„Skrátka, mal som to ako potešenie a príjemné odreagovanie od pracovných povinností,“ hovorí Pavel s rozpačitým úsmevom. Keď potom rozpráva, ako sa svojej závislosti na cukre zbavoval, zvážnie. Bol to pre neho naozaj dlhý a ťažký boj. Zvládol ho až na tretí pokus. „A aj tak mi trvalo celé dva mesiace, než sa to podarilo. Počas tej doby som cukor úplne vysadil a starostlivo som si strážil etikety na výrobkoch. Vyhýbal som sa všetkému, čo cukor hoci len trochu pripomínalo. Nejedol som ani ovocie, pretože v ňom je fruktóza. Teraz môžem konečne povedať, že nie som na cukre závislý. Už siedmy mesiac.“
Bol som cukrový feťák
Navždy si pritom mieni odrieknuť cereálie, sušené ovocie, marmelády, sirupy, med aj ochucovadlá, napríklad kečup alebo šalátové dresingy. A samozrejme všetky sladkosti. Keď o tom rozpráva, netvári sa úplne presvedčivo. Rezolútne však tvrdí, že to stopercentne zvládne. Svoj jedálniček totiž pri cukrovej karanténe rozšíril o zdravé tuky, ktoré mu veľmi zachutili. „Používam prepustené maslo, kokosový olej, pochutnávam si na tučnom mäse, vajíčkach, tučných syroch, smotane, mám rád orechy alebo avokádo,“ vymenuváva.
Rozpráva o sebe ako o feťákovi. Len s tým rozdielom, že nešňupal, ale napchával sa množstvom cukru.
Ako teda prežíval absťáky? „Odvykačka nie je zadarmo, je to ako v normálnej ‚odmasťovni‘. Ale keď má človek motiváciu, zvládne to. Tiež je nutné si uvedomiť, že čím viac zjete cukru, tým viac ho zase chcete. Takže ak ten reťazec niekde prerušíte a zabojujete, ste na dobrej ceste,“ hovorí. Na cukrové krízy pritom mal (a stále má, aj keď prichádzajú menej a menej) jednoduchý fígeľ: „Chuť na sladké funguje na základe nejakých procesov v mozgu. Je to automatický návyk. A keď viete, že to tak je, dokážete sa tomu postaviť. Akonáhle som teda pocítil chuť na sladké, snažil som sa na desať minút zabaviť niečím iným, aby som na to prestal myslieť,“ žmurkne. Keď to úplne nezabralo, dal si namiesto cukroviniek hrsť orechov alebo lyžicu kokosového oleja.
Prečítajte si tiež: Otesánkovský syndróm: aký je život s nekonečným hladom?
Závislosť vzniká rýchlo a jednoducho
Ako vlastne vzniká závislosť na cukre? Rýchlo a jednoducho. Sladkosti totiž vyvolávajú v mozgu doslova chemické potešenie. To preto je proti nim tak ťažké bojovať. Keď ste na cukre závislí, dokážete si živo predstaviť, ako vonia a chutí vaša obľúbená cukrovinka. O to sa stará dopamín, čo je neurotransmiter v mozgu – dokonale vás naladí na prvé sústo. A akonáhle sa naozaj zahryznete, mozog začne uvoľňovať opioidy, vďaka ktorým sa cítite skvele. Endorfíny sú vašou odmenou – prinášajú dobrú náladu a uvoľnenie. Stačí to párkrát zopakovať, “vybrúsiť” dopamínové dráhy, ktoré sa aktivujú stále ľahšie a rýchlejšie, a ste v tom až po uši. Sladkosti vtedy už nutne potrebujete na to, aby ste vôbec mohli fungovať.
A navyše je tu stres. V práci, doma, kdekoľvek. To je hajzlík, ktorý len prispieva k prehlbovaniu závislosti, pretože vytvára spúšťače nutkavých chutí.
Je to jednoduché: Mali ste už dávno odovzdať nejakú prácu, ale namiesto toho sa so zverenou úlohou trápite a netušíte, či to vôbec zvládnete? No tak sa predsa odmeníte nejakou maškrtou a skutočne sa – v tú chvíľu – cítite lepšie. Stres navyše výrazne ovplyvňuje aj našu voľbu jedál. Len ťažko si na zahnanie stresu dáte mrkvu alebo brokolicu, však? Namiesto toho siahnete po niečom sladkom alebo slanom. Tým si zafixujete návyk a akýkoľvek ďalší stres potom spustí automatickú reakciu – spomeniete si na úľavu pri poslednej takejto príležitosti, keď ste siahli po sušienkach (napríklad polomáčaných, mmmm!), a zopakujete to. Výsledok? Potom už môžete siahať po cukre kedykoľvek, aj keď nie ste práve stresovaní. Trebárs pri únave alebo zlej nálade. Ale to už zase v strese ste, pretože ste zjedli na posedenie celú tabuľku čokolády, aj keď ste si pôvodne chceli dopriať len jeden štvorček. Začarovaný kruh je dokonaný a cesta z neho je sakramentsky ťažká, ako už hovoril Pavel Rada.
