzity Karlovej a vo Všeobecnej Fakultnej Nemocnici a zároveň je predsedom Psychiatrickej spoločnosti Českej Lekárskej Spoločnosti Jána Evanjelistu Purkyně.
Súčasné rozšírenie antidepresív je možné vďaka tomu, že sa tieto lieky od doby, kedy sa pred sedemdesiatimi rokmi objavili prvýkrát, zásadne zmenili.
Prvé antidepresíva boli spojené s tak závažnými vedľajšími účinkami, že ani nemalo zmysel ich predpisovanie „ľahším“ pacientom. U chorých sa objavovali problémy vážnej poruchy srdcového rytmu, sucho v ústach, zápchy, zadržiavanie moču, nárast chuti do jedla, a teda zvýšenie hmotnosti, alebo napríklad riziko, že pri starších pacientoch dôjde k poruchám pamäte a vnímania.
Antidepresívami sa preto liečili iba pacienti s ťažkými depresiami. Dnes sme v bode, kedy sa po niekoľkých desiatkach rokoch vývoja liekov objavilo hneď niekoľko generácií antidepresív a desiatky rôznych preparátov. A súčasne sa podarilo výrazne znížiť výskyt vedľajších účinkov, zmierniť ich závažnosť aj znížiť účinné dávky, preto tieto lieky dostávajú aj chorí, ktorí vôbec nemajú depresiu. Vďaka antidepresívam je pre mnohých ľudí ich život znesiteľnejší, i keď sa im stále nemusí dariť vyriešiť všetky problémy, ktoré majú doma alebo v práci. Môžu ale žiť o niečo lepšie. A to nie je málo.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne dopredu nedá úplne pripraviť, niečo málo sa urobiť dá… Dali sme pre vás dokopy špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemernápracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keďdlhodobo ochoriete.
