Väčšina ľudí si myslí, že spoznať topiaceho sa je ľahké. Kričí predsa o pomoc a rozhadzuje rukami. Ale to je mýtus v štýle Chaplinovej komédie. V skutočnosti si vôbec nemusíte všimnúť, že sa niekto topí. Keď sa nezvláda nadýchnuť, ťažko bude kričať. A s tým rozhadzovaním rúk to tiež nie je také slávne. Čítajte, možno tým niekomu zachránite život.
Topiaci ľudia nemôžu mávať rukami o pomoc. Inštinktívna reakcia je rozpažiť a rukami tlačiť proti vodnej hladine. Niečo ako šliapanie vody rukami. To umožňuje nadvihnúť ústa nad hladinu pre nadýchnutie.
Takže sa v určitú chvíľu prestanem ovládať?
Áno. Prepnete sa práve do inštinktívneho módu. V tom stave nemôžu topiaci sa ľudia slobodne ovládať pohyby. Nie je teda možné, aby ste robili spontánnu činnosť, ako je mávanie o pomoc alebo pohyb smerom k záchrancovi a dokonca ani dosiahli na záchrannú výbavu.
Studená voda odoberá telu teplo 32x rýchlejšie než rovnako studený vzduch.
Takže topenie fakt prebieha potichu?
Dokonca sa používa i pojem tzv. tichého topenia. To znamená, že sa topíte z iného dôvodu, než je bezprostredný problém s plávaním. Máte srdečný záchvat, ste na drogách, chcete uloviť vodného Pokémona, niekto vás udrel do hlavy alebo je vám proste už 33.
Sú deti vo vode v bezpečí?
Platí to na súši a vo vode dvojnásobne : Keď sa deti zrazu hrajú potichu, niečo nie je v poriadku.
Aké sú teda príznaky topenia?
- Hlava nízko vo vode, ústa v úrovni hladiny.
- Vlasy cez čelo alebo i oči.
- Lapanie po dychu alebo rýchle dýchanie.
- Prázdne oči neschopné zaostriť.
- Snaha pretočiť sa na chrbát.
- Snaha plávať nejakým smerom, ale bez úspechu.
- Pokus vyliezť na rebrík, ale neschopnosť dostať sa z vody.
Takže teraz už mi je to naozaj podozrivé! Čo mám robiť?
Spýtajte sa toho človeka. Keď dokáže odpovedať, asi je to v poriadku. Ak vám vráti len prázdny pohľad, máte možno tak 30 sekúnd, aby ste s jeho spackaným životom niečo urobili.
Aký zážitok ma teda čaká, keď sa budem topiť?
Vo chvíli, keď si uvedomíte, že nezvládate udržať hlavu nad hladinou, najskôr podľahnete panike a budete sa pokúšať zápasiť s okolitou kvapalinou. Testovali to na plavčíkoch v New Yorku. Zúfalo lapáte po dychu a možno sa vám podarí i slabý pokus o výkrik. Nasleduje konečné ponorenie a hladina sa nad vami zavrie ako hrob. Do prázdna chňapajúce ruky sa pokúšajú akoby vyšplhať po zvislom rebríku. Táto fáza trvá asi 30-60 sekúnd.
Nakoniec sa teda bezmocne potopíte a pokúšate sa držať dych, čo to len ide. Typická doba je okolo 30-90 sekúnd. Potom vdýchnete vodu. Záčínate sa dáviť, kašlete a zase vdýchnete ešte viac vody. Voda v pľúcach zablokuje vstrebávanie kyslíka do pľúc. “Voda v dýchacích cestách spôsobuje prudký pálivý pocit, ktorý za chvíľu ale prestane, a človek cíti len kľud,” popisuje jeden z tých, čo prežili. Tento kľud je spôsobený blížiacou sa stratou vedomia kvôli nedostatku kyslíka. No a nakoniec už je len úplna zástava srdca a mozgová smrť.
Naozaj uvidím biele svetlo a tunel?
Toto nevieme.
Čo sa stane, keď odpadnem?
Od chvíle, keď prepnete do inštinktívneho módu, až do chvíle, keď to vzdáte, je vaše telo vo vode vo zvislej polohe. Na vodnej hladine potom zostávate 20 až 60 sekúnd. Pokiaľ vás potom niekto nevytiahne, ponoríte sa ku dnu.
Môžem sa topiť nasucho?
Určite. Dokonca je to oficiálny pojem. Mokré topenie je, keď sa vám do pľúc dostane voda. To je okolo 85% prípadov. Pri suchom topení sa vám dostane voda len do úst. Šokom sa stiahne hrdlo. (Volá sa to laryngospasmus, krčovité zovretie hrtanu.) Voda sa teda nedostane do pľúc, ale dýchať aj tak nemôžete. Opäť postupujete k strate vedomia. Za chvíľu kŕč poľaví, lenže vy často ležíte v bezvedomí na hladine, čelom do vody. A tak sa pravdepodobne nakoniec utopíte druhýkrát už namokro.
Najčastejšia príčina topenia v SR je alkohol.
Je jedno či sa topím v sladkej či v slanej vode?
Nie je. Topenie v slanej vode je omnoho horšie a rýchlejšie. Sladká voda je oproti krvi hypotonická (krv je slanšia). Voda sa z pľúc preto vstrebáva do krvného obehu. Morská voda je samozrejme naopak slanšia ako krv. Pokiaľ sa teda dostane do pľúc, začne sa nie voda, ale krv z krvného obehu vstrebávať do pľúc. Tým dôjde k okamžitému opuchu pľúc. Stačí len celkom málo vdýchnutej slanej vody. A i keď vás dokonca zo slanej vody nejaká Pamela zachráni, až 72 hodín po vdýchnutí tekutiny ste v ohrození sekundárnym utopením. Môžete sa kľudne utopiť až niekoľko hodín po samotnom utopení. Na súši.
No dobre, idem do toho. Ako teda mám niekoho zachrániť z osídiel smrti?
Hoďte do vody čokoľvek čo pláva. Pokiaľ už do vody musíte skočiť, zoberte si tie veci so sebou. I len obyčajná prázdna 1,5 l PET fľaša unesie na hladine 70 kg! Vyzujte si topánky a skočte tam po nohách bezpečným štýlom. Mierne pri tom rozkročte. Dajte jednu nohu pred druhú. Nestratíte tak kontakt s topiacim a bezpečne sa k nemu priblížte. Ak máte nejakú pomôcku, ktorú mu môžete podať, tak mu ju podajte. Pokiaľ nie, znie to divne, ale počkajte kým sa človek nevysilí a až potom obozretne doplávajte až úplne k nemu. Ako už teraz viete, topiaci sa ľudia nie sú schopní sa rozumne ovládať, a tak môžete byť ďalšou obeťou. Stiahne vás proste so sebou. Pokiaľ pláva topiaci na hladine a nehýbe sa, otočte ho za ruku na chrbát, dlaňami chyťte hlavu a vytiahnete na breh.
Fajn, mám ho na suchu, čo ďalej? Vyliať z neho vodu?
Nie. Vodu z postihnutého nevylievajte, strácate tým drahocenný čas k resuscitácii. Vdýchnutá voda sa z časti vstrebe, časť vykašle topiaci pri úspešnej resuscitácii. Držíme vám palce, teraz už je to na vás!
TIP: Náš ďalší článok s návodom, ako resuscitovať je tu.
Viac o spôsoboch vylovenia topiaceho nájdete vo výukovom videu Fakulty športových štúdií Masarykovej univerzity :
