Eleanor Rooseveltová kedysi povedala, že ženy sú ako čajové vrecúška. Nemôžete povedať, aké sú silné, kým ich neponoríte do horúcej vody. Iste by preto bývalú americkú prvú dámu potešilo, k čomu teraz dospeli dánski vedci.
Že sú ženy “odolnejšie” ako muži, vyplynulo z práce výskumníkov z University of Southern Denmark, ktorí skúmali údaje o prežití oboch pohlaví v extrémnych podmienkach. Na mušku si vzali sedem rôznych populácií a vždy im vyšlo, že ženy majú vyššiu šancu na prežitie. A to za takmer všetkých okolností. Ich analýza sa týkala dát mortality za posledných 250 rokov a zameriavala sa na spoločnosti postihnuté hladomorom a rôznymi smrtiacimi epidémiami po celom svete. „Naše výsledky sú ďalším kamienkom do mozaiky rodových rozdielov, pokiaľ ide o prežitie,“ hovorí vedúca štúdie, Virginia Zarulli.
Prečítajte si tiež: Ženy používají mozek více než muži, zjistili vědci.
Štatistika hovorí jasne!
Vo všetkých prípadoch prišli na to, že ženy prežili v ťažkých časoch dlhší čas než muži, často o roky, a to aj napriek tomu, že žili v rovnako desivých podmienkach. Napríklad pred veľkým “zemiakovým” hladomorom v Írsku, ktorý krajinu ničil medzi rokmi 1845 a 1849, sa obe pohlavia dožívali v priemere rovnakého veku 38 rokov. Na vrchole tejto krízy však doba dožitia u mužov klesla na 18,17 rokov a u žien “až” na 22,4 roka.
Rovnaký vzorec vystopovali vedci pri hladomore vo Švédsku (1772-1773) a pri epidémii kiahní v 19. storočí na Islande, kedy ženy “vydržali” v priemere o dva roky dlhšie než muži.
Výhody otroctva
U bábätiek, ktoré sa narodili počas neslávne známeho hladomoru na Ukrajine v roku 1933, bolo skóre podobné. Chlapčekovia sa dožívali približne siedmich rokov, zatiaľčo dievčatká v priemere 10. Ďalej výskumníci zistili, že tento nepomer sa prejavoval aj u novorodeneckej úmrtnosti. V nepriaznivých podmienkach vždy prežívalo oveľa viac dievčatiek než chlapčekov. A platí to dodnes – napríklad v Libérii. U všetkých skúmaných populácií tiež platí, že oveľa viac žien ako mužov sa dožilo extrémne vysokého veku. Jedinú výnimku predstavuje obchod s otrokmi na Trinidade, kde víťazili muži.
Výskumníci sú ale presvedčení, že otrokári mali na prežití mužov ako pracovnej sily oveľa väčší záujem, pretože sa za nich skrátka platilo viac.
Za všetkým hľadaj hormóny
„Hypotéza, že výhoda, ktorú ženy majú, má fundamentálne-biologický základ, je podporená skutočnosťou, že v tých najťažších podmienkach prežijú jedinci ženského pohlavia lepšie ako jedinci mužského pohlavia dokonca aj v novorodeneckom veku, kedy behaviorálne a sociálne rozdiely ešte nehrajú takmer žiadnu rolu,“ píše sa v štúdii.
Svoju úlohu v tom okrem genetiky pravdepodobne hrajú pohlavné hormóny, pretože estrogén je známy svojou schopnosťou “nakopnúť” imunitný systém, zatiaľ čo testosterón je rizikovým faktorom pre mnohé vážne ochorenia a tiež môže oslabovať imunitu. Špecialisti na evolúciu sú presvedčení, že estrogénová podpora pre ženský imunitný systém je opatrením prírody v prípade tehotenstva. Jeho cieľom je zabezpečiť ženino prežitie po celú dobu tehotenstva, až do pôrodu. Oproti tomu úloha muža pri reprodukcii je časovo veľmi obmedzená.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Tři ženy současnosti, které dobývají svět
