Riadenie auta: 7 najčastejších chýb vodičov

7 najčastejších chýb slovenských vodičov

Auto a mobilita
Ísť po slovenskej ceste a napríklad po diaľnici v Nemecku či Rakúsku je obrovský rozdiel. Kým v týchto cudzích krajinách šoférujú všetci vodiči vrátane tých slovenských usporiadane, u nás je to trochu Divoký západ. Vlastne skôr Divoký východ. Nedokážeme sa správne zipsovať, nevieme uvoľniť pruh pre záchranku, jazdíme rýchlo, nebezpečne, s mobilom v ruke.

Ktoré sú najčastejšie opakované chyby, ktoré môžeme vídať na slovenských cestách a diaľniciach? 

Telefonujeme za volantom

Viac než 60 % slovenských vodičov sa vraj počas jazdy nejako zabáva s mobilom. Niekto esemeskuje, iný pozerá do navigácie, telefonuje alebo četuje. S mobilmi v ruke vraj častejšie vidíme ženy a hlavne mladých ľudí pod 30. Vodiči s mobilom v ruke často jazdia zmätene z pruhu do pruhu, bez smeroviek, nečakane menia rýchlosť, zdržujú a spôsobujú ďalšie problémy. Pravdepodobnosť nehody sa – štatisticky spočítané – zvyšuje 23-násobne. 

Ešte pred pár rokmi asi 80 % pokút za šoférovanie s mobilom dostali muži, ale ženy sa už emancipovali aj v tomto smere a dnes dokonca jasne dominujú. Hoci na rozdiel od iných krajín u nás nevidíme veľa mediálnych kampaní proti zlozvykom za volantom, sme aspoň prísnejší, keď ide o pokuty. Za používanie mobilu počas vedenia vozidla vám hrozí pokuta až 100 eur na mieste alebo 200 eur v správnom konaní, ak policajtovi odmietnete pípnuť kreditku, prípadne ak si myslíte, že to na obvodnom oddelení vyhádate. Oproti nevyčísliteľnej cene ľudského života sú to však mikroskopické čiastky.

Nedodržiavame odstup

To, že sa vám niekto lepí na zadok, je tiež klasika. Bojíte sa pribrzdiť, aby vám neskončil v kufri. Bojíte sa aj odbočiť, hoci by ste možno mali. Mať za sebou niekoho nalepeného nie je príjemné, bohužiaľ sa to u nás stáva často. Keď pred vami nastane nečakaná situácia, vy možno stihnete šliapnuť na brzdu včas, aby ste nenarazili do auta pred vami, ale ten za vami takmer určite nedobrzdí a je vo vás. Sme jednoducho národ trochu agresívnych vodičov. Na Slovensku je za to pokuta 200 euro. V Nemecku by ste zaplatili až štyristoeurovú pokutu a prišli o vodičský preukaz až na tri mesiace. 

Jazdíme prirýchlo

Rýchla jazda je opäť denný úkaz. Ani tú si zvyčajne v zahraničí nedovolíme, pretože pokuty sú tam vysoké, no u nás si plynový pedál spokojne prišliapneme. V zahraničí by ste za prekročenie rýchlosti o 50 km/h napríklad aj prišli o auto, povolenie šoférovať na niekoľko rokov alebo by ste šli do väzenia. U nás hrozí pokuta 650 eur. Napriek tomu sa mnohí tak strašne ponáhľajú, že vytrubujú, nabiehajú si, blikajú diaľkovými svetlami, a keď ich zdržujete, tak vás predbehnú a vybrzdia. Istý Trpišovský za to v Česku dostal pokutu 6 000 eur a podmienku na 4 roky.

Nie je to také ťažké, no napriek tomu sme sa to ešte nenaučili. Reč je o obyčajnom zipse. Keď sa dva pruhy zužujú do jedného, prednosť majú vozidlá v tom pruhu, ktorý nekončí – nemôžu vás však blokovať. Pokiaľ je miesto označené špeciálnou značkou, platí navyše pravidlo, vďaka ktorému by oba pruhy mali byť stále v pohybe. Pomaly, ale isto. Autá v pruhu, ktorý končí, majú prísť až na jeho koniec, dať smerovku smerom k pruhu, do ktorého sa majú zaradiť, a vodiči v tom druhom pruhu majú cik-cak štýlom púšťať tieto autá medzi seba. Tak, aby sa striedali ako zuby v zipse. Ak na mieste táto značka chýba, prispôsobte rýchlosť vozidlám v druhom pruhu a bez obmedzenia ostatných sa doň plynulo preraďte. Pravidlo zipsu tiež platí pri prekážke v jazdnom pruhu. Nikdy tiež nezabúdajte na smerovky! 

