Na základnej škole mala každá trieda svojich dyslektikov. Neexistovala snáď jediná, kde by nejaký nebol. Málokto však vedel, čo vlastne to podivné slovo na d znamená. Spájalo sa len s tým, že daná osoba dostávala viac času na zjednodušené testy. Často stačilo len zakrúžkovať správnu odpoveď. Zvyšok triedy starostlivo vypisoval dlhé súvetia a snažil sa zachrániť odpoveď zbytočnými slovami naviac. Ničím iným sa neodlišovali. Ako je teda možné, že mali privilégium ľahšieho súboja s desivým školským systémom?
Skákajúce písmenká
Najprv je dôležité si povedať, čo je dyslexia. Odborná slovníková definícia znie: vývojová porucha učenia vyznačujúca sa zhoršeným vnímaním celistvosti písaného textu a jeho čítania. Skrátka jedinec má výrazné problémy prečítať súvislo vetu a rozumieť jej. Písmená doslova skáču na papieri. Oči ich nedokážu zachytiť a posadiť na svoje miesto. To je všetko? Inak sa dyslexia nespozná? Na zistenie toho, či daná osoba trpí vrodenou poruchou, existuje špeciálny druh testovania. Týždeň dieťa podstupuje rôzne textové a obrázkové úlohy, podľa ktorých sa nakoniec stanoví verdikt. Je to metóda spoľahlivá?
Diagnóza neznámeho
Nie je. Nálepku dyslexie môže dostať i človek, ktorý reálne zákernou chorobou netrpí. Forma diagnózy nie je dokonalá, pretože neexistujú presne stanovené limity pre to, kto dyslektik je a kto už medzi nich nepatrí. „Vieme, že množstvo detí má veľké problémy naučiť sa čítať. Je ale potrebné niekoho vyčleňovať z tejto skupiny a nazývať ho dyslektikom?” pýta sa svetoznámy odporca termínu dyslexia britský psychológ v odbore vzdelávania Julian Elliott. Podľa neho stráca zmysel pracovať s vymyslenými diagnózami. Dieťaťu trpiacemu problémami s čítaním by mala byť poskytnutá špeciálna starostlivosť a tréning, či už má či nemá nálepku dyslexie. Taký je ale sen. Súčasná situácia sa k takému cieľu ani zďaleka neblíži.
Zlé sito
Nie každý rodič a učiteľ dokáže vadu rozoznať a pracovať s dieťaťom inak. Ide to ťažko. Nesmieme totiž zabúdať, že nie všetci vlastnia dostatočnú mozgovú kapacitu, ale dokázali držať krok s ostatnými. To nahráva znehodnocovaniu pojmu dyslexia.
Nespoľahlivá metóda testovania tak môže dať výhodu niekomu, komu právom nepatrí. Ale i naopak!
Dieťa s veľkými problémami nemusí prejsť pseudoodborným sitom. Je odsúdené k tomu, aby na neho spolužiaci pozerali cez prsty. Ako na hlupáka, ktorého v živote nič nečaká. A to ozajské poruchy nemajú vôbec čo dočinenia s výškou inteligencie. Ide predovšetkým o genetický defekt, ktorý spôsobuje zníženú činnosť časti mozgu, ktorej aktivita pri čítaní dominuje. Vzniká tak priepasť, ktorá zapríčiňuje pomalšie vnímanie súvislostí.
Slávni zlí čitatelia
I mnoho významných osobností bojovalo so spomínanými problémami. Alexander Graham Bell, Steve Jobs, Steven Spielberg. Dokonca Albert Einstein sa radí medzi dyslektikov.
Úspešní velikáni samozrejme slúžia ako skvelá inšpirácia pre ľudí naozaj trpiacich poruchou.
Určite si potom dokážu sami seba omnoho viac vážiť. Ale všetko má i svoje tienisté stránky. Obzvlášť, keď metóda rozpoznania poruchy nefunguje. Ihneď vzniká pre hlúpych priestor k povyšovaniu sa. Opieranie sa o to, že niekto úspešný trpí či netrpí touto chorobou, vyštudoval či nevyštudoval vysokú školu, nie je dostatočným argumentom k ospravedlňovaniu svojich vlastných chýb.
Strhnutie nálepiek
Ako vyriešiť túto chúlostivú situáciu? Strhnúť nálepku dyslexie. Ale nielen ju. Existuje totiž i dysgrafia, dysortografia a dyskalkulia, kde ide o iné, ale v princípe podobné nešváry. Zrušením škatuľkovania sa otvorí diskusia k riešeniu problematiky školstva, ktoré ako vieme, akékoľvek vybočenie z normy nerieši. V dobrom i zlom. „Všetkým deťom, ktoré bojujú s čítaním, musíme dokázať poskytnúť dostatočný priestor k zlepšeniu. Vybudovať v školstve špeciálne programy, ktoré im pomôžu dostať sa z nevýhodnej pozície spoločenských outsiderov,” dodáva Elliott. Tým by sme zabili tri muchy jednou ranou. Po prvé by vznikla dostatočná pomoc a po druhé by sa zlepšila školská výuka. Ale predovšetkým by nedochádzalo k zlému rozdeľovaniu do skupín. Tým by sa misky váh opäť dostali do rovnováhy. Nikto by nebol neoprávnene zvýhodňovaný.
Obdobie detstva má zásadný vplyv na to, ako sami seba prežívame v dospelosti. A vôbec to nie je jednoduchá téma. Ľudskej psychike a duševnému zdraviu sme sa podrobne venovali na našej microsite. Preskúmajte jej interaktívne časti a vyskúšajte si simulátory rôznych psychických porúch.
