Keď vstupujeme do stredného veku, dni mladistvého objavovania sveta, kedy nám život pripadal ako jedno veľké rande naslepo, sa z neho pomaly, ale isto vytrácajú. Diár sa plní, priority menia a sme stále a stále prieberčivejší v tom, čo vlastne od niekoho, koho nazývame priateľom, chceme.
Na život a na smrť? Už nie
Bez ohľadu na to, s koľkými novými ľuďmi sa zoznámite, pravdepodobne aj vy cítite, že spôsob, akým ste nadväzovali priateľstvá, keď ste mali dvadsať, je jednoducho nenávratne fuč. Nastáva čas, kedy sa jednoducho zmierujete s tým, že vaše nové priateľstvá sú iného charakteru, viacmenej situačné – tu a teraz. Navzájom si od seba, či chcete alebo nie, udržujete väčší dištanc.
To, ako sme starostlivosť o priateľské vzťahy zanedbávali, si často uvedomíme, keď do našich životov vpadnú nečakané dramatické zvraty, napríklad rozvod.
Prečítajte si tiež: Kamarátky a kamaráti nás v mladosti držia nad vodou, v starobe zase pri živote
Veľa followerov, málo priateľov
Podľa spoločného výskumu fínskej Aalto University School of Science a oddelenia experimentálnej psychológie na Oxfordskej univerzite máme najviac priateľov okolo 25. roku veku – a platí to ako pre ženy, tak pre mužov. Potom ich počet klesá. K rovnakému záveru dospela aj Lisa Degliantoni, pracovníčka vo vzdelávaní z Chicaga, ktorá denníku New York Times povedala: „Keď som plánovala oslavu svojich 39. narodenín, uvedomila som si, že mám 857 priateľov na Facebooku a 509 sledujúcich na Twitteri, napriek tomu som ale nevedela, koho mám vlastne pozvať. Najviac skutočne blízkych priateľov som mala na strednej škole a v čase, keď som nastúpila do prvej práce.“
Otázka priorít, ktoré sa menia
Psychoterapeut Robert Glover sa denníku zase zdôveril, že keď sa vo svojich štyridsiatich rokoch rozviedol, uvedomil si, ako veľmi jeho priateľské vzťahy atrofovali za tie roky, čo sa venoval svojej kariére a rodine. „Zrazu som si uvedomil, ako veľmi som osamelý,“ hovorí dnes 56-ročný Glover. „Začal som chodiť na lekcie salsy. Namiesto toho, aby som sa tam pokúšal baliť ženy, predstavoval som sa mužom a pozýval ich na pivo,“ dodáva. Štúdie, ktoré spracovávala Laura L. Carstensenová, profesorka psychológie a riaditeľka Stanford Center on Longevity v Kalifornii, dokázali, že spolu s tým, ako sa ľudia blížia k polovici života, majú tendenciu interagovať so stále menším množstvom nových ľudí. Avšak k priateľom, ktorých majú už roky, majú čím ďalej, tým bližší vzťah. Pani profesorka to vysvetľuje tým, že všetci máme akési vnútorné hodiny, ktoré odpočítavajú dôležité míľniky v našich životoch.
Napríklad keď prekročíme tridsiatku, upozornia nás na to, že náš čas sa kráti a je teda potrebné zložiť nohu z plynu, pokiaľ ide o objavovanie, a sústrediť sa na tu a teraz.
„Tiahnuť k tomu a sústrediť sa na to, čo je pre vás emocionálne dôležité, takže vás už nezaujímajú náhodné koktejlové party, ale čas, ktorý strávite so svojimi deťmi,“ dodáva.
Podmienky priateľstva
„S tým, ako sa menia naše životy, je stále ťažšie splniť tri základné podmienky, ktorými sociológovia definujú priateľstvo už od päťdesiatych rokov minulého storočia: blízkosť, opakované, neplánované interakcie a úprimnosť a dôvera,“ hovorí Rebecca G. Adamsová, profesorka sociológie a gerontológia z University of North Carolina v Greensboro. „A to je dôvod, prečo má toľko ľudí najlepších priateľov na celý život zo strednej školy,“ dodáva. Blízkosť je v profesionálnych vzťahoch ťažké dosiahnuť, pretože keď zmeníte zamestnanie, väčšinou to vaše priateľské vzťahy z bývalého pracoviska bez každodenného stretávania neprežijú.
