Chronobiológovia (vedci, ktorí sa zaoberajú tým, ako mozog spracováva čas) z mníchovskej univerzity už v roku 2006 opísali sociálnu pásmovú chorobu ako nevyrovnanosť biologického a sociálneho času. To napríklad znamená, že keď sa všetci okolo vás chystajú do postele, nie ste ešte ani trochu unavení. A naopak, keď okolo vás “celá krajina vstáva” a chystá sa do práce, vy ešte potrebujete zostať v posteli. Stále viac expertov potvrdzuje, že to môže byť nezmeniteľný biologický fakt a nie výhovorka. Taký, ako keď je niekto ľavák a niekto pravák. A snahy to zmeniť vedú k dopadom na psychiku a zdravie.
Naprogramovaní vtáci
Medzi vedcov, ktorí upozorňujú na diskrimináciu nočných sov, patrí i Judith Owens, harvardská neurologička a riaditeľka Centra pre pediatrické spánkové poruchy v bostonskej detskej nemocnici. Judith je presvedčená, že by ranné vtáčatá mali mať pre sovy oveľa viac pochopenia a biológiu “nočných tvorov” rešpektovať. Sovy medzi nami skrátka nie sú stavané na podávanie výkonov podľa tradičných časových rozvrhov. V novom čísle lekárskeho magazínu Pediatrics popisuje lekárka výsledky zaujímavého experimentu. Ľudia, ktorí spali rovnaký počet hodín, vykazujú zmeny správania, nálad a dokonca i mentálnych schopností v závislosti na tom, či ide o škovránkov alebo sovy. Ona a ďalší spánkoví experti o nich hovoria ako o chronotypoch. Podľa nej sú proste tieto dva druhy ľudí (chronotypy) „naprogramovaní” k tomu, zaspávať behom akéhokoľvek 24 hodinového cyklu skôr alebo naopak neskôr.
Sovy si nevymýšľajú
To všetko však spoločnosť v mnohých prípadoch odmieta a tvrdohlavo trvá na tom, že keď proste pôjdete skôr do postele a vyhradíte si na spánok minimálne 7 hodín, musíte byť v pohode. „Pokiaľ sú vaše spánkové vzorce v nesúlade s vaším vnútorným spánkovým rytmom”, hovorí pani lekárka, „potom tento nesúlad bude mať omnoho dôležitejší vplyv na váš výkon než to, koľko hodín ste v noci strávili v spánku.” Vo svojom najnovšom výskume sa Judith so svojím tímom venovala skupine študentov druhého stupňa základných a stredných škôl vo Virginii, ktorým škola začínala už 7.20 ráno. Výskumníci porovnávali tisícky študentov z oboch skupín – škovránkov i sov. Výsledky ukázali, že i keď všetci naspali rovnaký počet hodín, „sebaregulácia” sov fungovala o dosť horšie.
Diskriminované nočné typy
Výskum poukazuje na koreláciu medzi chronotypom a sebareguláciou, takže nemôžeme povedať, ktorý z javov ovplyvňuje druhý, ani to, či sú spolu vôbec nejako spojené. Ale aj z ďalších výskumov nočných a denných ľudí sa zdá, že chronotypy výrazne ovplyvňujú naše zdravie a psychickú pohodu a vďaka tomu tiež našu pozíciu v spoločnosti. „To, že vám nevyhovuje obvyklý denný režim, môže ovplyvniť vaše vzdelanie i uplatnenie v spoločnosti a povedzme tiež sociálnu stabilitu,” hovorí pani doktorka. Takže ju vo svete, ktorý nadržiava ranostajom, zaujíma, ako znížiť diskrimináciu sov.
Zachary a ďalší zombíci v laviciach
Americká rozhlasová stanica NPR odvysielala reportáž o 17 ročnom Zachary Laneovi, ktorý má štyri budíky a napriek tomu „pravidelne zostáva po škole kvôli neskorým príchodom”. A keď už sa mu podarí prísť včas, je úplne grogy. „Mám pocit, ako by som tam ani mentálne nebol,” hovorí. Znie to ako vážna porucha spánku a štyri budíky sú skrátka príliš. Judith Owens hovorí, že deti ako Zachary trpia kvôli systému, ktorý nemôžu ovplyvniť. Zdanlivo akademický problém však môže viesť až k vážnym zdravotným problémom. „Tieto deti proste pred jedenástou večer nezaspia,” vysvetľuje Judith. „Sú takto skrátka nastavené. A potrebujú 8 až 10 hodín spánku. Tak si to spočítajte,” krčí ramenami. „A preto si myslím, že škola by nemala začínať skôr než o 8.30,” dodáva. „A to nielen kvôli výkonom, ale predovšetkým kvôli zdraviu našich detí.”
Škovránčia lobby za status quo
Lenže to nie je tak jednoduché. „Existuje miliarda dôvodov. A úprimne – najdôležitejším z nich je šport. Posunul by sa tréning. Niektorí učitelia majú druhú prácu a do tej sa skrátka musia dostaviť. A v neposlednom rade ľudia majú radi status quo. Zmeniť to je ťažké, hovorí pani vedkyňa. A čo teda môžem okrem lobovania v škole, ako rodič nočného dieťaťa ešte robiť, aby sa na školský rytmus adaptovalo ľahšie? Judith doporučuje držať ho čo najďalej od displejov či monitorov. Ďalej radí nenechávať vášho teenagera spať dlho cez víkendy (čo je samozrejme ľahká úloha a obrovská zábava pre všetkých rodičov). „To im totiž spánkový rytmus rozhadzuje ešte o niečo viac a spôsobuje sociálnu pásmovú chorobu,” vysvetľuje.
