AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.

hľadať

Mozog nestojí o nudu, najradšej si pamätá hlúposti, hovorí trénerka pamäti

Určite to poznáte tiež – odídete z domu, stojíte na zastávke električky a náhle si neviete spomenúť, či ste zamkli dvere, alebo či ste vypli žehličku. Deravá hlava trápi nielen staršie osoby, ale ľudí naprieč celým vekovým spektrom. Čo s tým? O tom som sa rozprávala s Hanou Habartovou, ktorá vie, ako môžeme skrotiť našu deravú pamäť.

Sú problémy s pamäťou spojené s vekom?
Do istej miery áno. Ak sa však nachádzame v produktívnom veku, nezhoršuje sa nám pamäť, ale skôr pozornosť. Čím sme starší, tým viac sa necháme vyrušiť. Sme roztržitejší, veľa veci robíme mimovoľne a ani si to neuvedomujeme.

Napríklad, keď sme na ceste do práce a na zástavke sa sami seba pýtame, či sme zamkli byt?
To je pravda. Zamykáme úplne automaticky a náš mozog už premýšľa o tom, či sa stihneme dostať včas na vlak a až keď v ňom sedíme, tak si odškrtneme splnenú úlohu – stihla som vlak. A až teraz si daná osoba uvedomí: Aha, ale zamkla som dvere?

Čo s tým?
Vždy je potrebné túto činnosť robiť vedome. Ja, napríklad, klientom radím, aby si pri dverách trikrát nahlas povedali, že zamykajú. Tým aktivujete oveľa viac mozgových centier ako len ruku, ktorá zamyká.

Ale nebudem si potom pripadať trochu ako blázon?
Cez to sa musíte preniesť. Alebo vezmite so sebou svoje deti a povedzte im: „Tak, deti, teraz zamykáme dvere.“ Keď idete sama, môžete to len zopakovať vo svojej hlave alebo celkom potichu, ale musíte byť duchom pri tom.

Líši sa pamäť žien a mužov? Je pravda, že muži si pamätajú len prvú vec, ktorú im povieme, a ostatné hneď zabudnú?Myslím si, že myslenie mužov a žien je celkovo odlišné. Ale je to skôr o tom, že žena potrebovala už od praveku sledovať viac vecí naraz, zatiaľ čo muž sa potreboval sústrediť na toho jedného mamuta, ktorého mal uloviť. Takže možno on len teraz rieši prvú úlohu a na tú druhú príde až potom.

Ak si spomenie…
Alebo mu to niekto pripomenie. Ale môže si na to urobiť aj mnemotechniku, čím si precvičí svoj mozog a aj si to bude pamätať.

To učíte na svojich kurzoch?
Na kurzoch aj individuálne. Učíme sa to na rôznych modelových súboroch informácií. Ďalším krokom je aplikovať mnemotechniku ​​do každodenného života.

Môžem si pamäť trénovať aj sama?
Veľa vecí robíme podvedome. Ale samozrejme, keď chodíte na kurz pamäte, tak to potom môžete robiť vedome. Povedzte si napríklad: Dnes si tento nákup spravím ako cvičenie a zapamätám si ho z hlavy, pretože nechcem ohlúpnuť.

Ale čo ak zabudnem niečo kúpiť?
Tak sa pre to vrátite. Ja vždy hovorím, že na zlepšenie pamäte je dobré aj prekrvenie mozgu a to sa tou prechádzkou tiež zlepší.

Hana Habartová

Má každý z nás predurčené, akú dobrú pamäť bude mať?
Pamäť sa dá vytrénovať, a nie je to tak ťažké. Existujú majstrovstvá sveta, kde si súťažiaci behom minúty zapamätajú poradie 50 kariet ako idú za sebou. Tí však trénujú aj štyri hodiny denne. Ale aj bežný netrénovaný človek si môže s pomocou mnemotechniky zapamätať veci, ktoré prekvapia aj jeho samotného. Čo bol aj môj prípad.

Keď som si robila prvý stupeň trénerského kurzu, museli sme sa naučiť v poradí všetkých 44 prezidentov USA alebo číslo pí na sto desatinných miest. A dokázala som to.

Ako sa to robí?
Na prezidentov si môžete urobiť pomôcku. Vyberiete prvé písmená alebo slabiky ich mien a vymyslíte príbeh, kde slová začínajú rovnako, tak, aby vám dával zmysel. Potom sa už chytíte.

