Následnému stavu vašej rozorvanej duše sa odborne hovorí kognitívna disonancia. Znie to komplikovane, ale jednoducho povedané ide o rozpor medzi očakávaniami či presvedčením a realitou. S týmto nesúladom vzniká nepríjemný pocit nepokoja a tlaku. Prehnané očakávania ale nesúvisia len s udalosťami, ale hlavne s ľuďmi v našom okolí. A čím bližší človek, tým viac nás nenaplnenie vopred vymaľovaného scenára dokáže naštvať. Prečo je pre náš mozog tak ťažké prijať, že ostatní majú svoje vlastné hlavy a v nich svoje vlastné očakávania?
Keď šedá kôra trucuje
Ak máme pocit, že nám niekto spôsobil krivdu, uchyľuje sa náš mozog veľmi často k sebaobhajovaniu. To často počuté detské “To nie je fér!” používame s obľubou po celý život. Pripustiť možnosť vlastnej chyby si totiž žiada veľkú dávku sebakritiky. A väčšina ľudí má za to, že robí svoje rozhodnutia z tých správnych dôvodov. Pletú sa všetci ostatní.
Lenže tí ostatní si pravdepodobne myslia o svojich činoch to isté, čo vy. Štatisticky vzaté je určite možné, že vždy tak úplne v práve nie ste.
Ukážme si to na modelovej situácii. Máme tu Jana či Janu, vyberte si podľa vlastných preferencií. Každopádne ste sa s ním/ňou stretli a je to láska ako hrom. Jan/a je spontánny, necháva sa unášať vetrom a je to dosť zábava. Žije každý deň, ako keby mal byť posledný, na peniaze moc nepozerá. Buď sú a hoduje sa, alebo chvíľu nie sú a zas budú. Strih, posúvame sa päť rokov dopredu, prvotná zamilovanosť už je za vami a sú tu radosti i všednosti partnerského zväzku. Akurát tá milovaná bezstarostnosť už vám nepripadá tak romantická. Občas nie je na nájom a musíte si chodiť požičiavať k mame. A tá potom chce po nedeliach voziť do tej Ikey.
Prečítajte si tiež: Ako lepšie pochopiť náš svet? Osvojte si umenie skutočnej konverzácie
Ukážme si na neho
A tu prichádza ten rozpor, ako vyhodnotíme svoj zlý úsudok vytvorený vlastnou zamilovanou hlavou? Zrejme je to jeden z týchto scenárov:
- Uznáte svoju vlastnú chybu v tom, že Ján/a bol/a taký/á od začiatku a vy ste si mohli hneď uvedomiť, aké to bude, byť s takým človekom vo vzťahu.
- Vyhodnotíme, že za všetko môže Jan/a a je to od neho/nej krajne nezodpovedné a bezohľadné. Veď vy ste sa tiež v mnohom prispôsobili!
Vo väčšine prípadov sa uchýlime k tej druhej možnosti. A vo väčšine prípadov sme si to ochotní priznať až po rozchode, spätne a s pokojnou hlavou. A rovnako sa stále cítime tak trochu nevinne.
Myslím si to už dlho, tak to musí byť pravda
Okrem kognitívnej disonancie má na vyhodnocovanie situácie vplyv ešte ďalší sociálno-psychologický jav a to konfirmačné skreslenie. To znamená preferovanie toho typu informácií, ktoré podporujú váš vlastný názor, a naopak ignorovanie alebo podceňovanie tých, ktoré sú s ním v rozpore. To má vplyv aj na to, aké veci si lepšie zapamätáte. Skúste chvíľu premýšľať nad tým, či celý život nežijete v sebaklame len kvôli tomu, že vaša vlastná hlava za vás sama odmieta prijať akékoľvek iné ako dlho zažité stanovisko. Dokonca aj keď dostanete jasný dôkaz o tom, že sa vec má inak, než si myslíte, naopak vás to vo vašom názoru ešte utvrdí (tzv. efekt spätného kalibru).
Spomeňte si na to, až sa znova nabudúce budete diviť výsledkom volieb napriek nekonečným korupčným aféram víťazného kandidáta.
Ak vás táto téma zaujala, mrknite na tento komiks alebo na skvelý blog o našej vlastnej zabednenosti.
Zvíťaziť nad vlastnou hlavou
Vďaka uvedeným procesom vo vašom mozgu si potom často myslíte, že sa správate správne a váš hnev je oprávnený. On/a sa schválne správa tak, aby vás naštval/a. Ale čím viac sa nám tento nesúlad očakávania a reality dostáva do pamäti, tým viac nám mení chápanie toho, čo sa vlastne stalo, a zadáva už dopredu dôvod k ďalšiemu konfliktu. Z maličkostí sa stávajú nezvratné dôkazy o vine toho druhého. Čistú pravdu už uvidíte ťažko, tým skôr keby súčasťou tej pravdy malo byť priznanie vlastnej chyby. Je už jedno, čo ten druhý robí, vy už ste mu dopredu dali definíciu toho, aký je a prečo.
Ak dáte na prvý dojem a na jeho základe si utvoríte o náprotivku jasný a nemenný obrázok, bude už navždy obeťou vašich predsudkov.
Ale čo s tým? Sú to stále tie isté rady dookola, ale vo finále nefunguje nič iné ako pokora, úprimnosť a viera. Viera v to, že sa váš partner nesnaží robiť veci tak, aby vás vytočil. Pravdepodobne má iné dôvody, len vy si ich vykladáte po svojom. Prečo by to aj robil, určite si vie predstaviť lepšie strávený večer ako pozorovať, ako vám od zlosti tiká v oku. Nie je jednoduché vedieť si priznať vlastný podiel na probléme a nemať potrebu sa neustále obhajovať. Koľkokrát už ste sa niekomu ospravedlnili, ale v duchu ste si povedali “aj tak som mal pravdu ja”? Ale keď už ste si teraz prečítali, ako to s tou pravdou je, možno by ste na nej nemuseli tak bazírovat.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Moc okráda mozog o empatiu, hovoria vedci
