Maľovanky pre dospelých sa prvýkrát objavili v Spojených štátoch už v priebehu šesťdesiatych rokov. Vtedy však vo forme príloh dennej tlače plnili skôr satirickú funkciu, na rozdiel od dnešných maľovaniek ako antistresových pomôcok. Maľovanky, ako ich poznáme dnes, začali police kníhkupectiev prvýkrát plniť na prelome roku 2012, keď ich spoločnosť Amazon uviedla oficiálne na trh ako výrobok určený dospelým užívateľom. Počas nasledujúcich troch rokov zažil trh s maľovankami nečakaný boom a na konci roka 2015 sa antistresové maľovanky objavili v rebríčku desiatich najpredávanejších knižných produktov Amazonu. Ako lacný, efektívny a ľahko dostupný nástroj psychologickej svojpomoci ich v posledných pár rokoch môžeme nakupovať aj v slovenských knižných obchodoch.
Pomáhajú deťom i dospelým
U detí sa maľovanky dlhodobo využívajú ako pomôcka na precvičovanie jemnej motoriky, zraku, a ako stimul pre kreatívnu činnosť. Dospelí fanúšikovia vyfarbovania aktivitu popisujú ako upokojujúci spôsob odreagovania sa a relaxácie s nostalgickými presahmi do detských spomienok.
Sústredenosť na vyfarbovanie nahrádza negatívne myšlienky a obrazy tými príjemnými, znižuje úzkosť, odstraňuje stres a koncentruje myseľ podobným spôsobom ako meditácia.
Autorka novozélandskej štúdie doktorka Celie Lie hovorí, že cieľom výskumu s príznačným názvom „Ostrúhajte pastelky” bolo overiť, či aj knihy maľovaniek pre dospelých naplnia podobné očakávania.
Prečítajte si tiež: Potláčanie negatívnych pocitov môže odštartovať depresiu aj rakovinu
Nemáte náhodou depresiu?
Výskumníci testovali 115 študentov a študentiek univerzity vo veku 18 až 36 rokov. Každému z nich náhodne pridelili buď brožúru obsahujúcu desať obrazov určených na vyfarbovanie alebo brožúru s hádankami, ako sú napríklad puzzle alebo sudoku. Účastníkov výskumu potom požiadali, aby každý deň počas desiatich dní venovali pridelenej brožúre desať minút svojho voľného času. Na začiatku a na konci testovania účastníkov vyzvali, aby opísali svoje psychické rozpoloženie a zamerali sa na depresívne a úzkostné symptómy a na ich schopnosť sústrediť sa.
Stačí pár dní…
Podľa doktorky Lie tí, ktorí desať dní pravidelne vyfarbovali, preukazovali rozdiel v nálade. „Po týždennom vyfarbovaní vykazovali účastníci nižšiu úroveň depresívnych a úzkostných symptómov v porovnaní s tými, ktorí plnili iné zadanie.“ Výskumníci zaznamenali aj nárast zlepšenia pozornosti a to plošne u všetkých testovaných osôb. Tieto poznatky dokazujú, že schopnosť sústredenia sa zlepšuje rovnako pri vyfarbovaní maľovaniek, puzzle i sudoku. Schopnosť udržať pozornosť však zrejme s ostatnými symptómami nesúvisí.
Tajomstvo vyfarbovania?
Vedúci výskumu Jayde Flett k výsledkom pozorovaní poznačil: „Objav vyvoláva otázku: Aký mechanizmus je teda zodpovedný za zníženie psychickej nepohody pri vyfarbovaní? Odborníci totiž často naznačujú, že vyfarbovanie indikuje pozorný až meditatívny stav mysle, ktorý býva spájaný so zníženou aktivitou amygdaly (= časť mozgovej štruktúry, ktorá je zodpovedná za uchovávanie pamäťových a emočných stôp, pozn. red.) a zmenou v prenose mozgových vĺn.
My sme ale dokázali, že pozorná aktivita zrejme nebude hnacím faktorom zmien pri depresívnych a úzkostných stavoch, pretože účastníci, ktorí sa sústredili na ostatné úlohy, zmeny v psychickom rozpoložení nevykazujú.
K pochopeniu vzťahu medzi farbou, všímavosťou a zmenami duševných stavov bude potrebný ďalší výskum,” uzatvára hodnotenia doktor Flett.
Odpojte sa a ukotvite
Tak či tak, môžeme už teraz pridať vyfarbovanie maľovaniek na zoznam tvorivých aktivít zameraných na zlepšenie duševného zdravia. Maľovanky môžu totiž používať aj ľudia, ktorí neoplývajú talentom pre iné formy umenia a ich nepopierateľnou výhodou zostáva, že v čase roztrieštenej pozornosti na internete a sociálnych sieťach ukotvujú ľudskú myseľ v prítomnom okamihu offline sveta.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Online terapia: presunú sa sedenia do obývačiek pacientov?
