Nie, nemáme teraz na mysli ani Hillary Clinton ani Lady Gaga. Ženy sú pre náš svet významným prínosom i v oblastiach, kde by ste to od nich príliš neočakávali. Napríklad vo vede. Tieto tri ženy nám dokázali, že nie sú vhodné len k plodeniu detí a starostlivosti o rodinný krb. Pravdepodobne ste o nich nikdy nepočuli. Tak sa poďte zoznámiť.
Carolyn Porco, astronómka
Narodila sa v Spojených štátoch amerických v roku 1953. Študovala na Newyorskej štátnej univerzite fyziku a astronómiu. Po náročnom bifľovaní dosiahla, po čom túžila, a začala pracovať v Kalifornskom technologickom inštitúte. Hneď po tom, čo sa pridala k planetárnym vedcom. Spoločne začali pracovať na programe Voyager. Carolyn musela byť veľmi dravá, keď si ihneď po škole ukoristila také dobré miesto. Kto z nás to dnes dokáže? Mimochodom, zaujíma vás čo znamená misia Voyager? Vysvetlíme vám to jednoducho: Ide o družice, ktoré boli vyslané do vesmíru kvôli planetárnemu skúmaniu.
Väčšinu svojho života sa Carolyn hrabala v planétach, a aby sa z toho nezbláznila, odreagovávala sa pomocou kapely Beatles. Napísala viac než 120 vedeckých prác o niektorých planétach, medzihviezdnom priestore, interakciách prstencov a mnohých ďalších veciach, ktorým väčšina populácie nerozumie ani za mak.
Verte alebo nie, do svojich vedeckých spisov vkladala odkazy na piesne od skupiny Beatles.
Carolyn je odborníčkou na prstence planéty Saturn, kde dokonca sama jeden nový objavila. V roku 2013 viedla tím technológií, ktoré sa ocitli na obežnej dráhe okolo Saturnu. Misia niesla názov Cassini. V neposlednom rade venovala veľa svojho času skúmaniu mesiaca Saturnu menom Enceladus. Je to skrátka žena činu. Okrem planét tiež obdivuje Paula McCartneyho. Keď mal spevák šesťdesiate štvrté narodeniny, dala mu darček. Natočila krátky film so 64 najkrajšími fotografiami z misie Cassini. Paul z toho musel skákať radosťou až k samému Saturnu. Okrem iných cien a titulov ju The Sunday Times zahrnuli medzi 18 vedeckých lídrov 21. storočia a Industry Week medzi 50 hviezd, ktoré stojí za to sledovať. A magazín Wired ju vo svojom pravidelnom zozname bystrých ľudí (Smart List) navrhol medzi “15 ľudí, ktorým by mal načúvať budúci prezident.”
Peggy Whitson, astronautka
Peggy sa narodila tiež za veľkou mlákou, ale až v roku 1960. Už od útleho detstva mierila vysoko, tak ako mnoho z nás. Ale len ako jednej z mála sa jej to podarilo doslova. Čerstvo po strednej škole sa rozhodla študovať biológiu, chémiu a biochémiu. Dokončila doktorát a potom pracovala v Národnej výskumnej rade Johnsonovho vesmírneho strediska a na Texaskej univerzite ako vedkyňa. To samozrejme nie je všetko, pracovala aj vo viacerých spoločnostiach, ale zrejme by vás unudilo k smrti o tom čítať. Stačí vedieť, že mala hlavu nadupanú ako málokto. Väčšina ľudí si myslí, že inteligentní jedinci sú vlastne trochu čudní. Stránia sa spoločnosti a predovšetkým opačného pohlavia. Musím vás však sklamať, u tejto dámy je to inak. Krátko po svojich vysokoškolských štúdiách sa vydala za vtedy ešte pekného Clarenca F. Samsa.
Po všetkých svojich skúsenostiach sa rozhodla v roku 1996 prihlásiť do náboru NASA medzi astronautov. Čo myslíte, že sa stalo? Vybrali ju hneď na prvýkrát. Prešla si dvojročným kurzom a získala kvalifikáciu na letového špecialistu. Potom sa stala lídrom podporných skupín leteckých posádok v Rusku. V roku 1999 bola zaradená medzi dvoch členov budúcej posádky, ktorá mala odletieť do vesmíru. Vyzerá to tak, že jej harmonogram bol naozaj nabitý do posledného miesta.
Osobný život musel ísť stranou. Chudák manžel.
V roku 2002 Peggy konečne absolvovala svoju prvú expedíciu do vesmíru, kde žila so svojimi kolegami neuveriteľných 184 dní, 22 hodín a 14 minút. O päť rokov neskôr letela do vesmíru znova, a tentokrát na svojej misii strávila 191 dní, 19 hodín a 8 minút. Prelomila tak hneď dva rekordy: Stala sa prvou ženou, ktorá strávila necelých 377 dní vo vesmíre a tiež prvou ženou, ktorá kedy viedla vesmírnu misiu. Je nutné podotknúť, že sa práve teraz chystá na ďalšiu expedíciu v novembri tohto roku. Zatiaľ to vyzerá, že vo svojich 55 rokoch bude aj tejto misii veliť a zároveň sa stane najstaršou ženou, ktorá kedy letela do vesmíru. O tejto veľkej dáme ešte určite v budúcnosti budeme počuť.
Rivka Carmi, genetička
Rivka prišla na svet v Izraeli v roku 1948 a vyštudovala medicínu v Jeruzaleme. Absolvovala niekoľko stáží na ďalších vysokých školách vrátane Harvardu. Ale jej pracovné začiatky neboli jednoduché.
Napriek tomu, že mala doktorát, najskôr sa prebojovávala medzi ostatnými ženami na administratívnych pozíciách na rôznych fakultách.
Rodičia Rivky zrejme pochopili, že majú nadanú dcéru. Nenútili ju hneď do vydaja a podporili ju v štúdiu. Každá žena v Izraeli také šťastie nemá. Niektorí rodičia s týmto spôsobom života svojich dcér nesúhlasia. Osud jej to ale prial.
Behom svojho života publikovala vedecké práce na tému genetiky. Svojimi ostrými lakťami sa postupne prebojovávala na lepšie pracovné miesta. Na Univerzite Bena Guriona v Negeve sa v roku 1995 stala univerzitnou profesorkou. Počas svojho pôsobenia na tejto škole sa zameriavala na identifikáciu nových ľudských génov a genetických chorôb.
Vďaka jej práci sa dramaticky znížila úmrtnosť malých novorodencov, čo je úplne úžasné. Dokázala, že vzdelávanie žien je pre náš svet veľmi prínosné. V roku 2006 bola vymenovaná za prezidentku Univerzity Bena Guriona. Dosiahnutie takéhoto postu je veľký úspech. Pre ňu bol ale možno ešte väčšou satisfakciou fakt, že pracovnú pozíciu prezidentky univerzity dosiahla ako prvá žena v tejto krajine vôbec. Okrem tohoto všetkého sa v minulom roku stala aj vedúcou výskumnej skupiny Izraelskej zdravotníckej asociácie a začala bojovať za rovnoprávne postavenie žien v medicíne. Môže sa pochváliť celou radou medzinárodných ocenení v oblasti pediatrie a genetiky.
#Eva Vogelová
