Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že depresia je najčastejším zdravotným problémom tejto planéty a život komplikuje viac ako 300 miliónom ľudí. Prvenstvo v počte chorých patrí, napodiv, Indii. Nasledujú Čína a Spojené štáty americké. Na Slovensku sa s depresiou stretávajú státisíce obyvateľov. Aj napriek tomu, že toto ochorenie je bežné ako chrípka, chodí sa okolo neho stále po špičkách a málokto je ochotný s postihnutými o ich problémoch vôbec hovoriť. Teda ak teda práve nepredstierajú, ako veľmi sú “v pohode a cool” ako keby to ani nebola depresia, ale dáky svrab, čo sa prenáša verbálne.
Koho zaujíma vaše peklo?
Podľa Billa sa väčšina ľudí v depresiách naučí túto masku nasadzovať napríklad pre také príležitosti, ako je večera s rodinou či objednávanie kávy. „Priemerný príbuzný alebo čašník nechce premýšľať o tom, že sa možno nachádzate na samom dne tých najčiernejších miest vašej duše,“ povedal v minulom roku vo svojom TED talku.
Avšak depresia nerozpúšťa túžbu ľudí po porozumení a mentálnom spojení s ostatnými. Ničí len ich schopnosť toto spojenie dosiahnuť.
„Hoci si to možno nemyslíte, hovoriť s depresívnymi priateľmi a príbuznými môže byť veľmi obohacujúce a môže to byť dokonca aj zábavné,“ pokračuje Bill. Nie zábavné v zmysle “pozri na moje selfíčko s Leošom Marešom na párty”, ale zábavné tým, že si ako ľudia vzájomne užívate času, ktorý spolu trávite a navzájom sa obohacujete. Bez zbytočných a hlúpych očakávaní, bez obviňovania sa z toho, kto za vašu depresiu môže, kto si čo “zaslúži a nezaslúži” a prečo sakra kazíte celej rodine dovolenku.
Prečítajte si tiež: Pomáhajú hríbiky liečiť depresiu?
Dve strany jednej priepasti
„Existuje taká priepasť. Na jednej jej strane stoja ľudia s depresiou, ktorí sa môžu správať čudne alebo zmätene, pretože v ich hlavách sa odohráva vojna a nikto ďalší o tom nemá ani potuchy. Na tej druhej sú ostatní ľudia, ktorí na tých prvých hľadia s nepochopením, krútia hlavami a pýtajú sa: ,Prečo, preboha, by ste mali byť práve vy v depresii?’,“ opisuje svoju skúsenosť Bill Bernat.
S depresiou sa začal stretávať keď mal osem rokov a o niekoľko dekád neskôr nad ňou, na svoje vlastné prekvapenie, začal víťaziť. Posunul sa od nekonečnej mizérie k postupnému užívaniu si života. Dnes žije naplno aj napriek tomu, že trpí bipolárnou poruchou a prekonal ďalšie mentálne poruchy ako je úzkosť, prejedanie sa a závislosť. Ako niekto, kto žije na oboch stranách priepaste a dobre pozná myslenie aj obavy oboch táborov, ponúka návod na to, ako medzi nimi môžeme spoločne postaviť most.
Než sa dostaneme k tomu, čo k stavbe tohto mosta urobiť, prejdime si pár vecí, ktorým je lepšie sa pri konverzácii s ľuďmi v depresii vyhnúť.
Nehovorte: “Z toho sa dostaneš.” To je síce skvelý nápad, ale je tu jeden problém: to už sme skúšali. Neschopnosti “dostať sa z toho” sa napokon hovorí práve depresia. A je to choroba, takže je to rovnaké, ako by ste to radili niekomu so zlomenou nohou či rakovinou. Nepokúšajte sa nás “opraviť”, váš tlak na to, aby sme boli “normálni”, v nás môže vyvolať jediné – pocity, že sme vás sklamali.
Netrvajte na tom, že činnosti a veci, ktoré pomáhajú iným ľuďom, pomôžu aj nám. Klinickú depresii bohužiaľ nejde vyliečiť lízaním zmrzliny. Aj keď by to bolo úplne skvelé.
