Sú aj iné podobné parazity ako toxoplazma podobne nebezpečné a manipulujúce človekom?
Určite áno, ale žiaden nebol skúmaný 25 rokov ako toxoplazma, takže sa o tom nevie. Určite budú aj ďalšie, ktoré tiež menia ľudské správanie.
Je to naozaj nebezpečné? Mení to kvalitu života?
Tým, ktorí skončia pod kolesami áut, áno (profesor sa kyslo usmeje). Spomaľuje to reakčné časy. Zvlášť ľuďom, ktorí sú Rh negatívni. Zvyšuje to tak pravdepodobnosť autonehody. U muža Rh negatívneho a nakazeného relatívne nedávno sa zvyšuje pravdepodobnosť nehody asi šesťnásobne. Keď sa človek nakazí, idú reakčné časy strašne rýchlo hore – predlžujú sa. Než si na to dotyčný zvykne, sú z toho problémy. Čím dlhšie od nakazenia, tým sa reakčné časy predlžujú, ale pravdepodobnosť nehody sa naopak znižuje. Človek si zvykne na to, že je pomalší.
A okrem rýchlosti?
Tiež sa asi 2,7x zvyšuje pravdepodobnosť schizofrénie. A to hovorím len o veciach, ktoré sú bezpečne preukázané. Po novom sa ukazuje, že nákaza má takmer určite aj mnoho ďalších zdravotných dôsledkov: U nakazených je to výrazne zvýšená pravdepodobnosť ďalších ochorení, o ktorých sa do súčasnosti ani netušilo, vrátane niektorých kardiovaskulárnych chorôb, a dokonca aj niektorých typov rakoviny. Nákaza však hlavne spôsobuje veľa tráviacich ťažkostí a aj problémy s imunitou. Takže kvalitu života doživotná nákaza toxoplazmózou určite zhoršuje.
Ako veľkého počtu ľudí sa to týka?
Nakazená je asi tretina ľudí, u väčšiny to však žiadne drastické dopady nemá. Vyvolané zmeny nie sú zas tak veľké. S výnimkou reakčných časov Rh negatívnych osôb.
Počet nakazených sa historicky znižuje?
Myslím si, že pred sto rokmi u nás bolo nakazených nejakých 90 % populácie. Ako stúpa hygiena a ako sa menia potravné návyky, prevalencia (výskyt) toxoplazmózy klesá.
Má ten parazit aj nejaké pozitívne účinky? Trebárs to, že sa človek správa inak ako obyčajne?
(chvíľu váha) Na výskumoch sme spolupracovali s primárom psychológie z vojenskej nemocnice. A keď som mu ukazoval niektoré výsledky o zmenách v psychike, hovoril: “To sú vlastne ideálni vojaci. Príliš nevystrkujú hlavu, sú opatrnejší, všetko si poriadne premyslia, než do niečoho idú… To je vlastne v poriadku.” (smiech). Lenže úplná väčšina zmien je k horšiemu.
Ako sa s tým žije?
Mnoho zmien vzniká tak, že tí ľudia žijú v chronickom strese. Sú chorí, a majú tak zdravotné ťažkosti. A to sa prejaví v ich správaní aj psychike. Muži a ženy sú navyše chronickým stresom ovplyvnení do rôznej miery, reagujú na neho vlastne opačným spôsobom. Ženy skôr vyhľadávajú kontakty s inými ľuďmi, sú spoločenskejšie, pomáhajú a chcú, aby sa im pomáhalo. Muž sa v chronickom strese chová presne opačne. A veľká časť zmien, ktoré sme pozorovali na nakazených osobách sa dá vysvetliť tak, že sú v miernom, ale pretrvávajúcom strese. Avšak tým nemyslím psychologický stres, ako si ho predstavuje verejnosť. Stres je cielená a veľmi komplexná reakcia organizmu na pôsobenie negatívnych vplyvov, sprevádzaná produkciou stresových hormónov. Keď stres pretrváva dlhší čas, prejavia sa jeho negatívne vplyvy.
Môžete mi vysvetliť rozdiel medzi parazitom a chorobou?
Toxoplasma gondii je latinský názov pre parazita. Slovensky len toxoplazma s malým t. Ide o jednobunkového parazita, ktorý je dosť príbuzný s pôvodcami malárie, krvinkovkami aj plazmódiami. A choroba sa volá toxoplazmóza.
Keby neboli mačkovité šelmy, nebola by toxoplazmóza, pretože len v nich sa môže rozmnožovať pohlavne a len v nich vznikajú cysty, ktoré v pôde vydržia roky.
