Rozhodne vám nechceme predstaviť svoju víziu postapokalyptickej krajiny a radiť, aby ste napumpovali voľné miesta v skrini puškami a debničkami s granátmi. Máme na mysli historické zbrane.
„Aj keď to niekto vníma ako nebezpečenstvo, a hlavne strelnú zbraň by kvôli deťom doma mať nechcel, netreba sa báť. Veľké množstvo strelných zbraní je tzv. ‚odborne znehodnotených‘. Správny zberateľ nestrieľa ani z tých funkčných, pretože sa tým opotrebovávajú a klesá ich cena. A navyše si ich zberatelia alebo investori kupujú väčšinou bez munície, „hovorí reštaurátor a podnikateľ Jakub König, ktorý reštauroval historické zbrane vo Vojenskom historickom ústave a poskytoval odborné konzultácie investorom.
Investícia do historických zbraní by sa podľa neho dala prirovnať k obrazom. Môžete im vyhradiť miestnosť či trezor a ten najkrajší kus nájde miesto na vašej stene. Na rozdiel od obrazov majú dve výhody – sú skladnejšie a mnoho ľudí ich doma nemá. Preto sa stávajú okrem investície aj originálnou dekoráciou.
Dopyt rastie, kríza pomáha
Podľa spoločnosti Gobankingrates cena historických zbraní v posledných rokoch rastie. Nielen vďaka obmedzenej ponuke a stále sa zvyšujúcemu dopytu, ktorý podporila aj posledná finančná kríza a túžba investorov diverzifikovať portfólio, ale zásadnú úlohu zohráva aj dostupnosť.
„Ešte donedávna bol trh s historickými zbraňami prístupný iba veľmi edukovaným zberateľom a starožitníkom. Dôvodom boli hlavne zložitosť a množstvo vedomostí, ktoré sú potrebné na zodpovedné obchodovanie a manipuláciu s historickými zbraňami,“ vysvetľuje König. V súvislosti s tým upozorňuje, že hovoriť o vývoji na trhu s historickými zbraňami môže byť dosť ošemetné.
„S trhom môže zamávať napríklad bohatý investor, ktorý sa rozhodne pre hromadné nákupy a tým lokálne vzrastie cena. Pri obrazoch existujú veľké inštitúcie, ako napr. Dorotheum, ktoré nielen dražia, predávajú a prekupujú, ale majú aj rozsiahle depozitáre. Vďaka tomu dokážu podobné výkyvy trhu vybalansovať. V prípade zbraní však neexistuje žiadna veľká inštitúcia, ktorá by ich vlastnila dostatočné množstvo a mohla s nimi manipulovať.“
Existujú aj ďalšie aukčné siene, ako napr. Sotheby’s či European Arts. Ich aukcie môžete navštíviť osobne alebo sa ich zúčastniť online. Pri tých zahraničných však musíte počítať s poplatkom za dovoz vo výške desiatok percent. Okrem aukcií prichádzajú do úvahy aj rôzne online portály či starinárstva. Tam je však oveľa vyššie riziko, že kúpite falzifikát.
Pripravujeme sa na nákup
„Ak začínate investovať do historických zbraní, odporúčam zamerať sa na tie, ktoré sú vyrobené po roku 1860. Sú to vojenské druhy, ktoré nie sú veľmi drahé. Horná hranica pre ľudí bez zbrojného preukazu je rok výroby 1890. Ďalej zostávajú tzv. chladné zbrane, napr. bodáky, kordy, šable či meče. Atraktívnym artiklom sú napríklad prvorepublikové šable. Okrem toho je k dispozícii veľa literatúry a podobných zbraní na porovnanie, takže sa lepšie určuje ich cena,“ radí König.
Až od roku 1860 sa strelné zbrane vyrábali sériovo na úrovni celých armád, a tak má investor veľa kusov na porovnanie z hľadiska kvality i ceny. Všeobecné pravidlo hovorí, že čím je zbraň staršia, tým menší je segment trhu, horšie sa odhaduje cena a celý proces vyžaduje viac informácií aj vyššiu odbornosť.
„Nie je to však tak, že akúkoľvek zbraň vyrobenú pred rokom 1890 môžete vlastniť bez zbrojného preukazu. Po prvé, pri niektorých zbraniach sa ťažko určuje rok výroby, ktorý eventuálne musí určiť aj súd. Ten môže samozrejme rozhodnúť vo váš neprospech, a vy sa tak stávate nelegálnym držiteľom zbrane. Po druhé, obmedzenie veľkosti kalibru alebo sily munície. To môže byť problém. Ja som sa pri investovaní riadil pravidlom nakupovať zbrane vyrobené pred rokom 1890, ktoré sú nabíjané spredu, tzv.,ládovačky‘. Pri nich máte istotu,” vysvetľuje König.
