Názov aj refrén narážajú na jednu z ľudských cností, štedrosť. Podľa slovníkovej definície je štedrým človekom ten, kto nielenže bohato dáva, ale robí to dokonca s radosťou. A výsledky aktuálnych výskumov ukazujú, že veľkorysosťou neprospejete iba svojmu okoliu, ale aj sebe.
Štedrosťou proti stresu a demencii
Hrejivý pocit pri srdci rozhodne nie je jediné pozitívum, ktoré z pomoci druhým budeme mať. Nesebecké činy ako dobrovoľníctvo, darovanie peňazí alebo nezištná pomoc druhým dokážu zmierniť symptómy úzkosti, depresie a každodenného stresu.
Medzi zdravotné benefity, z ktorých sa môžu štedrejší ľudia radovať, patria aj nižší krvný tlak alebo znížené riziko rozvoja demencie a kardiovaskulárnych ochorení. To sú už naozaj slušné benefity, čo poviete?
Vedeli ste, že…
… podľa štúdie z roku 2013 nebol stres faktorom zvýšeného rizika úmrtia u osôb, ktoré v predošlom roku pomáhali ostatným?
Za všetkým hľadaj mozog
Možno si kladiete otázku, ako je to vlastne možné. Odpoveď sa ukrýva v našom mozgu. Tam sa začína aj samotný pocit príjemného tepla, ktoré sa nám rozlieva celým telom potom, čo niekomu pomôžeme.
Profesor Steven G. Post zo Stony Brook University vysvetľuje, že tento pocit pramení z chemických reakcií, ktoré sa odohrávajú v medzilimbickej dráhe, známej ako „cesta odmeny“. „Počas nesebeckých činností sa nám uvoľňuje kokteil hormónov šťastia – dopamínu a endorfínu, ktoré môžu za eufóriu, alebo oxytocínu, hormónu pokoja a mieru.“
Najprimitívnejšia forma systému odmien sa v ľudskom mozgu vyvinula pred 1 až 2 miliardami rokov a umožňuje nám cítiť radosť z jedla, sociálnej interakcie alebo sexu. Magnetická rezonancia ukázala, že sa cesta odmeny aktivuje aj pri nesebeckých či charitatívnych činoch.
Ešte nepoznáme presný dôvod, prečo nás pri pomoci iným zaplavuje spomínaný blažený pocit. Jednou z východiskových hypotéz je, že v minulosti bola príslušnosť jedinca ku komunite z hľadiska prežitia kľúčová. A práve pro-sociálne správanie mu malo pri tom pomôcť.
Ako môžem prispieť
Štedrosť má mnoho podôb, od finančného príspevku na charitu po dobrovoľníctvo. Možno budete prekvapení, že aj platenie daní je istým spôsobom donácia, ktorou podporujete spoločnosť ako celok. Prečo však nezažívame pocit šťastia aj pri pohľade na cifru výplaty po strhnutí daní? Dan Ariely z Duke University upozorňuje na fakt, že je veľmi dôležitý aj spôsob, akým dávame. Najväčšie šťastie nám teda prinesie, keď dávame dobrovoľne a uvedomele.
Vedeli ste, že…
… štúdia, ktorej sa zúčastnilo dvetisíc obyvateľov v Marin County v Kalifornii ukázala, že dobrovoľníctvo znížilo mieru úmrtnosti viac ako cvičenie štyrikrát týždenne a nedeľné chodenie do kostola?
Slovensko, národ držgrošov?
Čo sa týka štedrosti, panuje obľúbený mýtus, že čím sú krajiny bohatšie, tým sú ich obyvatelia štedrejší. A aká je pravda? Niektoré chudobné štáty Afriky, Ázie alebo Latinskej Ameriky hravo predbehnú obyvateľov bohatšej strednej či západnej Európy.
Ako sú na tom Slováci? Aj keď miera štedrosti na domácom poli za posledné roky stúpla, v porovnaní so svetom máme stále čo doháňať. Podľa CAF World Giving Index pre rok 2021 pomáha finančne alebo v rámci dobrovoľníckej činnosti 32 % Slovákov. To nám v rámci 114 krajín stačilo len na 72. miesto. Prvé tri miesta obsadili Indonézia, Keňa a Nigéria, kde viac ako polovica obyvateľov venuje svoj čas alebo peniaze na dobročinné účely.
Záver?
Veľkorysosť neprospieva len ostatným, ale aj nášmu psychickému a fyzickému zdraviu. Pomoc nemusí mať iba podobu finančných darov, ale v rámci dobrovoľníckej činnosti môžeme venovať aj náš čas. Nemusíte chodiť ďaleko, pomáhať môžete aj vo svojom najbližšom okolí – pomôžte svojim starým rodičom, susedke, s kamarátmi upracte park alebo prispejte vecným darom na charitu. Ak sa zamyslíte, určite prídete na spôsob, ako pomôcť. Pošepne vám to srdce.