Jedno auto odtiaľto, druhé z pripojovacieho pruhu, atď. Realita je však iná, autá z končiaceho pruhu „chytajú nervy“ o desiatky i stovky metrov skôr, často pri prvej dopravnej značke oznamujúcej zips, a pchajú sa do druhého pruhu halabala. A ak aj predpisy dodržia, neprajníci z priebežného pruhu ich ako naschvál nechcú pustiť medzi seba. Takže nakoniec stoja oba pruhy a doprava viazne. Nie sú za to však pokuty, takže to neberieme vážne. Ako keby čas nebol tiež drahý.

Jazdíme pomaly v rýchlych pruhoch

Zákon hovorí, že máme jazdiť v pravých pruhoch a tie rýchle vľavo používať len na predbiehanie. Taktiež hovorí, že veľké autá smú predchádzať len vo chvíli, keď majú dostatočnú rýchlosť, aby tak nebrzdili premávku. Ale poznáme to. „Tour de TIR“ sme až donedávna, kým na Slovensko neprišiel zákaz ich predbiehania, videli na každej našej diaľnici. Pre osvieženie pamäte stačí ísť kúsok za hranice do Česka. Kamionisti sa tam často len tak vrhajú do rýchleho pruhu, len bliknú a už sú tam – niekedy aj zopár minút. No slimákov v prostrednom či ľavom pruhu, keď je pravý voľný, môžete vidieť všade. V iných krajinách sa to aspoň tvrdo postihuje, u nás žiaľ ticho toleruje. Napríklad v americkej Nevade sa slimačia jazda v rýchlom pruhu pokutuje prvýkrát 45 eur, druhýkrát 90, a keď vás chytia tretíkrát, zaplatíte v prepočte už 220 eur.

Máme problém vytvoriť uličku pre záchranárov

Znovu ako príklad uvedieme Rakúsko. Keď je v lete okolo Viedne kolóna, vodiči vždy vzorne nechávajú jeden voľný pruh pre záchranný systém pre prípad, keby išla sanitka, hasiči a policajti k prípadu kdesi vpredu. O tom sa nám môže len snívať. Keď kolónou u nás prechádza sanitka, ešte sa nájdu aj šoféri, ktorí sa za ňou zvezú, aby sa dostali rýchlejšie z kolóny von. Pokuty pre vodičov, ktorí nevytvoria uličku alebo ju robia zle, dosahujú okolo sto eur, ale v Rakúsku môžete za obmedzenie jazdy záchranárov zaplatiť až 2 180 eur (!). 

U nás záchranárska ulička nie je zákonom vyžadovaná. Ten však vraví o povinnosti umožniť prejazd vozidlám s právom prednostnej jazdy – pod pokutou 100 eur či dokonca 150, ak také vozidlo svojim konaním ohrozíte. Pri nehode sa automaticky nehoda posúva do správneho konania. V dvojpruhu sa ulička tvorí vždy uprostred, ale pri viacprúdovej diaľnici to majú štáty nastavené rôzne. U nás sa ulička vytvára – ale len preto, že naši vodiči sa ju naučili v okolitom zahraničí – medzi ľavým a stredným pruhom, rovnako, ako napríklad v Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku či Švajčiarsku, a od októbra 2018 aj v Česku. Takí Taliani či Chorváti to neriešia.

Pijeme a šoférujeme

To je také naše, dať si pár pív, panáka a potom vyraziť autom domov. Veď stačí žuvačka, a nikto nič nespozná. No jazda pod vplyvom alkoholu môže byť až trestným činom, za ktorý si môžete odsedieť rok v chládku. Pri spôsobení väčšej škody alebo ublížení na zdraví dokonca až dva a profesionálni vodiči hromadnej prepravy, ktorí si „cucli“, môžu dostať trest odňatia slobody až na päť rokov. 

V správnom konaní hrozí vodičovi pokuta do 800 eur a zákaz činnosti (vedenie motorových vozidiel) na maximálne tri roky. Hranicu medzi priestupkom a trestným činom spravidla tvorí miera alkoholu v dychu či krvi, v praxi súdov je touto hranicou jedno promile.   

Foto: Pexels.com