Keď vám priateľov vyberajú deti
Ešte o niečo zložitejšie to potom je, keď prídu deti. Znenazdajky ste obklopení úplne novými ľuďmi – rodičmi, ale vaše emocionálne väzby sú prinajlepšom tenké. Ako povedal v jednom zo svojich stand-upov Louis C. K .: „Trávim celé dni s ľuďmi, ktorých som si nevybral a ani ich nemám rád. Naše deti o tom rozhodli, pretože sú rovnako veľké, a žiadne iné kritériá v tom nehrajú rolu.“ Ale aj keď s týmito „novými” priateľmi vytvoríte nejaký hlbší vzťah, výsledné priateľstvá sú prchavé a úplne závislé na rozmaroch vašich detí.
Ľudia, čo vám nestoja za to
Nielen vonkajšie vplyvy priateľstvu po tridsiatke neprajú. Tridsiatnici zažívajú tiež vnútornú premenu, pokiaľ ide o ich očakávania.
Čím lepšie sa poznáte, tým ste vyberavejší v tom, akými ľuďmi sa vlastne chcete obklopiť.
Tak, ako píše Marla Paulová vo svojej knihe The Friendship Crisis: Finding, Making and Keeping Friends When you are Not a Kid Anymore: „Máte oveľa vyššiu latku, než keď ste boli mladší a ochotní ísť na pivo takmer s kýmkoľvek.“ Pre manipulátorov, hysterikov a egomaniakov už skrátka nie je vo vašich životoch miesto. „Keď stretnete niekoho naozaj milého, ale on vám nikdy nezavolá späť, stráca sa. Ak chodí neustále neskoro, prečo by ste sa mali obťažovať čakaním?“ pýta sa.
Fatalizmus stredného veku
A Brian Koppelman, scenárista, autor a spolurežisér filmu Muž v pokušení z roku 2009, v ktorom sa Michael Douglas pokúša znovunadviazať vzťahy so svojou rodinou a priateľmi, k téme dodáva: „Mnoho z nás, zocelených skúsenosťami, začne vnímať priateľstvo veľmi fatalisticky. Zažili sme vzťahy, ktoré vyšumeli aj zlyhali a sme oveľa opatrnejší, pokiaľ ide o to, pustiť si niekoho k telu. Sme si vedomí toho, aká veľká je pravdepodobnosť, že to nevyjde a tiež toho, že sme to my, kto je schopný toho druhého fatálne sklamať.“ Dodáva, že jeho nároky na priateľstvo zostávajú po desaťročia rovnaké, len je oveľa opatrnejší s používaním slova priateľ. „Nájsť niekoho, koho si dovolím takto označiť, je oveľa ťažšie dnes ako pred dvadsiatimi rokmi.“
Nečakajte na Godota
Receptom na to, ako z tejto priateľskej krízy vykorčuľovať, môže byť len jednoduché zmierenie sa s faktom, že vaši doterajší priatelia vám musia stačiť. Alebo môžete znížiť svoje očakávania a hľadať ľudí, ktorí sú naladení podobne ako vy – aj keby malo ísť napríklad len o jednu vec či aktivitu. Môžete mať kamaráta na basket či jógu, kamaráta cez knižky, záhradníčenie či rodičovstvo a s nimi postupne zaplniť diery vo svojom živote. Určite je to realistickejšie ako dúfať, že nájdete jedného človeka, ktorý vás bude odzrkadľovať úplne vo všetkom.
Psychickú rovnováhu považujeme všetci za samozrejmosť. Pokiaľ ju máme. Bohužiaľ niektoré zákutia mysle si občas robia, čo chcú, bez ohľadu na naše priania alebo predstavy. Ľudskej psychike a duševnému zdraviu sme sa podrobne venovali na našej špeciálnej microsite. Preskúmajte jej interaktívne časti a vyskúšajte si simulátory rôznych psychických porúch.
Prečítajte si tiež: Radšej mlčať než len tárať: Introvert nie je mizantrop