Dá sa robiť niečo pre to, aby som chorobu nedostal?
Určite dá. Je dobré poriadne si umývať koreňovú zeleninu zo záhradky. Najhoršia je napríklad predzáhradka. Tam môže chodiť kakať mačka alebo mačky, napríklad i susedove. Od vlastnej mačky sa človek v podstate nenakazí.
Naozaj nie?
Ona sa nakazí raz za život, zvyčajne keď je mačiatko. A napríklad 14 dní je potom infekčné, vylučuje cysty. Tie potom minimálne 24 hodín potrebujú byť na kyslíku, než sa stanú infekčnými. Keď človek nie je prasa a po mačke upratuje, je šanca, že sa nakazí, veľa malá. Teda že sa nakazí priamo od chorej mačky.
Ale priamo od toho trusu nič chytiť nemôžem?
To môžete. Cysty v truse zostanú infekčné napríklad rok alebo dva, vo vhodných podmienkach aj dlhšie. Takže mačka je potrebná k udržaniu tej infekcie, ale človek sa nakazí buď z mrkvy, alebo zo surového, nedovareného mäsa, najmä zase z domácich chovov. Možno z biofarmy.
Takže farmárske trhy nie sú dobré?
V tomto je možno lepší priemyselný chov. Najmä u hovädzieho dobytka. V hovädzom mäse toxoplazma v podstate nie je. Takže keď si človek dá tatársky biftek, väčšinou je to v poriadku. Navyše keď je to v reštaurácii, mali by ho mať z mrazeného mäsa. Mrazom aj teplotou nad 65 °C sa cysty v mäse zničia. Ide totiž o úplne iný typ cýst, než tie odolné, ktoré vylučuje mačka s trusom do pôdy.
Sú rozdiely v rôznych druhoch zvierat?
V bravčovom sa môžu cysty toxoplazmy vyskytnúť aj vo zvieratách z priemyselného chovu. Ale aj to len málokedy. U zvierat z domáceho chovu a domácich zabíjačiek je to podstatne horšie. Tam treba byť opatrní pri všelijakom ochutnávaní, napríklad krvi na krvavú tlačenku. Ľahko sa nakazí aj gazdiná, keď robí cestíčko na mäsové knedličky a ochutnáva, či je dobre okorenené.
Môžem sa nakaziť aj inak ako orálne?
Častý spôsob je pri záhradkárstve. Keď sa človek hrabe v hline a nemá rukavice. Zdá sa, že by mohol hrať úlohu aj pohlavný styk, ale nie je to zatiaľ jasné.
Ak som nakazený, zvyšuje to moju promiskuitu? Čakal by som, že sa parazit bude snažiť rozmnožiť.
Možno, že to tak je u niektorých zvierat. Práve napríklad u hlodavcov zvyšuje nákaza hladinu testosterónu, takže nakazení myšiaci majú toho sexu viac. Ale naše nové výskumy ukazujú, že nakazení ľudia majú sexu naopak menej. Pri ľuďoch sa zdá, že vplyv dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu a s tým spojeného stresu preváži nad krátkodobo zvýšenou hladinou testosterónu.
Bezprostredne po nákaze je kľudne možné, že sexu majú nakazení muži viac. Ale celkovo nie.
Vy máte toxoplazmózu?
Ja som nakazený. Práve preto som začal toto ochorenie študovať.
Dá sa to vyliečiť?
Nie. Dá sa vyliečiť akútna toxoplazmóza. Keď sa človek nakazí, má príznaky choroby. Je mu zle, má teplotu a opuchnuté uzliny. Na to sa dajú nasadiť prášky. Ale to parazita len zaženie “do ilegality”. Vytvorí cysty, v ktorých skoro nič nerobí, množia sa tam veľmi pomaly. Doktori si dlho mysleli, že neškodí. V cystách v tkanivách nakazenej osoby zostane po celý život a nie je proti tomu liek.
A u tehotných žien?
To je z lekárskeho hľadiska hlavný problém toxoplazmózy. Keď sa čerstvo nakazí tehotná žena a nákaza sa prenesie na vyvíjajúce sa dieťa, môže dôjsť k potratu alebo sa môžu narodiť aj poškodené deti.
Ako to postupuje, keď sa nakazím?
