Keď som mal trinásť, vlámali sme sa do školy. Nič sme vnútri nechceli; obvykle sme sa z nej snažili čo najrýchlejšie zmiznúť. Tentokrát nám ale prišlo hrozne vtipné napísať na tabuľu: „Boli sme tu.“ Iba o pár rokov skôr som napísal do eseje z angličtiny niekoľko sprostých slov. Prečo? Bola to výzva. Myslel som si, že som vtipný. Tabu nás vzrušuje. Všetci ľudia túžia po zakázanom ovocí – niekto otvorene, niekto v kútiku duše. Je to pre nás prirodzené.
Zvedavosť zabila mačku, ale uspokojenie ju priviedlo naspäť k životu
„Nebuď zvedavý, budeš skoro starý,“ hovorí naše staré príslovie. Jeho anglická varianta je zaujímavejšia: „Curiosity killed the cat, but satisfaction brought it back.“
Áno, zvedavosť nás môže zabiť (prípadne nám ukrojiť z mladosti).
Ale odpovede a uspokojenie, ktoré vďaka zvedavosti získame, sú často tou najlepšou odmenou. Aj keď ju občas sprevádzajú šrámy. Deti sú zvedavé odmalička. Zvedavosť im umožňuje spoznávať svet, experimentovať a učiť sa. Je to biologický reflex, ktorý nám okrem iného umožňuje učiť sa. Že je niečo zakázané, z toho si deti ťažkú hlavu nerobia. Sú vtedy o to zvedavejšie. Zákaz pôsobí ako reflektor, ktorý robí z tabu neodolateľnú korisť; deti sa hrozne túžia dozvedieť, o čo ide a prečo sa kvôli tomu rodičia toľko rozčuľujú. Logické vysvetlenia sú nanič – deti na logiku príliš nedajú.
Rešpekt k zákazom? Už len to tak.
Aj teenageri sú zvedaví, ale trošku iným spôsobom. Ich telo začína blázniť a oni si prechádzajú náročným obdobím sebapoznávania. Cítia potrebu vyhraniť sa voči svojim rodičom, osvojiť si vlastné myšlienky a nájsť svoju cestu životom. Vytvárajú si osobnosť, rastú, činia vlastné rozhodnutia. Zákazy vnímajú len ako ďalší spôsob, ako sa vyhraniť voči okolitému svetu. Búria sa a rebelujú, ak v nich rodina a okolie vyvolávajú takú potrebu.
Trpíš mi trávu a ja tebe… všetko ostatné
Ako povedal feťák Renton zo slávneho filmu Trainspotting: „Pichali by sme si aj vitamín C, keby to bolo zakázané.“ Keď už sa bavíme o drogách, výskumy ukazujú, že v štátoch, ktoré umožňujú predaj konope na lekárske účely, sa znížila spotreba trávy o 14 %.
V krajinách, ktoré umožňujú pestovať trávu doma pre osobnú spotrebu, klesla o 7 %.
Ruky vám k posteli priviažem
Najväčšie tabu je samozrejme sex. Ale to, ako veľmi nás láka, dokazujú najhľadanejšie kľúčové slová minulého roka na serveri PornHub.com. Patrí medzi ne MILF, nevlastná matka a nevlastná sestra. Medzi najčastejšie dievčenské fantázie o zakázanom sexe patrí sex s cudzincom, gang bang, úplná submisivita, sex na verejnosti, zviazanie alebo prostitúcia.
Čokoľvek, čo je kinky a „zlé“, v nás prebúdza vzrušenie a túžbu.
Nie preto, že by to pre nás bolo dobré. Proste to chceme spoznať. Občas v tom nájdeme zaľúbenie – ale to len menšie množstvo z nás.
Bojím sa mať strach
Tabu a spoločenské zákazy sú naučené. Nevychádzajú z našej skúsenosti, ale sú nám odovzdané. Ak nás konkrétne zakázané veci lákali ako deti, budú nás lákať aj počas dospievania, hoci nemusíme chápať prečo. Pravdou je, že je to prirodzený biologický mechanizmus: snaha naučiť sa niečo nové. Minuloročný experiment vedcov z Univerzity v Illinois sa zameral na tabuizované slová (vulgarizmy, sexizmy atď., ktoré sa v bežnej konverzácii nepoužívajú). Ukázal, že automaticky priťahujú našu pozornosť. Keď nás tabu toľko láka, prečo ho dodržiavame? Podľa výskumu švédskej lekárskej univerzity Institut Karolinska preto, lebo sa bojíme trestu.
„Mnoho z našich vzorcov správania, napr. spolupráca a dodržiavanie náboženských tabu, je udržiavaných pomocou hrozby trestu. Psychologické mechanizmy nás nútia správať sa rovnako, aj keď je ozajstné potrestanie vzácne a väčšinou neznáme,“ napísali autori štúdie Lindström Bengt a Olsson Andreas.
Cukor alebo bič?
Hrozba trestu núti ľudí správať sa ako ovce a nasledovať stádo. Až 95 % účastníkov experimentu zo strachu z trestu uposlúchlo rady na odporúčané správanie. Oproti tomu, keď boli motivovaní pozitívne, nasledovalo odporúčané správanie iba 60 % účastníkov. „Došli sme k záveru, že keď je nám sľúbená odmena, sme skôr náchylní k lámaniu vzorcov, a sociálne učenie hrá menej dôležitú úlohu,“ dodali autori. „Ak sa ale máme vyhnúť nebezpečenstvu, sociálne učenie je nebývalo silné, obzvlášť vtedy, keď vykazuje dobré výsledky.“
Ak by nás však sociálne učenie malo vystavovať nebezpečenstvu, máme opäť vo zvyku ho lámať.
Inými slovami: rodičia môžu malé deti trestať za to, že hovoria neslušne. Deti si to teda nedovolia, aj keď by mnohokrát chceli. Medzi partiou kamarátov im ale slušná reč body neprinesie. Naopak, keby sa presadilo dodržiavanie noriem (slušnej reči), kamaráti by im to pravdepodobne pekne vytmavili. A tak sa norma obracia naruby – neslušné slová deťom prinášajú plusové body. Opäť inými slovami: normy dodržiavame, ak to pre nás má logický zmysel. Inak ich máme vo zvyku porušovať. S jednou výnimkou: keď je to proti našej morálke.
Som neverná všetkým zásadám
Psychológ Steven Pinker vo svojom výskume z roku 2000 zistil, že isté tabuizované otázky privádzajú ľudí skoro až k zúrivosti. Ide o otázky, ktoré narušujú ich morálny kód – napríklad či je správne predať svoje orgány za peniaze alebo či je vhodné dražiť siroty v aukcii. Tabu ľahko porušíme, ak vnútorne nesúhlasíme s dôvodom, prečo existuje, prípadne máme pocit, že nám porušenie prejde. Pokiaľ ale tabu zodpovedá našim morálnym zásadám, nebudeme o jeho porušení ani uvažovať.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