Podľa zákona môžu investori nakupovať strelné zbrane bez zbrojného preukazu, špeciálneho povolenia či registrácie iba v prípade, že ide o zbrane kategórie D podľa paragrafu 7 zákona o zbraniach. Teda napr. o definované historické zbrane vyrobené pred rokom 1890, vzduchovky alebo flaubertky. Pri chladných zbraniach – šabliach, mečoch či nožoch sú jedinými podmienkami nákupu plnoletosť a plná svojprávnosť.
Chladné zbrane majú ďalšiu výhodu v tom, že boli zjednotené skôr ako pušky. Už Napoleonova armáda v polovici devätnásteho storočia mala jednotný model šablí. Stovky tisíc kusov. Vďaka tomu sa človek môže pozrieť na francúzske, rakúske či belgické aukcie a porovnať ceny s kusom, ktorý ste si vyhliadli. Na porovnanie stačí len internet a potom sa na vytipovaný kus môžete ísť pozrieť osobne. Chladné zbrane sú preto z finančného aj právneho hľadiska istejšou investíciou.
„Najlepšie je začať s niečím jednoduchším a vyskúšaným – hoci chladnými vojenskými rakúsko-uhorskými zbraňami z druhej polovice devätnásteho storočia. Tunajšie aukcie sú plné artefaktov z čias Rakúska-Uhorska, prvej republiky alebo Tretej ríše. Tie francúzske zase ponúkajú množstvo nádherných kordov. Pri aukciách v zahraničí musí človek dať pozor na zákony všetkých krajín, cez ktoré bude zbrane prevážať,“ dodáva König.
Pred samotnými aukciami prebieha väčšinou mesiac dopredu tzv. predaukčná výstava, keď si môžete jednotlivé kusy osobne prezrieť a vopred sa rozhodnúť, či sa chcete zapojiť do dražby. Potom závisí od ústretovosti organizátorov, či vám kus, o ktorý máte záujem, prepožičajú na analýzu pravosti. O tú môžete okrem súkromných odborníkov požiadať aj súdneho znalca alebo reštaurátora z Vojenského historického ústavu.
„Aj keď máte odborníka z radov svojich známych, konzultácia často nebýva zadarmo. Vo VHÚ sú väčšinou tí najlepší odborníci, ktorí poskytujú aj konzultácie zdarma. Prvotným zámerom tejto inštitúcie je totiž popularizovať tento odbor. Vy si dohodnete konzultáciu, potom im prinesiete všetky technické dokumenty pripravíte si otázky a oni vám venujú hodinu času. To bolo súčasťou aj mojej práce,“ dopĺňa König.
Aby ste sa mohli aukcie zúčastniť, musíte zaplatiť rezervačný poplatok za dražobné číslo. Ten sa v najznámejších aukčných sieňach ako napr. Sotheby’s alebo Dorotheum pohybuje rádovo v tisícoch českých korún. Tým si usporiadatelia zaisťujú, že prídu len vážni záujemcovia. Usporadúvajú sa aj súkromné aukcie organizované menšími starožitníctvami, ktoré však prebiehajú iba párkrát ročne, a ich ceny sa pohybujú v širšom spektre.
Kam s ňou?
Keď sa vám podarí niektorý z predmetov vydražiť, prichádza na rad úschova a údržba. Ide hlavne o reštaurovanie, ktoré by mal vykonávať odborník, a konzerváciu, o ktorú sa môže postarať sám zberateľ, ak má dostatočné znalosti. Veľkým zberateľom, ako je napr. Karel Schwarzenberg či rodina Lobkowiczovcov, sa o konzerváciu starajú zamestnanci vyškolení VHÚ. Zo záhradníkov sa tak môžu, zjednodušene povedané, stať reštaurátori zbierok.
„Požiadať o školenie vo VHÚ môžete. Otázkou však je, či majú kapacitu, pretože to nie je záležitosť jednej hodiny. Najprv vám pošlú materiály alebo odporučia súkromných reštaurátorov, ktorí sa v tomto odbore pohybujú. Väčšinou sa oplatí zbraň nechať nielen nakonzervovať, ale aj zreštaurovať. Konzerváciou totiž len udržujete stav, v akom ste zbraň kúpili, ale reštaurovaním jej hodnotu takmer určite zvýšite,“ vysvetľuje König.
