Pre laika, teda človeka, ktorý má to šťastie, že o hnutí Incelov ešte nepočul, je z toho dohromady zrozumiteľný len masový vrah Elliot Rodger, ktorý v roku 2014 v Kalifornii zastrelil 6 ľudí a vážne zranil ďalších 13. Ten sa tiež identifikoval ako Incel – človek žijúci v “nedobrovoľnom celibáte” (involuntary celibate).
Za všetko môže systém
Teraz už naisto vieme, že dvadsaťpäťročný Minassian členom tejto „subkultúry“, resp. nasledovníkom tejto ideológie bol. Je to teda druhýkrát v krátkom čase, čo táto skupina zo svojich hlbín vypľula masového vraha. Kto sú vlastne Incelovia? Názov už sme rozobrali: jedná sa o jedincov, ktorí sa domnievajú, že sú odsúdení k nedobrovoľnému celibátu (to, že ide o oxymorón, s dovolením prejdeme).
V prevažnej väčšine ide o mužov vo veku 20 až 35 rokov, ktorí buď sexuálne skúsenosti nikdy nemali, alebo už veľmi dlhú dobu nemali partnerku. Svoju situáciu odôvodňujú s prekvapujúcou úprimnosťou: považujú sa za príliš hanblivých, škaredých, malých, chudobných, či za nudné osoby. Tieto premisy by mohli viesť ku kultu zlepšovania a zušľachťovania seba samých. Mohli by tiež viesť k bezhlavému kulturizmu, snahe o rozšírenie obzorov alebo fungovať ako kariérna motivácia. Namiesto toho sa ale incelovia takmer výlučne rozhodli prehltnúť „čiernu pilulku“.
Vidia to tak, že ich neúspechy v osobnej rovine pramenia zo systémovej diskriminácie mužov, zlomyseľnosti a krutosti žien a v neposlednom rade zo ženskej emancipácie.
Kam čert nemôže…
„Komu preboha napadlo dávať ženám volebné právo?“ rozhorčujú sa na svojich fórach, na 4chane, Reddite alebo incel.me. „Všetky ženské sú kruté beštie. Sama je škaredá a tučná, a aj tak mi nedá.“ „Chcel som sa aspoň pomaznať. Ale ona samozrejme ušla za prvým Chadom, ktorého videla. Hlúpa hus, Stacy.“ Chad (čed) je podľa Incelov muž, ktorý vďaka „krutosti systému“ vedie aktívny sexuálny život. Stacy (stejsi) je potom žena, ktorá nad Incelmi ohŕňa nos, a „radšej sa nechá znásilniť Chadom, než aby so mnou nadviazala očný kontakt.“ Pubertálne výkriky, poviete si. Latentný fašizmus a bezzubá primitívna mizogýnia. Lenže Incelovia si svoju „revolúciu“ nielen predstavujú, ale, ako vidno, sú ochotní v jej záujme aj konať. A platia za to desiatky ľudí.
Ženské povinnosti
Posledné dva týždne som sa hrabal v incelských análoch. Jedná sa o skúsenosti mätúce aj depresívne. Akokoľvek sa weby ako Incel.me oficiálne dištancujú od prejavov mizogýnie a násilia, ich používatelia s týmito vyhláseniami evidentne nesúhlasia. „Ako by ste niesli to, keby sa prezidentkou USA stala žena?“ „Inšpiroval by som sa u Harveyho Oswalda“ (poznámka redakcie: strelec, ktorý zavraždil J. F. Kennedyho). Alebo: „Ženy majú povinnosť muža uspokojovať. Všetci máme nárok aspoň na škaredú babu.“ či „Jediné skutočné znásilnenie je znásilnenie panny. Všetky ostatné si to zaslúžia.“ Uf.
Podľa ich svetonázoru za všetky ich útrapy môže ženská emancipácia a sexuálna revolúcia, ktorá „destabilizovala sexuálny trh“.
Ženy všetkých „úrovní“ (incelovia používajú škálu 1 až 10) si podľa nich ľahko nachádzajú sexuálnych partnerov, čo vedie k tomu, že kým muži, ktorí sú “deviatky a desiatky” sa v sexe utápajú, zvyšok živorí. Obyčajný pohľad z okna na desiatky a stovky párov, ktoré denne vídame, im tento ich svetonázor vôbec, ani v najmenšom, nenabúrava. Aké je teda podľa nich východisko?
Filozofia podľa Matrixu
Incelovia sa delia do niekoľkých skupín, všetci ale filozoficky spadajú do jednej z troch ideologických vetiev, terminologicky inšpirovaných, ako inak, Matrixom. Tí, ktorí si „vybrali modrú pilulku“ sú možno ešte spasiteľní. Považujú sa za obete osudu alebo šťasteny, neobdarení fyzickou krásou alebo šarmom. Domnievajú sa ale, že pre nich existuje nádej, že niekoho raz ulovia na svoj charakter alebo bohatstvo. Väčšinou nesúhlasia s predstavou nejakej systémovej diskriminácie a celibát berú ako svoj osobný problém. Červené pilulky už celú situáciu ako svoje systematické zneužívanie vidia. Ale rovnako pomýlene veria, že sa systém dá obísť.
Techniky „baliacich umelcov“, plastická chirurgia alebo dokonca znásilnenia sú pre nich legitímnymi metódami.
Do najhlbších zákutí ľudského nešťastia a šialenstva sa ale dostaneme s čiernou pilulkou. „Blackpillers“ sa považujú za monštrá, podľudí a hračky zlomyseľnej prírody. Domnievajú sa, že v súčasnej spoločnosti prakticky nemajú nádej nielen na romantické vzťahy, ale ani na priateľstvo alebo prosté ľudské uznanie. Ich jediným východiskom je, tak, ako to sami vidia, revolúcia. Ako napokon písal sám Minessian: „Vzbura incelov práve začala.“
Odmietnutie bolí každého
A práve v jeho podobe máme poslednú desivú pripomienku toho, ako ďaleko môže toto násilie zájsť. Mali by sme sa báť obrovskej vlny incelského terorizmu? Nie. Mali by sme ich izolovať, ponižovať, zosmiešňovať pre ich problémy? Tiež nie. No mali by sme s nimi súcitiť a snažiť sa im pomôcť? Psychiatri tvrdia, že ani toto nie. Schopnosť vyrovnať sa s náročnými životnými situáciami je totiž jedným z nevyhnutných ľudských životných predpokladov.
Hádam všetci sme niekedy boli odmietnutí a následkom toho nešťastní. Odvodzovať z toho ale konšpiračné teórie nie je práve najzdravšie riešenie. A o zdravie incelov aj ich vymyslených nepriateľov by nám malo ísť predovšetkým.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Úzkosť alebo agresia? Ako súvisia psychiatrické poruchy s kultúrou?
