Dokonca aj naše návyky a rituály nahrávajú totálnej práci. Ľudia cvičia, odpočívajú, relaxujú či jedia zdravo, len aby boli výkonnejší. Veríme, že musíme pracovať na sebe a našich vzťahoch. Cez víkendy sami sebe dávame úlohy a za dobrý deň považujeme taký, keď sme toho urobili najviac.
Domčeky z kariet
Toto preceňovanie práce nám ale podľa Andrewa Taggarta spôsobuje zbytočné utrpenie. „Ako praktický filozof hovorím denne s ľuďmi od Silicon Valley po Škandináviu o ich posadnutosti prácou – posadnutosti, ktorá im podľa ich vlastných slov spôsobuje mizériu,” vysvetľuje vo svojej eseji pre server Quartz.com. „Bez ohľadu na to ale usudzujú, že práca za to stojí, pretože prináša naplnenie a uspokojenie, a teda stojí za to okolo nej vystavať život. To mi ale príde ako veľmi nestabilná životná základňa,” dodáva. Riešením je podľa neho nie pracovať menej, ale menej to prežívať.
Nihilizmus? Nie, ale…
K tomu, aby sme sa naučili menej prežívať prácu, existuje množstvo ciest. Iste, môžeme sa vykašľať úplne na všetko, vrátane vlastného života, alebo si vypestovať nechuť k práci a stráviť zvyšok našich rokov v nekonečnej prokrastinácii. Lenže obe tieto cesty nás privedú do začarovaného kruhu averzie a hlbokého rozčarovania. Ako oveľa lepšia možnosť sa javí prežívať prácu menej tak, že budeme viac prežívať iné veci. Väčšina z nás sa s tým už niekedy stretla, keď nečakane našla lásku alebo keď nám niekto položil otázku na telo. Momenty, ktoré sú vodítkom k tomu, aby sme nahliadli na život z trochu inej perspektívy než je „totálna práca”. Dôležité veci nás nechávajú zabudnúť na našu nekonečnú snahu byť užitoční a zároveň nám umožnia prežiť konkrétny okamih na sto percent.
Čím menej budeme prežívať prácu, tým viac priestoru nám ostane na prežívanie iných dimenzií života. Lenže to sa ľahko povie, teda napíše.
Pohľad z druhej strany
Na začiatok sa musíme zbaviť svojich utkvelých predstáv o tom, čo je to vlastne práca. Buddha nám napovie, že pri koreni nášho lipnutia nájdeme „tri jedy”: nevedomosť, hnev a chamtivosť. V tomto prípade teda, aby sme znížili našu príťažlivosť a tým pádom i závislosť na našej predstave kariérneho úspechu, preskúmajme podrobne, ako často sú vedúce pozície vyčerpávajúce: časovo a fyzicky, a poháňané neustálymi požiadavkami a napoleonskými ambíciami. Len zriedka v nich ostáva miesto na dobre vedený život. Cena, ktorou sa za náš zhon nakoniec platíme, je samota a strata všetkých ostatných dôležitých vecí v živote. Pokiaľ za úspešnú kariéru tak často považujeme toto, mali by sme ju ešte pokladať za cieľ všetkého nášho snaženia?
Radosť zo zbytočných vecí
Akonáhle oddelíte svoje vnímanie úspechu od šťastia, musíte zistiť, ako inak dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby ste vôbec čohokoľvek dosiahli. Toto cvičenie otvára Oscar Wilde a jeho slávna veta: „Všetko umenie je celkom zbytočné.” S jej pomocou môžeme vyvrátiť tvrdenie „totálnej práce” o tom, že len užitočné veci majú cenu. Radšej sa veselo pusťme do fascinujúcich a úplne zbytočných experimentov. Napríklad sa len tak bez cieľa prechádzajme. K dokonalosti dotiahol „umenie túlania” napríklad francúzsky teoretik Guy Debord, ktorý navrhuje „nechať sa unášať terénom” a vecami a udalosťami, ktoré stretneme cestou. Tiež môžete písať haiku alebo sa učiť umenie kaligrafie, prípadne si rovnako ako kedysi Jean-Jacques Rousseau ľahnúť na chrbát do lodičky a pozorovať mraky.
Týmito (alebo inými) druhmi činnosti sa môžete ponoriť do života, zapojiť svoje zmysly a naopak zabudnúť na pracovné povinnosti.
Akonáhle si zvyknete na fakt, že niektoré veci v živote sú skvelé práve preto, že z nich nevzíde žiaden úžitok, môžete obrátiť svoju pozornosť k sebe.
Po vzore Sokrata sa začnite pýtať: „Keď nie som iba pracovná sila, kto teda som?” Než na ňu odpoviete, nechajte tú otázku visieť pár týždňov vo vzduchu. Zmyslom tejto filozofickej otázky je vyvolať vo vás pochybnosti a povzbudiť vaše najskrytejšie ambície. Prečo ste práve tu a teraz?
Pokiaľ nie je vašim osudom totálna práca, čo by ním teda mohlo byť?
Čo po nás ostane?
Možno vám to teraz príde ako bláznovstvo a strata času a po vzore Voltaira máte chuť povedať: „Nechajme to filozofovanie a poďme nazad do práce!” To je samozrejme tiež možnosť – sklopiť hlavu a pracovať. Alebo si môžete najať gurua na time manažment. Ten vám umožní pokračovať v režime totálnej práce za pomoci nejakých techník na ušetrenie času. Lenže obe tieto cesty vedú k tomu istému: totálnej práci v akcii. Jedného dňa budete najskôr ľutovať života, ktorý vás tragicky minul.
Cvičenia v neproduktivite vás zavedú do sveta, ktorý existuje mimo totálnej práce a pomôžu vám pamätať si, čo je v živote dôležité. Umožnia vám zbaviť sa úzkostí, obáv, nervozity a konštantnej vyťaženosti. Tým, že sa o prácu budete starať trochu menej, získate priestor na zážitky, ktoré majú zmysel a trochu odpočinku uprostred večného chaosu.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet a možno si budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Prečo niektorí ľudia jednoducho nedokážu byť šťastní?
