Close up of woman wearing plastic on white background. Female model in shoes made of garbage. Fashion, style, recycling, eco and environmental concept. Too much pollution, we're eating and taking it.

Materiály budúcnosti. Čo budeme nosiť a používať v najbližších rokoch?

Budúcnosť
22. apríla oslavujeme Deň Zeme. Ľudia si našťastie začínajú čoraz viac uvedomovať krehkosť života na našej planéte a prichádzajú s novými iniciatívami, nápadmi a vynálezmi, ktoré majú za cieľ planétu ochrániť.

Jednou z oblastí, kde môžeme pozorovať výrazný posun, sú udržateľné materiály. Okrem plastov, ktorých sa ťažko zbavujeme, ide napríklad o alternatívy kože, ktorá sa spája s neudržateľnou živočíšnou výrobou. S akými zaujímavými nápadmi prišli múdre hlavy zo Slovenska a Česka?

Kokosová „kožaMalai

Zuzana Gombošová je slovenská módna návrhárka, ktorá študovala materiály na slávnej londýnskej umeleckej škole Central Saint Martins. Práve tam sa začala zaujímať o mikroorganizmy, ktorým sa venovala aj počas svojho pobytu v Indii. Výsledkom jej snahy je vytvorenie nového, 100 % prírodného materiálu Malai, ktorý pripomína kožu alebo impregnovaný papier.

Základom Malai je však fermentovaná kokosová voda, na ktorú pôsobia bakteriálne kultúry. Do vzniknutého materiálu pripomínajúceho želé sa pridávajú prírodné vlákna – banánové alebo konopné. Vzniknutá hmota je však veľmi krehká, pre väčšiu pevnosť sa preto pridáva ešte prírodná živica a látka sa ešte špeciálne ošetruje.

Jedna malá továreň na spracovanie kokosu vyprodukuje až 4000 litrov kokosovej vody denne. Z takého množstva možno vyrobiť 320 metrov štvorcových materiálu Malai.

Okrem toho, že má Malai ambíciu nahradiť kožu pri výrobe rôznych módnych doplnkov a ďalších produktov, jeho výhodou je udržateľná výroba. Hlavné suroviny totiž dodávajú juhoindickí farmári a spracovatelia, ktorí by inak „odpadovú“ kokosovú vodu vypúšťali do prírody, čím by prispievali k zhoršovaniu kvality pôdy v okolí. Jedna malá továreň na spracovanie kokosu vyprodukuje až 4000 litrov odpadovej vody denne, z takého množstva možno vyrobiť 320 metrov štvorcových Malai.

Značka Malai na konte spoluprácu s českou návrhárkou Liběnou Rochovou alebo nábytkárskou legendou TON a bude zaujímavé sledovať, kde sa nový materiál slovensko-indického pôvodu ešte uchytí.

Tenisky z konope

Česká firma Bohempia vyrába tenisky. No nie sú to obyčajné tenisky z kože alebo syntetických materiálov ako sme zvyknutí, ale z konopného vlákna. Značku v roku 2015 založil textilný inžinier Tomáš Rohal, ktorý roky skúmal vlastnosti technického konope, z ktorého chcel pôvodne vyrobiť prvé „české Levisky“ (prvé džínsy Levi’s boli totiž údajne vyrobené práve z konope). Premiérovým produktom novej značky sa však nakoniec stali plátenné tenisky. Dnes pražská značka ponúka viac ako 40 produktov z konope od obuvi cez oblečenie až po doplnky.

V porovnaní s bavlnou možno konope pestovať aj v našich klimatických podmienkach s oveľa nižšou spotrebou vody a agrochémie, vyživuje pôdu a absorbuje CO2 zo vzduchu. Tona vypestovaného konope odstráni približne 1,62 tony oxidu uhličitého z atmosféry.

Konopné vlákno má viacero výhod: je antibakteriálne (čo sa pri topánkach hodí), vysoko nasiakavé (to oceníte najmä vo veľkých horúčavách), termoregulačné a extra pevné (v skutočnosti je to najpevnejšie prírodné vlákno na svete). Prečo však hovoríme o udržateľnosti? V porovnaní s bavlnou možno konope pestovať aj v našich klimatických podmienkach s oveľa nižšou spotrebou vody a agrochémie, vyživuje pôdu a absorbuje CO2 zo vzduchu. Tona vypestovaného konope odstráni približne 1,62 tony oxidu uhličitého z atmosféry.

Kukuričný Nuatan namiesto plastu

Ďalšia inovácia dokazuje, že Slováci majú aj v tomto smere svetu čo povedať. Pred pár rokmi Vlasta Kubušová predstavila nový materiál Nuatan.