Neberte si osobne, keď budeme negatívne reagovať na vaše rady. „Mám kamaráta, ktorý mi zhruba pred rokom napísal, že má depresiu a cíti sa osamelý. Navrhol som mu pár vecí, ktoré by sme mohli podniknúť, a on reagoval len samými nie, nie a nie. Rozčúlilo ma to. Ako to, že mu žiaden z mojich skvelých nápadov nie je dosť dobrý?! Potom som si spomenul na dobu, kedy som bol v depresii ja a kedy som si myslel, že nič nemá cenu, že neexistuje žiadna budúcnosť a že ma všetci nenávidia. Bolo mi jedno, koľko ľudí ma presviedčalo o opaku, neveril som im. Tak som svojho kamaráta uistil, že mi na ňom záleží a prestal som si jeho reakcie brať osobne,“ rozpráva Bill.
Nemyslite si, že nie je možné byť smutný a zároveň v poriadku. Prosím, nenechajte sa vydesiť absenciou žiariacich úsmevov a všadeprítomného šťastia.
So smútkom nemusíte zachádzať s urputnosťou útočiaceho žraloka. Áno, je možné byť smutný a zároveň v poriadku.
Televízia, filmy, populárna hudba a dokonca aj rôzni ľudia nám hovoria, že keď nie sme šťastní, niečo je zle. Tvrdia nám, že smútok je niečo neprirodzené a musíme proti nemu bojovať. V skutočnosti je úplne prirodzenou súčasťou života a prijať ho s vedomím toho, že nebude trvať večne, je dobré pre naše fyzické i mentálne zdravie.
Tak, a teraz pár rád, čo naopak robiť:
Hovorte s nami normálne. Pri konverzácii s človekom v depresii nie je nutné nasadzovať smutný tón. Kýchate snáď, keď hovoríte s niekým prechladnutým? Na tom, že ste veselí a hlasní nie je vôbec nič nezdvorilé.
Zbavte sa falošnej predstavy, že ste za našu depresiu zodpovední. Možno sa bojíte, že keď sa pustíte do rozhovoru o tom, ako nás trápia depresie, mali by ste s tým “niečo” robiť, že ste nejakým spôsobom zodpovední za to, aby nám bolo zase dobre. Nikto od vás nečaká psychoanalytické schopnosti Dr. Freuda, jednoducho buďte iba priateľskí. Možno máte strach, že nebudete vedieť, čo povedať, ale vedzte, že slová nie sú to najdôležitejšie. Dôležitý je váš záujem.
Povedzte jasne, čo pre nás môžete a nemôžete urobiť. „Hovorím ľuďom: ,Jasné, pokojne mi zavolaj alebo napíš, ale ja sa možno nebudem môcť ozvať hneď v ten istý deň,’“ rozpráva Bill. Je úplne v poriadku stanoviť jasné limity. „Zároveň nám, prosím, nechajte nejakú možnosť voľby,“ dopĺňa. „V jednej z mojich depresívnych epizód mi kamarátka oznámila, že by ma chcela raz za čas skontrolovať, či som ako-tak v poriadku. Spýtala sa: ,Mám ti volať, alebo radšej poslať správu?’ Tým som nadobudol určité sebavedomie, pocit, že stále ešte rozhodujem o svojom živote sám,“ spomína.
Hovorte s nami o normálnych veciach a pokojne nás požiadajte o pomoc. Ak máte obavy o niekoho blízkeho, zavolajte mu a opýtajte sa, či s vami chce ísť nakupovať alebo vám pomôcť vypratať garáž. Ide totiž o skvelý spôsob vzájomnej interakcie, pretože vám umožňuje byť si navzájom blízko bez toho, aby ste venovali pozornosť jeho depresii. On bude vedieť, že vás zaujíma bez toho, aby sa cítil trápne alebo ako bremeno. (Áno, váš kamarát v depresii môže byť pracovnou silou úplne zadarmo.)
Prizvite ho akokoľvek ku spoluvytváraniu vášho života, stačí napríklad aj taká drobnosť ako ísť spolu do kina na film, ktorý ste si toľko priali vidieť.
Toto samozrejme nie je univerzálny návod na interakcie s akýmkoľvek depresívnym jedincom. Všetky spomínané rady sa opierajú o jednoduchý princíp: dať mu vedieť, že s ním počítate a spoliehate sa na neho. Že má čo ponúknuť. To je podľa Billa pre deprivovanú osobu veľmi dôležité vedieť.
Hovorte s ním alebo ňou tak, akoby jej život bol rovnako hodnotný, naplnený a krásny ako ten váš. Keď tento postoj prijmete za svoj, možno zažijete jednu z najinšpiratívnejších konverzácií svojho života.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Potláčanie negatívnych pocitov môže odštartovať depresiu aj rakovinu
