Prakticky denne zažije nejaký zlodej alebo lupič svojich 15 minút slávy v správach po tom, čo jeho pokus o zločin dokonale zlyhá. Aby sme ich neschopnosť uctili aj my, zozbierali sme tie najbizarnejšie historky z tohoto „odvetvia ekonomiky“ a zistili sme, že ak chcete pokojne spať, postačí pár základných opatrení. Verte nám, títo zlodeji sú oveľa viac než vám či iným ľuďom nebezpeční sami sebe.
Maskovaný muž
Clive Bunyan vtrhol do malého obchodu na britskom vidieku a donútil predavača, aby mu odovzdal 157 britských libier, ktoré mal v hotovosti v kase. Z miesta činu potom odišiel na motorke. Aby skryl svoju identitu, mal na hlave svoju motorkársku prilbu. Zabudol ale na drobný detail. Na zadnej časti prilby mal veľkými písmenami napísané: „Clive Bunyan – vodič.“ Dostal 200 hodín verejnoprospešných prác.
Prečítajte si tiež: 29 najbizarnejších sťažností z dovolenky
Zlý plot
Stephen Le a jeho dvaja mladiství kumpáni sa pokúsili vlámať do pick-upu zaparkovaného v kalifornskom Larkspur v noci na 27. septembra 1989. Pri čine ich ale bohužiaľ načapal majiteľ vozidla, začal ich naháňať a po ceste mávol na prechádzajúce policajné auto. Le a jeden z parťákov sa túto hrozivú situáciu pokúsili vyriešiť tak, že preskočili najbližší plot a bežali ďalej.
Čoskoro sa však ukázalo, že si nevybrali dobre, skočili totiž rovno na pozemok väznice.
Podozriví boli obvinení z vlámania do auta a z nepovoleného vstupu na štátny pozemok. Nakoniec boli ale oslobodení. „Nič také sa tu ešte nikdy nestalo,“ povedal zamestnanec väznice Cal White. „Do väzenia sa proste bežne len tak niekto nevláme,“ dodal.
Tenká červená línia
Vo februári 2004 sa Carlos Henrique Auad z brazílskeho Petrópolisu vlámal do baru v blízkosti jeho domu a ukradol tam televízor. O pár nocí neskôr sa pokúsil vlámať do rovnakého baru cez strechu. Tentoraz mal so sebou zbraň. K svojmu nešťastiu sa pošmykol a strelil sa do pravej nohy. Potom sa odobral domov. Nevšimol si však, že za sebou zanecháva krvavú stopu, ktorá policajtov doviedla až k jeho dverám, a keď ho zatýkali, objavili stratenú televíziu.
Skutočná pištoľ
V auguste 1995 sa Klaus Schmidt pokúsil v Berlíne vykradnúť banku. Vošiel dnu s pištoľou a požadoval peniaze. Až sem bolo jeho konanie pomerne štandardné. Avšak ako lúpež pokračovala, zamestnanci banky si všimli, že sa zločinec chová dosť čudne. Keď na otázku jedného z nich, či si hotovosť praje do tašky, odpovedal: „Máš sakra pravdu, tá pištoľ je skutočná!“, uvedomili si, že Schmidt trpí výrazným handicapom – je hluchý. Využili toho teda a spustili alarm, čo Schmidta ponechalo chladným. Keď sa blížili policajné sirény, zostal v pokoji a len sem tam utrúsil nejakú vyhrážku smerom k bankovým pracovníkom. Privolaní policajti ho bez problémov zatkli.
Čerešničkou na torte celej historky je skutočnosť, že sa neúspešný bankový lupič pokúsil s finančným ústavom súdiť za to, že zneužil jeho zdravotné postihnutie.
Dovoľte, aby som sa predstavil
V novembri 1978 sa osemnásťročný Charles Meriweather vlámal do domu 34 ročnej ženy v Baltimore. Potom čo ju znásilnil, prehľadal dom a všetko, čo našiel, bolo 11,5 dolára v hotovosti. Nespokojný s výškou lupu sa obrátil na nešťastnú ženu s otázkou: „Z čoho platíš účty?“ Odpovedala mu, že šekom. Rozkázal jej teda, aby mu vypísala šek na tridsať dolárov. Potom si to však rozmyslel a žiadal 50 dolárov. „A na koho to bude?“ Spýtala sa žena. „Charles A. Meriweather,“ odpovedal Charles. Zatknutý bol o niekoľko hodín neskôr.
Tu je moje číslo
V roku 2008 vstúpil 18-ročný Ruben Zarate do autoservisu v Chicagu. Vytiahol pištoľ a žiadal peniaze. Lenže tu bol malý problém, väčšina peňazí bola uložená v sejfe, ktorý vedel otvoriť len manažér, a ten ako na potvoru práve nebol prítomný. Ruben sa teda rozhodol, že príde neskôr.
Aby ušetril čas, nechal obsluhe svoje telefónne číslo s tým, aby mu zavolali, keď sa muž, ktorý ovláda sejf, vráti.
Zamestnanci sa obrátili na políciu, ktorá prišla a vyzvala ich k telefonátu ašpiranta na zlodeja. Ten po krátkej prestrelke (!) skončil v putách.
Haló, idú k vám lupiči
Podobnú myšlienku mali v marci 2010 tiež Albert Bailey a jeho nemenovaný maloletý komplic, keď sa rozhodli vylúpiť banku v americkom štáte Connecticut. Aby urýchlili celý proces, najskôr do banky zavolali, aby im pripravila peniaze a oni sa potom mohli len dostaviť, peniaze prevziať a odísť. Pár minút nato vyslal Bailey svojho komplica s odkazom (aby nedošlo k zámene pre prípad, že by banka očakávala ešte iného lupiča), zatiaľ čo jeden zo zamestnancov banky sedel vzadu v kancelárii s políciou na telefóne. So sto tisíckami dolárov v hotovosti potom neborák vyšiel von z banky priamo do náručia policajtov.
S krížikom doprostred funusu
Keď chcete vykrádať domy alebo byty, nie je nad to, správne si vytipovať lokalitu. Ideálne je miesto plné cenností a bez ľudí. A čo by ste povedali, že stojí na opačnej strane spektra? Áno, dom plný policajtov. Presne taký si vybral Darren Kimpton z britského Northamptone. Vybral si totiž dom, ktorý v tú noc už niekto vykradol. Majiteľ zavolal políciu a tá zabezpečovala miesto činu.
V tej chvíli sa im tam vlámal ešte Kimpton a bolo vymaľované. Jeho smola tým ale nekončila.
Predtým sa totiž pokúsil preniknúť ešte do iného domu, kde sa mu podarilo rozbiť nejaké okno a porezať sa. Z krvi, ktorú za sebou zanechal, sa neskôr zistilo, že to bol opäť on.
Koľko mám tak asi lajkov?
Potom tu máme príbeh Jonathana Parkera z Pennsylvánie. V roku 2009 sa obeť vlámania vrátila do svojho domu, aby objavila roztvorené skrine a ďalšie známky nepozvanej návštevy. Lupič si odniesol pár cenností ako dva diamantové prstene, ale väčšie predmety nechal byť. Napríklad počítač obete. Tá ho zapla potom, čo zavolala políciu, a na svoje prekvapenie zistila, že Parker na ňom kontroloval svoj Facebook a… zabudol sa odhlásiť. Ups!
Prečítajte si tiež: 27 dôvodov, prečo sa tešiť na starobu