Rozlišujeme niekoľko foriem choroby. Akútna, to je tá, čo sa rozvinie bezprostredne po nákaze. Napuchnuté uzliny a horúčky. Prevažná väčšina ľudí sa však nedozvie, že sa nakazili práve toxoplazmou, väčšinou si myslia, že majú nejakú ťažkú virózu či angínu. U malého percenta ľudí sa vyvinie chronická toxoplazmóza, pri ktorej klinické príznaky pretrvávajú mesiace a roky. Väčšine osôb s nepoškodenou imunitou prejde akútna toxoplazmóza do toxoplazmózy latentnej. Tá je charakteristická prítomnosťou protilátok proti toxoplazmóze v krvi a cýst v nervových, svalových a spojivových tkanivách. Latentná toxoplazmóza nemá tieto klinické príznaky, subklinické ale áno a mnohé z nich sa s časom prehlbujú. Latentná toxoplazmóza je doživotné ochorenie. Poslednou formou ochorenia je vrodená (kongenitálna) toxoplazmóza. Tá postihuje deti, ktoré sa nakazili od matky, ktorá sa sama nakazila v čase tehotenstva, alebo bezprostredne pred otehotnením. Vrodená toxoplazmóza môže skončiť potratom, alebo narodením poškodeného dieťaťa.
Aké má toxoplazmóza nástroje na to, aby s nami manipulovala?
Zatiaľ bolo preukázané, že napríklad tvorbu dopamínu v mozgovom tkanive nakazeného hostiteľa. Vysoká hladina tohto neurotransmitera znižuje psychologický faktor novelty seeking, teda tendenciu vyhľadávať nové podnety. Nakazený nepotrebuje jazdiť každý rok na dovolenku do Karibiku, stačí mu prejsť sa po blízkom lese. Nebavia ho ani riskantné hry a podobne. Vysoká hladina dopamínu sa však uplatňuje tiež pri vzniku schizofrénie. U mužov toxoplazma tiež prechodne zvyšuje hladinu testosterónu. Dokáže tiež chemicky ovplyvniť nervové spojenia v určitých oblastiach mozgu, takže podnety vyvolávajúce u normálnych zvierat strach začnú vyvolávať u nakazených aj sexuálne vzrušenie.
Keď už raz parazita máte, môže sa to ďalšou nákazou nejako zhoršiť?
Nie. To už je potom jedno. Protilátky, ktoré človek má, ho chránia pred ďalšou nákazou.
Ak máme protilátky, prečo sa na to teda nedá očkovať?
Ono by sa dalo, ale zatiaľ na to nikto očkovaciu látku nevytvoril. Existujú pokusné vakcíny, ktorými sa dajú očkovať zvieratá. Keby sa podarilo vyvinúť účinnú vakcínu, bola by to skvelá vec. Ak by sa ňou preočkovaly mačky, dala by sa najskôr úplne eradikovať toxoplazmóza, prinajmenšom v rozvinutých krajinách. Musela by to však byť orálna vakcína, ako je na líšky, aby sa preočkovala aj populácia túlavých mačiek. Ale zatiaľ je vývoj mačacej vakcíny v štádiu výskumu a tej ľudskej snáď ani to nie. Nebol dostatočný dopyt.
Máte k mačkám negatívny vzťah?
Rozhodne nie. Myslím si, že celkový prínos mačky ľudskému zdraviu je pozitívny. Zmeniť by sa mali predovšetkým naše hygienické návyky. V súčasnosti sa hlavné zdravotné problémy našej populácie týkajú duševného zdravia, čo zrejme vyplýva zo spôsobu, akým žijeme. A napríklad mačka môže osamelým ľuďom strašne pomôcť. Teraz na to robíme práve výskum. Veľmi by nám pomohlo, keby sa vaši čitatelia pozreli na stránku Pokusní králíci a zapojili sa tu do našich výskumov vyplnením niektorého z našich posledných dotazníkov. Urobiť si môžu aj staršie dotazníky, ale hlavné je teraz pre nás Mystické myslenie. Ten sa týka nielen mystického myslenia a povier, ale aj prínosu a rizík chovu psov a mačiek. A potom ďalší, ktorý sa volá Potvorky 3.0. V ňom zasa študujeme vplyv chovu zvierat na úzkosť, strach, zľaknutie sa a duševné zdravie celkovo.
Sú psy tiež prenášačmi toxoplazmózy?
Ako sa to vezme. V niektorých krajinách, a v určitej miere aj u nás, je pes vážnejším zdrojom nákazy ako mačka. Pretože domov na labkách prinesie hlinu. A hlavným zdrojom nákazy sú cysty v pôde. Môže ich priniesť do domu pes rovnako ako mačka.
Ale všeobecne je pes bezpečnejší?
