Zakladateľ pozitívnej psychológie Martin Seligman opisuje šťastie ako časté zažívanie pozitívnych emócií. Tými sú radosť, vzrušenie a spokojnosť, v kombinácii s hlbšími pocitmi, ako je zmysel a účel života. Zahŕňa tam tiež pozitívne mentálne nastavenie a optimistické vyhliadky do budúcnosti. Dôležité je podotknúť, že ani podľa expertov na šťastie to nie je nemenná charakterová črta, ale stav, na ktorého dosiahnutí môžeme pracovať.
Cez smútok v ústrety šťastiu
Z britského výskumu z roku 2010 vyplynulo, že kľúčom ku šťastiu a dobrému životu je predovšetkým psychická flexibilita. To napríklad znamená, že ste otvorení emocionálnym zážitkom a schopní tolerovať a uniesť epizódy, ktoré vo vašom živote nepatria k tým najveselším. Táto schopnosť robí vašu existenciu bohatšiu a zmysluplnejšiu. Ďalšie štúdie preukázali, že spôsob, akým reagujeme na okolnosti a udalosti v našich životoch, má na naše šťastie väčší vplyv, než tie udalosti samotné.
Ak zažívame stres, smútok a úzkosť v krátkodobom horizonte, neznamená to, že v tom dlhodobom nemôžeme byť šťastní.
Prečítajte si tiež: Prečo je pre vás najlepšie nemať žiadne očakávania
Kade-tade ku šťastiu?
Filozoficky povedané, podľa “šťastielógov” vedú k príjemným pocitom dve rôzne cesty: hedonistická a eudaimniocká. Hedonisti vychádzajú z presvedčenia, že pre šťastný život treba maximalizovať potešenie a vyhýbať sa bolesti. Tento prístup sa točí okolo uspokojovania ľudského apetítu a krátkodobých túžob. Oproti tomu eudaimonický prístup mieri na dlhodobé ciele. Tvrdí, že by sme mali žiť autenticky a pre vyššie dobro. A že zmysel života spočíva v láskavosti, spravodlivosti, cti a odvahe. Ak hľadáme šťastie v hedonistickom zmysle, musíme neustále vyhľadávať nové a nové radosti a zážitky, a naopak sa vyhýbať všetkému nepríjemnému, aby sme si svoje šťastie udržali na potrebnej úrovni.
Opačný, eudaimonický prístup, pátra po zmysle bytia s vedomím toho, že svojou energiou prispievame k niečomu vyššiemu, než sme my sami.
To môže zahŕňať čas od času i nepríjemné zážitky a emócie, ale často to vedie k hlbokej radosti a uspokojeniu. S týmto prístupom šťastný život nespočíva vo vyhýbaní sa ťažkým časom, ale v tom, že ste schopní prijať nepriazeň osudu spôsobom, ktorý vám umožňuje z týchto zážitkov čerpať pozitívnu skúsenosť, vďaka ktorej ľudsky rastiete.
Posttraumatický rast
Nie nadarmo sa v našich zemepisných šírkach hovorí, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. V podstate ide o analógiu indického príslovia, že lotos rastie zo špiny. Výskumy ukazujú, že stretávať sa s ťažkosťami pre nás môže byť vo výsledku dobré, v závislosti na tom, akým spôsobom sa s nimi popasujeme. Zo stretnutia so stresom môžeme vyjsť odolnejší a ochotnejší vziať životy do našich vlastných rúk. Napríklad dať konečne výpoveď či vymaniť sa z neuspokojivého vzťahu. Mnoho ľudí, ktorí si prešli nejakou traumou, opisuje svoje zážitky ako katalyzátor pre radikálnu zmenu a transformáciu vedúcu k fenoménu známemu ako posttraumatický rast. Potom, čo prešli ťažkým obdobím, chorobou alebo stratou, opisujú svoje životy – paradoxne – ako šťastnejšie a zmysluplnejšie.
Na rozdiel od pocitov šťastia, ktoré sú pominuteľné, je zmysluplnejší a šťastnejší život založený na hľadaní a nachádzaní zmyslu. Jeho súčasťou je nutné prijatie našich vlastných slabostí a našej ľudskosti, užívanie si pozitívnych emócií a akceptovanie bolestivých pocitov ako súčasť života. S pokorou, vďakou a bez zlostenia sa a kopania okolo seba, keď sa svet netočí tak, ako by sme si práve priali.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Ako lepšie pochopiť náš svet? Osvojte si umenie skutočnej konverzácie