Je to ako brapredalidvehutače!
Áno. Alebo šetrisiosli (obe mnemotechnické pomôcky, ktoré sme sa za Československa / v Česku učili v škole: opery Bedřicha Smetany a polomer rovníka v km – pozn. red.). Zaberie to trochu času, keď to vymýšľate, ale pritom si aktivujete centrá v mozgu, ktoré musia dať dokopy nejaké asociácie. A dôležité je, že čím je to šialenejšie, tým lepšie sa to pamätá!

Prečo si človek pamätá skôr hlúposti?
Pretože ľudský mozog sa pôvodne nevyvíjal preto, aby si pamätal veľa vecí, ale aby sa mohol rýchlo rozhodnúť, či má šancu uloviť toho medveďa alebo naopak rýchlo utekať. Takže, ak mu dáte nejaký nudný zoznam, jednoducho ho to nebaví a začne odbiehať k nejakých zábavnejším veciam. To je to, keď čítate nejakú stránku a na konci zistíte, že môžete začať znova, pretože ste to nevnímali. Pokiaľ však začnete vytvárať nejaké príbehy alebo si to začnete skladať ako keby to bol film, potom vás to začne baviť. Je to preto, že si vytvoríte svoj vlastný svet fantázie. A potom už iba stačí si to zopakovať a viete to.

Ako vlastne funguje naša pamäť?
Pamäť je krátkodobá, dlhodobá a potom ešte pamäť zmyslová. To je desať miliónov vnemov za sekundu, ktoré si ani neuvedomujeme. Naše zmysly vyhodnocujú, či je nám zima alebo teplo, či nám svieti slnko do očí alebo je tu tma, je toho veľmi veľa. To všetko si ale nemusíme pamätať, a tak zostane iba to dôležité, čo prechádza do krátkodobej pamäte. A tu je ten okamih, kedy sa môžem rozhodnúť, ako s ňou naložím.

Čo to znamená?
Mám jednu či dve hodiny, kým si tu informáciu na chvíľu zapamätám. Ale ak si nevytvorím nejakú mnemotechniku alebo sa jej nebudem venovať, tak ju zabudnem. Čo je v poriadku, pretože je veľa vecí, ktoré už nikdy nebudem potrebovať. Ale keď sa deti v škole učia niečo, čo si majú pamätať dlho, potom je dobré sa tomu v tomto mieste venovať a v ideálnom prípade nie vo forme nudného zoznamu, ale možno s pastelkami a formou rozvíjania asociácií. Keď to človeka baví, tak sa to oveľa lepšie uloží do dlhodobej pamäte.

Ako si ale môžete udržať svoju pozornosť v dnešnom rýchlom svete?
Môžete si sadnúť a zapísať, čo všetko a kde robíte a zamyslieť sa nad tým, či to musíte robiť práve vy. Ak sa to nedá preniesť na deti, manžela či kolegov, pomôže vám už len to, že vyhodnotíte, čo má prioritu. Mozog má navyše rád splnené úlohy, takže je dobré, keď nejaké presuniete z priečinka „čo treba spraviť“ do priečinka „už spravené“.

Čo ešte môžem podniknúť?
Na cvičenie pozornosti je úžasné napríklad hubárčenie, pretože musíte medzi lístím nájsť hubu, vyhodnotiť, že to je huba a rozmyslieť si, či je jedlá. Musíte sa na to poriadne sústrediť.

Prípadne sa pokúste ľahnúť si na lúke na chrbát alebo sa posaďte do okna a pozorujte oblaky. Vymýšľajte, napríklad, čo je to za tvar a čo vám pripomína.

Tým podporujete svoju obrazotvornosť a to vám zase pomáha k tomu, že keď si potrebujete niečo zapamätať, tak si na to ľahšie urobíte nejakú pomôcku alebo pamäťový háčik.

Takže by sa ľudia mali začať viac hrať?
To rozhodne! Ja to od nich chcem aj na kurzoch, keď im dám tri čiary a požiadam ich, aby nakreslili to, čo im napadne. Vždy sa na začiatku vystrašia: „Ježiš, ale ja neviem kresliť!“ Ale potom sa ukáže, že to vlastne vedia všetci. Nejde totiž o výsledok, ale o tú cestu k nemu.

A čo antistresové omaľovánky? Majú zmysel?
Sú ľudia, pre ktorých sú to, práve naopak, stresové omaľovánky. Myslím si však, že je to dobré pre tých, ktorí si nevedia len tak sadnúť na lúku alebo k oknu a dívať sa, pretože im stále nejaký vnútorný hlas hovorí: „Nič nerobíš, len sa flákaš!“ Ale v momente, keď začnú vyfarbovať a postupne im to pribúda, tak má mozog radosť – vidí hotové úlohy, vyzerá to pekne a človek tam nesedí len tak nadarmo, ale niečo robí. To odbúra ten stres a oni majú čas pri tom nechať voľný priebeh myšlienkam a to je, myslím si, pre mozog veľmi ozdravovací proces.