Bojujete s emóciami aj expertmi
Vnútri v sebe sa pritom bijete nielen so silnými emóciami, ale aj s expertmi v potravinárskom priemysle, ktorí presne vedia, ako na vás. Vyrábajú jedlá tak, aby poskytovali abnormálne stimuly. Čo to znamená? Cukrovinky sú chuťovo o dosť veľký fúz intenzívnejšie ako čokoľvek, čo nájdete v prírode. Preto s prehľadom položia na lopatky akúkoľvek prírodnú chuť. Čokoláda alebo cukrík sú zaručene sladšie ako ovocie. Prežitky s nimi spojené sú oveľa intenzívnejšie, takže dostanú vždy prednosť.
To všetko sú dôvody, prečo niektorí experti považujú cukor za rovnako nebezpečný ako tabak.
Cukor je návykový, vraj má na mozog podobný efekt ako kokaín. Nadváha navyše podľa vedcov zrýchľuje úbytok mozgovej hmoty, takže taký 50-ročný tlsťoch má mozog v stave o desať rokov staršieho štíhleho človeka. Ups! A tak sa s tým v niektorých krajinách veľmi nepárali a zaviedli daň z cukru. Vo Veľkej Británii bude platiť od tohtoročného apríla, v Maďarsku ju majú už niekoľko rokov. Výsledky prináša: spotreba cukroviniek tam klesla o 27 percent, sladkých nápojov o 26 percent. Maďari si navyše pochvaľujú, že výrobcovia začali znižovať obsah cukru výrobkov, pričom pred zavedením dane k takémuto kroku nechceli dobrovoľne pristúpiť. Na druhej strane napríklad Dánsko od “cukrovej” dane ustúpilo. Zdá sa, že debata na tomto poli bude ešte výživná.
Bežný deň: hore a dole
Ale späť k jedálničku a stravovacím návykom. Ak vás zatiaľ nič z napísaného nepresvedčilo, že by ste sa mali nad svojou konzumáciou cukru vážne zamyslieť, skúste si zrekapitulovať svoje stravovacie návyky v priebehu bežného dňa. Nevyzerá to napríklad takto? Budík zazvoní okolo siedmej, o pár minút neskôr druhýkrát, potom tretíkrát. Možno vstanete pri jeho treťom pokuse, možno až pri štvrtom alebo piatom. A keďže ste hneď zrána uťahaní, zamierite rovno do kuchyne, aby ste si uvarili kávu. K tomu v rýchlosti zahryznete koláč. Po ceste si dáte ešte jednu cukrami nabitú kávu v obľúbenom podniku pred kanceláriou. Hladina glukózy sa rýchlo zvýši, pociťujete príval energie a cítite sa fajn.
Už okolo desiatej ale energia vyhasína a cítite sa, akoby ste padali do nejakej hlbokej priepaste. To môže zachrániť len ďalšia káva v kuchynke. A nejaká sladká tyčinka k tomu.
Takto vydržíte do poludnia, kedy prichádza čas na obed. K nemu džús, po ňom ešte malý zákusok a samozrejme kávu. Energia znova šplhá do výšok, vyzerá to, že dnes zvládnete prácu ľavou zadnou. Lenže o pár hodín neskôr už ste zase unavení, hladní a zúfalo sa na prácu nemôžete koncentrovať. Čert aby tú prácu vzal. Našťastie je po ruke opäť nejaký cukor, napríklad v podobe müsli tyčinky. Aj tak ale domov dorazíte vyčerpaní a podráždení. Prejete sa, na chvíľu je vám fajn, ale neskôr večer sa ozve chuť na niečo dobré. Koniec koncov bol to ťažký deň, tak prečo si nedopriať. Hovoríte si, že bude stačiť pár lyžičiek zmrzliny, po chvíli pri televízii je ale pol téglika, možno dokonca celý, preč. A tak to ide deň za dňom. Alebo nie?
Cukrového démona musíte vyhladovať
Hlad a chute na sladké spôsobuje kolísajúca hladina krvného cukru. Navyše, a to je tiež dosť dôležité, sťažuje aj zaspávanie a zhoršuje kvalitu spánku. To preto sa aj ráno cítite nevyspatí a unavení! Navyše zápasíte aj so zdravotnými neduhmi – nejakým tým kilom navyše, bolesťami hlavy, zhoršenou a starnúcou pleťou, infekciami, nadúvaním, zápchou či hnačkou, ekzémami, zápalmi… a množstvom ďalších vecí. V tom všetkom môže mať (a väčšinou aj má) prsty cukor.
Dallas a Melissa Hartwigoví, autori programu Whole30, tvrdia, že to, aké jedlo si dáte na začiatku dňa, do značnej miery rozhodne o tom, aký bude celý deň. „Keď si ráno ako prvú vec doprajete dávku cukru, je oveľa pravdepodobnejšie, že po zvyšok dňa budete pociťovať výkyvy energie, chute na sladké a až zžieravý hlad. Myslite na to,“ píšu v knihe Jedlo na prvom mieste. Ak teda ako prvý ochutnáte cukor, bude ťažké sa tej chute neskôr počas dňa zbaviť. A aj samotného nutkanie na sladké.
Hartwigovci zdôrazňujú, že cukor neponúka žiadne vitamíny, minerály ani fytonutrienty. Sú to len prázdne kalórie, ide teda o energiu bez sebemenšej výživovej hodnoty. Ak teda máte s cukrom vrelý vzťah a dávate si s ním časté rande, mali by ste s tým prestať. A akonáhle sa tak rozhodnete, musíte cukrového démona nechať vyhladovať. Bez zľutovania.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Láska namiesto cukríka: Ako predchádzať obezite detí?