Kým sa k reštaurovaniu uchýlite iba výnimočne, pri konzervácii je dôležitá pravidelnosť. Denne by ste mali zbraň zbavovať prachu a vlhkosti, v mesačných intervaloch naolejovať časti, ktorým hrozí korózia, a raz za pár rokov celú zbraň rozobrať. K starostlivosti o zbraň patrí aj sledovanie procesu starnutia.
Na rad prichádza úschova. Keď už máte zbierku historických zbraní a nechcete ich konzervovať osobne, môžete využiť služby depozitára, teda miesta, kde sa za poplatok o zbrane starajú. Tie fungujú napríklad v Nemecku. Majú k dispozícii trezory, v ktorých je optimálna teplota, vlhkosť, odvetrávanie a všetko, čo potrebujete na takmer dokonalú starostlivosť o zbrane.
Predať alebo nepredať?
Prejdime teda k predaju. Jakub König rozdeľuje investorov na dva typy – krátkodobých a dlhodobých. Krátkodobý investor zbraň kúpi, nechá ju zreštaurovať alebo ju sám zreštauruje a potom rovno predá za vyššiu cenu. Na krátkodobé investovanie potrebujete veľa skúseností a okrem toho hrozí veľké riziko, že sa vám investícia nevráti. Oveľa istejšie je dlhodobé investovanie.
„Pri mnohých historických zbraniach máte istotu, že ich cena časom porastie. A to aj v prípade, že sa o zbraň nebudete starať. To je dokonca lepšie, než keď z nej budete strieľať. To sa však kedysi dialo bežne,“ dodáva König.
Cenu určuje aj momentálna situácia na trhu a zberateľská obľúbenosť daná hlavne menom, s ktorým je zbraň spätá. Medzi najdrahšími aukčnými kúskami tak nájdeme pištole Georgea Washingtona, Simona Bolívara či zlatý Walther, ktorý vlastnil Adolf Hitler.
„Nejde len o slávnych štátnikov, gangsterov alebo strážcov zákona. Aj značka alebo výrobca hrajú dôležitú úlohu. Medzi najobľúbenejších výrobcov patria ikony divokého západu Colt a Winchester. U nás sú obľúbené tzv. ‚Lebedovky‘, zbrane českej puškovej legendy Antona Vincenza Lebedu. Jeho pušky a pištole vynikali okrem skvelého technického vyhotovenia aj krásnymi rytinami a zdobením, na ktorých spolupracoval s Josefom Mánesom,“ dopĺňa König.
Práve Lebedove pušky sa podľa niektorých expertov dočkali od druhej svetovej vojny až dvestonásobného zhodnotenia. Aj spomínané winchesterovky, napr. obľúbený model č. 21, mnohí prezentujú ako osvedčenú investíciu. Podporiť tieto tvrdenia a odporúčania aj štatistikou je však ťažké, pretože mnoho aukčných domov nezverejňuje údaje o predajoch a niektoré obchody prebiehajú medzi jednotlivými zberateľmi navzájom bez akejkoľvek dokumentácie. Niektoré aukčné siene vydávajú poaukčný katalóg, kde nájdete tabuľku s vyvolávacími cenami, odporúčanými cenami znalcov a sumy, za ktoré sa dražené kusy predali.
„Historické zbrane majú ešte jednu zásadnú výhodu. Klenotníci občas žartujú, že zbierajú historické mince, pretože sa dobre skladujú, schovávajú a údajne sa s nimi aj dobre uteká. Na to zberatelia zbraní vždy kontrujú, že s takou šabľou sa nielen dobre uteká, ale dokáže pomôcť, keď vám niekto v úteku bráni. Tým preukážete aj jej vysokú cenu – keď to vydrží, je to kvalitná oceľ,“ smeje sa König.
Jakub König
Pôsobil ako reštaurátor historických zbraní vo Vojenskom historickom ústave. Okrem investorských konzultácií sa podieľal na realizácii niekoľkých výstav vrátane Založeno 1918 k stému výročiu založenia Československa a okrem strelných a chladnýchhistorických zbraní reštauroval napr. aj československú vesmírnu družicu Magion I. Aktívne sa venuje publikačnej činnosti v odbore a poskytovaniu konzultácií v oblasti investícií do historických zbraní. Sám je vášnivým zberateľom, a to predovšetkým chladných zbraní z obdobia prvej republiky. Koncom minulého roka založil značku ručne kovaných módnych doplnkov King ‘Bowtie, ktorým teraz venuje väčšinu svojho času. Vyštudoval odbor reštaurovanie na VOŠG a SPŠG Hellichova.
