Buď do niečoho narazí, na rovnej dlážke spadne na hlavu, nejaké zviera či hmyz rozzúri a vyprovokuje k protiútoku alebo zje niečo, čo nie je na jedenie ani s prižmúrenými očami.
Výsledkom sú časté zranenia: modriny, odreniny, tržné ranky, chrasty, rôzne popáleniny a mnohé iné. V škôlkach a školách je preto neustále v pohotovosti lekárnička, v táboroch zdravotník a doma vy a fľaštička dezinfekcie. Ako sa však pripraviť na prvú pomoc deťom, aby ste boli pripravení skutočne na všetko? Poďme sa pozrieť na pár tipov, ako ľavou zadnou zvládnuť detskú prvú pomoc.
Šťastie praje pripraveným
Vaše dieťa nikdy nebude mačka, ktorá má deväť životov a vždy dopadne na všetky štyri. Bez ohľadu na miesto a vek dieťaťa príde čas, keď bude treba poskytnúť prvú pomoc. Urobte si preto základnú prípravu. Na začiatku je dobre vybavená a prístupná lekárnička. Do nej si dajte i dôležité informácie, napríklad číslo na záchrannú službu, adresu miestnej pohotovosti a pokiaľ má vaše dieťa tendenciu experimentovať s neznámymi plodmi, pridajte aj kontakt na toxikologickú poradňu.
S partnerom si vopred rozdeľte roly. Kto neznesie pohľad na krv, bude užitočnejší pri telefonáte s lekárom než pri obväzovaní rany. Zamyslite sa aj nad prevenciou a vhodnosťou hračiek, obzvlášť u malých detí. V neposlednom rade sa poďme zastaviť aj pri „bezpečnosti práce“. Áno, trojročný chlapec, ktorý zatĺka klince, vyzerá roztomilo a môže byť aj šťastný, že robí to, čo otecko, ale pri takejto činnosti je dobré nastaviť hranice.
Babské rady a moderné triky
Nie vždy, keď treba rýchlo pomôcť, je lekárnička po ruke. Nebojte sa preto inšpirovať radami našich rodičov a prarodičov. Popáleniny chlaďte studenou vodou, potom potrite medom. Naše babičky to síce nemali podložené vedecky, ale med skutočne bráni infekcii, má protizápalové a antibakteriálne účinky a podporuje tvorbu nových krvných kapilár a spojivového tkaniva.
Naopak drobné krvácanie odporúčajú babky bylinkárky zastaviť zakrytím ranky chladným, vlhkým vreckom s čajom. Triesloviny, ktoré čaj obsahuje, si s krvácaním dokážu účinne poradiť. Modernejšia rada hovorí, že látky obsiahnuté v očných kvapkách podporujú sťahovanie ciev, takže pokiaľ ich kvapnete na ranku, krvácanie zmizne omnoho rýchlejšie.
Na spálenie zo slniečka môžete priložiť mliečne výrobky. Naši predkovia používali tie, ktoré mali najčastejšie po ruke – tvaroh či kyslú smotanu. Dá sa použiť aj biely jogurt bez príchute alebo obklad z plátna namočeného v mlieku. Bodnutie hmyzom, akým je včela, osa alebo sršeň môžete ošetriť notoricky známym obkladom z octu.
Bolesť fyzická a psychická
Okrem poranenia zjavného, teda popáleniny, porezania či narazenia ruky či prstov, treba u dieťaťa dobre ošetriť aj malú traumu, ktorú každé zranenie spôsobí. Všimli ste si, že sa dieťa lepšie vyrovnáva so situáciou, keď ho rodičia pritúlia a upokoja? Rozhodne bolesť dieťaťa nezľahčujte. Už tak je z toho rozrušené a nepotrebuje mentorovanie štýlom „koľkokrát som ti to hovoril, že máš dávať pozor“ ani ľahostajné „neplač, veď to nič nie je“.
Pýtajte sa, ako veľmi to bolí, nech presne ukáže, kde ho to bolí. Pokiaľ dieťa po naozaj nepríjemnom páde neplače a zbledne, venujte mu zvýšenú pozornosť, môže totiž ísť o vážnejšie, nie hneď viditeľné zranenie. Keď plače, prijmite fakt, že ho zranenie bolí, hoci na prvý pohľad nevyzerá závažne. Bez kritiky a hodnotenia zopakujte, čo sa mu stalo a prečo k úrazu došlo.
Pokiaľ je potrebné zranenie ošetriť, opíšte presne, čo budete robiť. Hlavné je neklamať a priznať, že to bude bolieť, napr. keď sa chystáte dezinfikovať ranu. Dieťa vám v opačnom prípade prestane veriť a pri ďalšom zranení bude mať väčší strach. Až po ošetrení a upokojení dieťaťu zdôraznite, prečo k zraneniu došlo a ako sa mu do budúcna vyvarovať. Nenúťte dieťa, aby potlačilo plač a prirodzenú reakciu na bolesť, to sa potom môže odraziť v podobe zníženého sebavedomia.
Pokiaľ ide o bolesť ako takú, môžete využiť nižšie uvedenú pomôcku „POMÁHAJ“ a taktiež využiť škálu identifikujúcu intenzitu bolesti. Tá často pomôže určiť, či sa dieťa po ošetrení môže rýchlo vrátiť k hre alebo bude lepšie sa s ním predsa len zastaviť na pohotovosti na odbornú kontrolu.
POMÁHAJ
- Pýtaj sa dieťaťa na bolesť
- Ohodnoť bolesť podľa škály
- Meraj zmeny fyziologických funkcií a zhodnoť správanie
- Aktívna účasť rodičov
- Hľadaj príčinu bolesti alebo zhoršenie
- Adaptuj prostredie – eliminuj faktory zhoršujúce bolesť
- Jednoznačne – urob opatrenia proti bolesti a zhodnoť účinok
