Keď mal Clemens necelých tridsaťpäť rokov, spadol zo strechy svojho domu. Z pätnástich metrov rovno na asfalt. Rozdrtil si bedrový stavec a priečne ochrnul. Každá závažná diagnóza zamáva s ľudskou psychikou, ale u Clemensa to bolo trochu inak: po úvodnej apatii sa rozhodol obrátiť svoj život hore nohami a začať takpovediac nanovo. Opustil svoj doterajší štýl života a niekedy v tej dobe pocítil prvú reakciu v ľavej nohe. To ho namotivovalo sústrediť sa len na svoju hlavu a prinútiť svoje telo k uzdraveniu. Za osem mesiacov odchádzal z lôžkového oddelenia po svojich. Desiatky neurológov nad tým nechápavo krútili hlavou.
Kuby, vyštudovaný filmár, vzal po svojom uzdravení kameru, štáb a začal cestovať po svete, hlavne do chudobných krajín. Do krajín, kde často nie sú peniaze na lieky a nemocnice sú výsadou vyšších vrstiev. Zaujímalo ho, ako sa lieči v miestach nepoznamenaných našim euroamerickým pohľadom, kde ľudia veria na úzku väzbu medzi mysľou a telom. Na túto tému dodnes nakrúca filmy, píše knihy a usporiadava semináre po celom svete, kde hovorí o svojej metóde samoliečby.
Všetko je to v hlave
Ako sa dokázal uzdraviť? Vlastne to znie jednoducho. Nikdy si nepripustil možnosť, že by už nemohol chodiť. Silou vlastnej mysle dokázal v mieste prerušenia chrbtice previesť signály z nervovej siete na lymfatický systém a vytvoriť akúsi obchádzku. To dokazuje, že nervový a imunitný systém sú maximálne prepojené a imunitné a nervové vlákna sú v podstate jedno a to isté.
Stavec má stále rozdrvený, miechu prerušenú, pravú nohu má čiastočne necitlivú, ale už, vyše dvadsaťpäť rokov po úraze, chodí.
Verí, že pre dvoch ľudí s rovnakou diagnózou nefunguje totožná liečba, pretože záleží na konkrétnej osobe a dôvodoch, ktoré chorobu spôsobili. S týmto názorom súhlasí aj MUDr. Jan Šula, člen britskej Královskej lekárskej spoločnosti, ktorý sa zaujíma o výskum využitia peptidov.
Liečba neuropeptidmi slúži k regulácii psycho-emocionálnych vzťahov. Skúma sa, ako ich využiť napríklad u pilotov stíhačiek a kozmonautov – tam sa nedá veľmi čakať, kým sa telo hodí do pohody samo, ale je lepšie ísť tomu v ústrety.
Neexistuje nieliečiteľná choroba, len neliečiteľný pacient
Asi si hovoríte, že uzdraviť sa chce predsa každý. Áno i nie. Pacient často odmietne formu liečby, ktorá sa mu na základe jeho názoru alebo názoru iného lekára zdá nevierohodná. Alebo napríklad veľmi zdĺhavá. Sám pre svoje uzdravenie nie je ochotný urobiť viac než prísť do nemocnice a povedať: „Vy ste lekár, vašou prácou je ma uzdraviť.”
Súčasťou liečby by podľa Šulu malo vždy byť i sedenie s psychológom a odborníkom na výživu. Všetko totiž súvisí so všetkým.
„Keď má niekto cirhózu pečene, pošlú ho na ultrazvuk, na magnetickú rezonanciu, na biopsiu. K organickému sa ale vždy pripojí aj to psychické, čiže prečo pacient cirhotické problémy má a aký má diétny režim. Pošlem ho teda i za nutricionistom a psychológom. Tieto tri zložky, teda organická časť, výživa a psychológia, musia byť v synergii.”
Zastavte sa
Dobrým príkladom vplyvu našej životosprávy a psychického zdravia sú civilizačné choroby, ktoré si ľudia spôsobujú často práve stresom a neschopnosťou sa zastaviť z rozbehnutého kolotoča povinností, ktoré predsa nemôžu počkať ani minútu.
Všetci majú z chorôb strach, ale málokto robí niečo pre svoje vlastné zdravie – a to či už po stránke fyzickej, alebo psychickej.
Kedy ste si naposledy ľahli do trávy a snažili sa mať v hlave čisté NIČ? Alebo šli domov pešo miesto toho, aby ste utekali na električku, aby ste tam boli čo najskôr a mali čo najviac „toho voľna“? Voľna, ktoré si nevieme ani užiť?
Ďalším veľkým činiteľom je zlá strava. Skúste si strážiť, odkiaľ potraviny pochádzajú. Je to o striedmosti. Jeme často zbytočne veľa a namiesto nekvalitných potravín vo veľkom množstve by nám stačila polovica tých kvalitných.
Podľa doktora Šulu medicína riešiaca len hmotu prišla na svoj koniec a je potrebné začať brať na zreteľ aj psychickú stránku každého pacienta. Medicínu je potrebné vnímať globálne, neuzavierať sa v tom, že naše západné postupy sú tie jediné správne. To, že niečo nevieme dokázať, zmierniť alebo vopchať pod mikroskop, ešte neznamená, že to neexistuje. Konieckoncov i blesky boli kedysi vnímané ako kúzla z nebies. A dnes je pre nás elektrina najbežnejšia vec na svete. Nemali by sme teda niečo neuznávať len preto, že k tomu aktuálne nemáme dostatočné vedecké vysvetlenie. Pretože o päť rokov už ho mať môžeme a budeme sa chytať za nos.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet a možnože si budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Problémy so spánkom sú s psychickým zdravím spojené viac, než si myslíte