Pracovala na ňom spolu s vedcami zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a ako základ im poslúžil kukuričný škrob. Zmiešaním polymliečnej kyseliny získanej z kukuričného škrobu a kyseliny polyhydroxymaslovej získanej pôsobením mikroorganizmov na tento škrob vznikol materiál, ktorý sa vzhľadom aj vlastnosťami podobá plastu. Možno ho tvarovať aj využiť na 3D tlač. Na rozdiel od plastu je Nuatan biologicky odbúrateľný, vyrobený zo 100 % obnoviteľných zdrojov a zároveň veľmi trvanlivý a odolný.

Začalo nám byť jasné, že plasty musí na trhu vystriedať iný materiál. Vďaka prepojeniu inštitucionálneho výskumu s komerčným dizajnom sme boli schopní vyvinúť jedinečný materiál na biologickej báze, ktorý urýchli prechod k cirkulárnej ekonomike a posunie nás bližšie k udržateľnej budúcnosti,“ opisuje člen tímu, ktorý stojí za Nuatanom.

Prvým výrobkom z nového materiálu sa stali slnečné okuliare, avšak jeho využitie je oveľa širšie. Môže sa využiť hoci pri výrobe domácich potrieb, hračiek alebo elektroniky. Dizajnérka by navyše rada získala certifikáciu na výrobu potravinových obalov.

Materiál, ktorý už niekto použil 

Oveľa rýchlejšou metódou, než vyvinúť úplne nový materiál, je použiť ten starý novým spôsobom. Brnianska dvojica dizajnérov Jozef Rozehnal a Jakub Kraus pod svojou značkou Nahaku využíva priemyselný odpad ako hadice, plechovky, nádrže na hélium, ale napríklad aj PET fľaše alebo hasičské prístroje na tvorbu dizajnových doplnkov do domácnosti. Môžete si tak kúpiť „upcyklované“ lustre, misky alebo kvetináče a urobiť niečo pre planétu.

Česká firma Plastlo zase ponúka odkladacie stolíky z recyklovaných plastových obalov od kozmetiky alebo uzáverov z PET fliaš. Kongresové centrum Praha zas v spolupráci s dizajnérmi Tomášom Rachunkom a Matějom Matoušom využilo zastarané propagačné tlačoviny na tvorbu nového mobiliáru – stolíkov, stoličiek alebo políc. Drvina z pogumovaného nerecyklovateľného papiera totiž poslúžila ako základ pre „umelý mramor“ a následne doskový materiál Skarto.

To bol len malý výpočet toho, čo v našich končinách vzniklo a vzniká. Keď sa však budeme pozorne pozerať, zistíme, že snaha zmeniť svet k lepšiemu je zreteľná všade okolo nás.

Potvrdzujú to aj ďalšie príklady zo sveta aj z domova:

  • Dánska firma LEGO plánuje do roku 2030 začať využívať na výrobu svojich stavebníc nový materiál. Novým základom kociek sa stane etanol a cukrová trstina. 
  • Piñatex vyvinutý Španielkou Carmen Hijosou je čoraz populárnejšia vegánska „koža“, vyrobená z listov ananásu. Vyrába sa z nej oblečenie aj nábytok.
  • Niektoré módne značky, ako sú Moschino či Carlings, začínajú experimentovať s virtuálnou módou. Počítajú s tým, že mladších zákazníkov uspokojí striedanie outfitov len vo virtuálnej realite a v reálnom živote potom budú nosiť len pár kúskov, čím ochránia životné prostredie.
  • Americká firma Apeel prišla s ochranným obalom na ovocie, ktorý je vyrobený z rastlinných zložiek a je jedlý. Zároveň však dokáže výrazne predĺžiť čerstvosť ovocia. Ovocie s touto vrstvou ponúkne v Česku online supermarket Rohlik.cz.
  • Spoločnosť Nafigate Corporation a technická univerzita VUT Brno získali 1,4 milióna eur od Európskej komisie určených na projekt novej generácie udržateľných obalov BioSupPack. Know-how českej firmy a univerzity je základom spoločného projektu 17 európskych spoločností a inštitúcií, ktoré budú vyvíjať ekologické obaly budúcnosti na potraviny alebo kozmetiku.
  • Vedci v Kanade hľadajúci alternatívu k znečisťujúcim plastom objavili biologicky rozložiteľný materiál z rybieho odpadu, ktorý by sa inak vyhodil. Ich látka by sa mohla používať na výrobu celej škály produktov od obalov až po oblečenie. 

Aj keď budúcnosť našej planéty nie je podľa vedcov práve ružová, podobné príklady nám ukazujú, že ešte stále máme nádej.  


A čo nás v budúcnosti ešte čaká? Čo by ste povedali na štvordňový pracovný týždeň? Prečítajte si PRE a PROTI v našom článku