Profesor molekulárnej psychiatrie Oliver Howes, ktorý má tiež vlastnú prax v londýnskych nemocniciach, v súčasnosti výskum schizofrénie vedie. „Ešte v nedávnej minulosti sme vždy považovali myseľ a telo za dve odlišné entity, ale to jednoducho nezodpovedá realite. Neustále spolu interagujú a najviac je to vidieť na imunitnom systéme. Spôsob, akým nazeráme na duševné choroby, sa zásadne mení,” hovorí.
Späť k vytrhnutým koreňom
Tieto názory sa obracajú späť ku starším myšlienkovým prúdom známym z antiky, jednoducho označovaným ako kalokagatia – alebo ešte jednoduchšie a slovensky: “V zdravom tele zdravý duch.” Od čias, kedy Descartes vo svojich meditáciách oddelil myseľ od tela, sa však od týchto antických princípov odvrátila aj medicína, a to tak radikálne, že by Hippokrates najskôr zaplakal.
Spojené nádoby zdravie
Naše zdravotníctvo aj spoločnosť všeobecne medzi zdravím mysle a tela rozlišujú. A často tak ospravedlňujú nižšiu úroveň financovania služieb duševne chorým i výskumu duševných chorôb. A pritom stále poznáme toľko prípadov ľudí trpiacich depresiami, ktorí sa cítia vyslovene fyzicky zle. Nemôžu spať, zrýchľuje sa im tep, je im na omdletie, všetko ich bolí. Len si to skúste: zhlboka sa nadýchnite, uvoľnite ramená, zatvorte oči a chvíľu len dýchajte. Všimnete si niečo zaujímavé. Keď sa cítime uvoľnene fyzicky, uvoľníme sa i duševne.
Je skoro nemožné byť chorý alebo unavený a zároveň byť duševne v pohode, a rovnako to funguje naopak.
Po strese prichádza kolaps
V represívnych spoločnostiach alebo režimoch, kde sú ľudia od voľných prejavov pocitov a myšlienok odrádzaní, alebo sú im dokonca zakázané, sa myseľ jednoznačne premieta do bolestivých symptómov. Tí, ktorí zažili hrozné traumy, ako napríklad týranie v detstve, často trpia hneď niekoľkými chronickými “ochoreniami tela”. A každý doktor vám môže povedať, že pri dlhodobom vystavení psychickému tlaku začne celé telo kolabovať. Taká psoriáza či artritída sú autoimunitné choroby, ktoré sa prejavujú najmä v obdobiach veľkého stresu.
„Najväčšou chybou lekárov je, že sa snažia liečiť telo bez toho, aby liečili dušu. Pritom telo a duša jedno sú. Nemožno ich liečiť oddelene.“
Platón
Blázni v digitálnych tmách
Akonáhle rezignujeme na umelé rozdelenie duše a tela, začne sa rozjasňovať. Nemali by sme hovoriť o duševnom zdraví jednotlivca, ale jednoducho o jeho zdraví. Tiež by sme sa mali zbaviť mnohých stigiem, všetkých nadávok do “bláznov”. Ľudia sú proste chorí – to sa stáva. No logicky by sme mali prijať nové metódy liečenia týchto chorôb. A to najmä v diagnostickej fáze liečby. Stačí viac sledovať a spájať symptómy fyzické a psychické. Dosť necvičíme, jeme “junk food”. Väčšina z nás trpí malými chronickými zápalmi. Tie naše telo stresujú, čo potom stresuje našu myseľ. Žijeme hekticky, mestsky, oddeľujeme sa od prírody aj jeden od druhého.
Sme stále prilepení k svojim telefónom, tiež duševne aj fyzicky. Prestávame sa zaujímať o ľudí – o iných, no aj o seba.
Už aj vedci vedia…
A po diagnostike, tiež v samotnej aktívnej liečbe.To, čo podporuje dobrý krvný a endokrinný obeh, podporuje tiež dobrú náladu a duševné zdravie – a obrátene! A keď sa spätne pozriem na vlastné šarvátky s čiernym psom menom depka, hovorím si, či by im snáď nešlo úplne zabrániť, keby sme sa viac venovali svojmu telu. Zdá sa, že v tom nie sme sami: vedecká komunita začína postupne konvertovať. A z toho môžeme mať jedine radosť.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Potláčanie negatívnych pocitov môže odštartovať depresiu aj rakovinu