Na jeseň roku 2015 vydala americká Národná akadémia vied v poradí tretiu správu o bezpečnosti pacientov v Spojených štátoch. Upozornila v nej na to, že nepresné alebo úplne mylné diagnózy sú problém, ktorý sa v krajine dotýka celého zdravotníckeho systému. Je ťažké presne určiť, koľko pacientov na ne narazí, podotkli autori správy, dovolili si ale odhad: tieto chyby podľa nich každý rok ovplyvnia zdravie najmenej 12 miliónov pacientov v krajine. Väčšina Američanov sa tak aspoň raz v živote stretne so zlou diagnózou.
Odborníci podrobnejšie skúmali aj niektoré závažnejšie prípady, z ktorých celkom mrazí. Tak napríklad žena menom Carolyn dorazila na pohotovosť s tým, že ju pichá v hrudi, bolí ju ľavá ruka a má niektoré ďalšie typické príznaky infarktu. Lekár jej diagnostikoval reflux, a keď nesúhlasila, povedala jej sestra, nech sa prestane vypytovať, pretože “pán doktor to nemá rád”. O dva týždne neskôr museli Carolyn odblokovať tepnu – ukázalo sa totiž, že infarkt skutočne prekonala.
Skupina vedcov z Minnesoty sa pokúsila nazbierať konkrétnejšie dáta: tento rok v apríli zverejnili výsledky prieskumu medzi 286 pacientmi a pacientkami. Tí mali spoločné len jedno, totiž že boli počas dvoch rokov dvakrát diagnostikovaní. Ukázalo sa, že celých 21 percent účastníkov zaznamenalo významný rozdiel medzi prvou a druhou diagnózou. Štúdia britských vedcov zase spätne skúmala tisícku prípadov ľudí, ktorí zomreli v desiatich nemocniciach v Anglicku. Autori zistili, že u 5,2 percenta bola veľká šanca úmrtiam predísť. Asi u tretiny z tejto časti by potom pomohla práve lepšia diagnóza.
Pochybujte a pýtajte sa
Na Slovensku zatiaľ na podobnú štúdiu čakáme, ale vo svete ich vzniklo oveľa, oveľa viac. Ich cieľom nie je obviňovať doktorov z nekompetentnosti, ale skôr upozorniť na to, že k chybám jednoducho dochádza. Pomôcť s ich prevenciou pritom môže sám pacient už len tým, že sa bude o svoje zdravie aktívne zaujímať a možno si aj trúfne názor lekára spochybniť. Denník Washington Post dal dohromady rady odborníkov, ako na to:
- Keď opisujete príznaky a priebeh choroby, nič lekárovi nezatajujte, buďte čo najkonkrétnejší a nezabudnite ani zdanlivé detaily.
- Snažte sa vybaviť si, ktoré lieky už ste brali, či vám pomohli a či ste mali nejaké vedľajšie príznaky.
- Dlhodobo si ukladajte všetky výsledky testov a lekárske správy. Zapisujte si, akú liečbu ste podstúpili. Môže sa vám to potom hodiť pri návšteve nového lekára.
- Nebojte sa pýtať. Tri dôležité otázky sú: Z čoho by to mohlo byť? Čo iné by to mohlo byť? Kedy dostanem výsledky testov a čo by mal byť ďalší krok?
Na druhý názor máme právo
Ďalším zásadným krokom potom môže byť žiadosť o “second opinion” – názor druhého lekára. Ten prvý vám teoreticky môže odporučiť kolegu alebo kolegyňu, ale môžete ho aj tak trochu obísť. Podľa zákona č. 576/2006 Z. z., § 12 ods. 7 má každý poistenec na Slovensku právo na to, vybrať si nového ambulantného lekára raz za šesť mesiacov. Variantom potom môže byť aj súkromná ambulancia alebo zdravotnícke centrum.
Žiadosť o druhý názor u nás ešte nie je tak rozšírenou praxou ako v iných krajinách, možno aj preto, že sa svojich doktorov trochu bojíme. Nie je ale dobre túto metódu podceňovať; nevadí, že nemáte jasné dôkazy, na to tu predsa nie ste. Dostatočným dôvodom je aj to, že sa vám v ordinácii dosť nevenovali, diagnózu ste dostali bez dôkladnejšieho vyšetrenia alebo jednoducho akosi intuitívne cítite, že sa lekár zmýlil.
Mobil namiesto domáceho lekára
Ak sa vám k druhému špecialistovi z nejakého dôvodu nechce, môžete sa poradiť aj online. Samozrejme nie zadaním príznakov do Googlu alebo otázkou na mamičkovskom fóre. Radšej v serióznej lekárskej poradni, kde môžete anonymne napísať svoju skúsenosť alebo pripomienku a odborník vám osobne odpovie. Obrovským trendom sú teraz mobilné aplikácie zamerané na zdravie vrátane tých, ktoré ponúkajú diagnostiku – tým experti predpovedajú, že v budúcnosti im budeme veriť viac než ľuďom. V „digitálnej medicíne” sú už teraz obrovské peniaze. Jeden z takýchto projektov pochádza zo Slovenska, kde Ivan Štefunko po ohrození vlastného života založil celosvetový projekt Diagnose.me. Na ňom môžete svoju diagnózu za poplatok nechať preveriť priamo vami vybraným špecialistom.
Lenže nie všetko je skutočne hodné našej dôvery. Podľa Lisy Gualtieri, asistujúcej profesorky z bostonskej Tufts University, môže prístup k tak širokému spektru informácií byť celkom problematický. „Veľa ľudí si verí, pokiaľ ide o prácu s digitálnymi informáciami v rôznych oblastiach života, ale pritom si neuvedomujú, aké dôležité je skontrolovať pôvodný zdroj, dáta a ďalšie záležitosti. Platí to pre webové stránky, aplikácie aj sociálne siete.“ Vziať si tieto informačné zdroje na pomoc je fajn, ale osobný kontakt je osobný kontakt. Možno najlepšou voľbou tak bude opýtať sa „skutočného” lekára na druhý názor a mobilnej appky až na ten tretí.
Prečítajte si tiež: Zachráni nás umývanie rúk pred chorobami?
