Gynekológ: „Keby som bol neplodná žena, chcel by som žiť v Čechách.“

„Česko zažíva epidémiu neplodnosti, už každý desiaty pár má s reprodukciou problémy. Ale starostlivosť je tu na vysokej úrovni a úspešnosť asistovanej reprodukcie je 90 %. Keby som bol neplodná žena, tak budem rád, že žijem akurát tu,” hovorí Luboš Vlček, gynekológ a lekár v asistovanej reprodukcii.

Naozaj sa tak zásadne prejavuje, že ľudia sa s rodičovstvom tak veľmi neponáhľajú?
Oni sa skôr neponáhľajú vôbec. Ešte pred desiatimi rokmi bol priemerný vek prvorodičiek 21 alebo 22 rokov, dnes je to už 30 rokov. Obzvlášť v Prahe si ženy najskôr budujú kariéru. A keď sa po tridsiatke rozhodnú, že budú mať rodinu, hrozne ich prekvapí, že to nejde. V poslednom čase klientela dosť narastá a myslím, že narastať ešte stále bude. Pokiaľ budú ženy odkladať materstvo až po tridsiatke, o prácu sa nebojím.
To vyzerá, že neplodné sú hlavne ženy, ale muži si tiež častokrát nemôžu vyskakovať, nie?
To je pravda, skôr sa tak nejak predpokladalo, že keď pár nemôže mať dieťa, chyba je na strane ženy. Dnes je zhruba v 40% prípadov neplodná žena, v 40% muž, v 10% obaja a v zostávajúcich 10% párov nedokážeme prísť na to, prečo sa im nedarí počať prirodzene.

A ako sa to teda lieči? Predsa nepošlete hneď všetkých na umelé oplodnenie.
Tak hlavne s tými pármi najskôr hovoríme, potrebujeme porozumieť ich situácii, niekedy mierniť očakávania…Stráviť s nimi nejaký čas tým, že sa rozprávame, je veľmi dôležité. Kto z lekárov si dnes urobí hodinu čas, aby sa s pacientom rozprával? Samozrejme, že nie vo všetkých prípadoch príde na asistovanú reprodukciu. Niekedy stačí upraviť maličkosti a pár splodí prirodzene.
Aké maličkosti?
Ono sa o tom hovorí stále dookola, ale stačí sa vyhýbať stresu, upraviť životný štýl, nefajčiť, nepiť, chlapi prestanú chodiť do sauny a začnú nosiť voľné trenírky. To niekedy stačí, aby sa objavila zase šanca na prirodzené počatie a nie je potrebné tlačiť ženu do hormonálnej stimulácie.
A keď to nepomôže? U žien si dokážem predstaviť, že sa neplodnosť lieči nejakými hormónmi. Ale čo pomáha u muža, keď má zlý spermiogram?
Najskôr prebehne kontrola na urológii, tam sa dá zistiť, či je mužský genitál anatomicky v poriadku alebo či sú dobre prekrvené varlatá. To sú veci, ktoré sa dajú operačne riešiť. Niektorí muži zase dobre reagujú na krátkodobé hormonálne stimulácie antiestrogénmi.

Akú rolu hrá v narastajúcej neplodnosti dlhodobé užívanie antikoncepcie?
Zásadnú. Osobne nie som veľkým priaznivcom dlhodobého užívania antikoncepcie a rozhodne nie u mladých dievčat. Antikoncepcia by sa mala nasadzovať až v momente, keď má žena vyzretý reprodukčný systém. Naviac u mladých žien môže nízkohormonálna antikoncepcia spôsobiť, že si telo nestihne vybudovať dostatok kostnej hmoty. Tá s vekom už len ubúda, takže ženy ktoré od rannej mladosti užívali antikoncepciu, sú v starobe oveľa viac ohrozené osteoporózou. Vo finále to ide proti sebe : najskôr hormonálna antikoncepcia zabraňuje tomu, aby žena otehotnela, a keď sa po tridsiatke rozhodne mať dieťa a antikoncepciu vysadí, musíme ju zase hormonálne stimulovať, aby mohla otehotnieť aspoň pomocou IVF (in vitro fertilizácia, asistovaná reprodukcia, pozn. red.).