Zatiaľ nevieme. Pes samozrejme prenáša iné parazitózy než mačka. Z našich ďalších výskumov vyplýva, že niektoré choroby súvisia s chovom psa. Respektíve ani nie tak s chovom, ako s uhryznutím. Ale tieto výskumy sme zatiaľ nedokončili, práve kvôli nim potrebujeme dobrovoľníkov, ktorí nám vyplnia naše dotazníky.
Je niečo pravdy na tom, že pes dodáva človeku v slinách protilátky? Trebárs keď niekoho oblizuje maznáčik…
Fungovať to na povrchové zranenia môže, ale neviem o tom vôbec nič.
Keď sa to nedá liečiť, má nejaký zmysel zisťovať, či toxoplazmózu mám?
Určite áno. Nakazený človek, najmä potom žena, ktorá ešte plánuje otehotnieť, sa napríklad môžu upokojiť a prestať sa báť nákazy. Na druhú stranu, nakazený človek by mal počítať s tým, že sa mu zhoršia, alebo už zhoršili reakčné časy, takže sa zrejme nestane najlepším vodičom, boxerom ani letovým dispečerom. A ak nadobudne dojem, že počuje v hlave cudzie hlasy, mal by rýchlo vyhľadať pomoc odborníkov. Je asi miliónkrát pravdepodobnejšie, že sa jedná o prvé príznaky psychického ochorenia, schizofrénie či bipolárnej poruchy, než že by nadobudol telepatické schopnosti. To napokon platí aj vtedy, keď človek nakazený nie je. Pri nakazených je však riziko prepuknutia psychických ochorení asi 3x vyššie.
Prečo toxoplazmóza na rozmnožovanie potrebuje práve mačky?
To nevieme. Ale veľa parazitov sa môže pohlavne rozmnožovať len v jednom druhu zvieraťa. Toxoplazma sa môže rozmnožovať vo všetkých druhoch mačkovitých šeliem.
Keď sa tým nakazím, stanem sa medzihostiteľom. Zmanipuluje to moje správanie? Niečo ako keby som bol zotročená myš?
Toxoplazma zmení správanie myši, takže tá potom vyhľadáva miesta, kde cíti mačku. A niečo podobné možno robí aj s ľuďmi. Z jednej našej publikovanej štúdie vyplýva, že nakazeným mužom pripadá pach nariedeného mačacieho moču príjemnejšie než nenakazeným. Dali sme im desať vzoriek moču rôznych zvierat zriedených tak, že vôbec nevedeli, že je to moč. Keď sme sa ich pýtali, hádali, že sú to bylinky, more, nemocnice… Mali hodnotiť, ako je im tá vôňa príjemná. No a nakazení muži hodnotili práve pach mačacieho moču signifikantne viac pozitívne.
A môže to spôsobovať, že tí ľudia potom chcú viac mať mačku?
Povedal by som, že áno. Vyzerá to, že nakazení majú mačky radšej. To, ako nám niečo vonia, hrá v našom živote obrovskú úlohu. Asi najväčšiu pri výbere životného alebo pohlavného partnera. To, čomu hovoríme láska, je v skutočnosti len to, že nám dotyčný podvedome vonia. Niektoré čuchové podnety sa nespracovávajú v mozgovej kôre, ale v inom mieste mozgu, takže my o tom, že nám niekto vonia, vôbec nevieme. My len vieme, že je nám s ním či s ňou príjemne. A to bude aj prípad toxoplazmy, ktorá dokáže zariadiť, aby nakazeným jedincom začala príjemne voňať mačka. U potkanov a myší to tak funguje určite. Tam sa ukázalo, že podnety, ktoré normálne vyvolávajú strach, začnú u nakazených zvierat vyvolávať tiež sexuálne vzrušenie.
Akože strach vzrušuje?
U nakazených zvierat áno. Keď cítia mačku, tak sa boja a zároveň to v nich vyvoláva aj sexuálne vzrušenie.
A aj iný strach? Keď sa na mňa bude rútiť auto, bude mi to príjemné?
To asi nie. Ale možno sa budete rád pozerať na horory. (zamyslí sa) Z poslednej práce, ktorú sme spísali na základe dát získaných od našich dobrovoľníkov združených okolo internetovej stránky pokusnikralici.cz, vyplýva, že nakazené osoby viac vzrušuje masochistický sex.
Poznámka Jana Strmisku: “… a pri našom lúčení mi pán profesor hovorí: ‘A ak chcete, príďte budúci týždeň na odbery. Myslím, že vy máte toxoplazmózu. Často už to dokážem odhadnúť. Testovali sme stovky ľudí.’ Ugh. Čože? Ja?!Rozkuckal som sa.”