A ak sa mi nechce vyfarbovať?
Môžete skúsiť spať. Dočítala som sa o štúdii, ktorej autori zistili, že je dôležité dlho spať, pretože medzi jednotlivými neurónmi je priestor, do ktorého sa počas dňa vylučujú odpadové látky – dá sa to predstaviť tak, že sa zanáša smetím.

Keď bdiete a ste aktívny, tak sú neuróny nafúknuté, aby mohli spolupracovať, ale keď spíte, tak sa akoby scvrknú, priestory medzi nimi sa zväčšia a tak vznikne priestor pre „upratovanie“.

Takže, kto spí málo, ten si nestíha upratovať v hlave?
Je to len jedna z teórií, ale myslím, že to dáva zmysel.

Kedy je potrebné začať brať výpadky pamäte vážne a vyhľadať odborníka?
Keď, napríklad, niekto v rodine, kto má päťdesiat a viac rokov, začne častejšie hľadať slová alebo si prestáva pamätať veci, ktoré sa stali úplne nedávno, je na čase spozornieť. Ak sa ale stratí na známom mieste, to už je veľký výkričník. Je nevyhnutné ísť aspoň za obvodným lekárom a nechať sa otestovať.

Ukazujú také problémy s pamäťou na Alzheimerovu chorobu?
To je ťažko povedať. Čo sa týka „alzheimera“, stále nie je isté, čo spôsobuje túto chorobu. Ale už sa napríklad vie, že desať rokov predtým, než naozaj prepukne, prebiehajú zmeny v mozgu. Napríklad sa mení čuch a vy cítite vône inak ako predtým. Je jasné, že ak zabudnete niekde okuliare, nemusí to znamenať, že budete mať „alzheimera“. Avšak v prípade akýchkoľvek zjavných ťažkostí odporúčam ísť na vyšetrenie a neodkladať ho len preto, aby sme sa nedozvedeli niečo nepríjemné. Už len kvôli tomu, že lekári síce zatiaľ nemajú k dispozícii lieky, ktoré túto chorobu dokážu vyliečiť, ale ak sa na ňu príde včas, môžu výrazne spomaliť jej vývoj.

Hana Habartová je certifikovanou pamäťovou trénerkou III. stupňa a členkou Českej spoločnosti pre trénovanie pamäte a mozgový jogging. Pomáha ľuďom riešiť problémy s pamäťou a nájsť nové sebavedomie, keď sa pod jej vedením učia „zálohovať“ informácie v hlave, ktorých memorovanie bolo predtým pre nich prakticky nemožné. Tiež sa zaoberá prevenciou Alzheimerovej choroby a pomáha pacientom s poškodením mozgu.

 

#Johana Křížková

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.

Prečítajte si tiež: “Ľudia nemajú depresiu, ľudia sú smutní,” hovorí terapeut

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Udeľujem súhlas spoločnostiam finančnej skupiny AXA na Slovensku, tj.: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko, AXA d.d.s., a.s., AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko so spracúvaním osobných údajov v rozsahu: meno a priezvisko, telefónne číslo s cieľom:

- ponúkať produkty týchto spoločností,
- zasielať obchodné oznámenia (elektronickou formou ponuky produktov a služieb),
- automatizovaného spracúvania osobných údajov kvôli prispôsobeniu obchodnej ponuky mojim individuálnym potrebám,
- poskytnúť osobné údaje v rovnakom rozsahu obchodnému partnerovi AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.,
- prieskumu trhu a spokojnosti s využívanými produktmi a službami,
pričom takýto súhlas udeľujem na obdobie trvania zmluvného vzťahu s ktoroukoľvek z vymenovaných spoločností a následne aj na obdobie 5 rokov po skončení takéhoto zmluvného vzťahu. Ak sa nestanem klientom žiadnej zo spoločností AXA, udeľujem súhlas na obdobie 5 rokov od tohto udelenia.
Ďalej by sme Vás chceli informovať, že poskytnutý súhlas je dobrovoľný a môžete ho kedykoľvek odvolať, buď telefonicky na AXA linke +421 2 2929 2929, e-mailom na info@axa.sk, alebo písomne na adrese AXA, Kolárska 6, 811 06 Bratislava.
Zároveň potvrdzujete, že ste sa oboznámili s textom Informačného memoranda. Jeho znenie nájdete na webovej stránke AXA, na www.axa.sk/osobne-udaje/. (skrýt text)

Podobné články