K tomu asi môžeme pripočítať veľa chémie, s ktorou sa stretávame v každodennom živote, nie? Hovorí sa, že škodia teflony, plasty..
No, syntetických hormónov, ktoré sa vyskytujú v životnom prostredí je veľa. Na to už sa vytvorilo množstvo štúdií, koľko hormónov prúdi v riekach, pretože ich ľudstvo najprv prehltlo a potom vylúčilo. A potom sú tu modulátory, práve z plastov, ktoré nejak kombinačne toxicky pôsobia na reprodukčný systém. Napríklad je dokázané, že stabilizátory z plastov sú i vo folikulárnej tekutine – takže vajíčko rastie v prostredí, kde sa dokázala prítomnosť rozpúšťadla z plastov. Myslím, že plasty s našou plodnosťou v budúcnosti ešte poriadne zamávajú.
Existujú v IVF nejaké trendy?
Sama metóda sa stále vyvíja a zdokonaľuje, ale trendy sa objavujú skôr medzi klientami. Trebárs veľa z nich chce darované vajíčka. Sú to hlavne cudzinky, po potratoch, neúspešných IVF alebo ženy cez štyridsať, ktoré už nie sú schopné svoje kvalitné vajíčka vyprodukovať.
Prečo sú to hlavne cudzinky?
Napríklad preto, že v ich krajine je to finančne nedostupné. Alebo preto, že im je cez štyridsať a potrebujú darované. V Nemecku napríklad inštitút darovania vajíčok vôbec neexistuje. Tam je situácia paradoxná v tom, že sa dajú darovať spermie, ale vajíčka nie. Takže si pre ne pacientky jazdia k nám.

Hovoril ste cez 40 rokov? Do akého veku je vlastne možné IVF vykonávať?
Liečba neplodnosti je povolená do 50 rokov veku ženy. Cez túto hranicu nemôžeme ísť. Je to hranica stanovená odbornou verejnosťou a schválená v českom právnom systéme.
Koľko bolo najstaršej žene, ktorá počas vašej praxe porodila?
48 rokov. Ale musím povedať, že biologicky rozhodne na svoj vek nevyzerala.
A čo homosexuálne páry? Ozývajú sa vám lesby, že by chceli otehotnieť asistovane?
To neumožňuje súčasný právny systém. Akonáhle sa rieši otázka liečby neplodnosti, tak tam musí byť muž a žena. Občas mi chodia emaily s prosbami o asistovanú reprodukciu u lesbických párov, napr. i s tým, že si tie ženy samé zoženú spermie, ale tie musíme odmietať.
Veľa žien si dnes praje rodiť prirodzene. Ako vlastne taký prirodzený pôrod vyzerá? Ako sa pozeráte na pôrodné plány?
Ja mám takú skúsenosť, že väčšinou ženy, ktoré nám medzi dvermi dávajú pôrodný plán a hovoria, že chcú porodiť hlavne prirodzene, potom najviac využívajú utišujúce lieky. Bývajú väčšinou ovplyvnené internetovými diskusiami a až potom, keď im začnú pravé bolesti, si uvedomia, čo to pôrod je. Prirodzený pôrod môže trvať kľudne 10 až 12 hodín. Niekedy ale aj s tzv. poslíčkami ženy dve noci pred pôrodom  prebdia.

Aký máte názor na pôrody doma verzus v pôrodnici? To je dosť žhavá téma…
Ja za seba vlastne celkom chápem iniciatívy rôznych hnutí za domáce pôrody. Ešte na fakulte nám púšťali film o pôrode, ktorý začínal slovami “lekár vedie pôrod”. Ale to je blbosť, lekár pri pôrode vôbec nemusí byť, keď všetko beží ako má. Stačí tam pôrodná asistentka, ktorá ženu pomáha pôrodom previesť, ale rozhodne tam nie je preto, aby niečo direktívne prikazovala. Myslím, alebo aspoň chcem veriť tomu, že sa v súčasnosti prostredie pôrodníc dosť mení, k rodičkám sa nepristupuje ako k pasívnym pacientkám, ktoré hlavne musia poslúchnuť pána doktora. Celé je to viac friendly. K pôrodom si ženy môžu brať duly, partnerov,  matku, sestru, kamarátku…Pôrodné asistentky absolvujú špeciálne kurzy, aby k ženám pristupovali čo možno najpriateľskejšie, aby bola skúsenosť z pôrodu najlepšia.
Ale čo ženy, ktoré vo svojom okolí nemajú pôrodnicu, ktorá by bola výrazne “user-friendly”? Pre ne je domáci pôrod jediná alternatíva…
Nech je. Ale ono je to vážne zložité. 100 pôrodov prebehne úplne bez komplikácií. Ale napríklad akurát dnes sme mali pôrod, ktorý bežal krásne, lenže sa utiahla pupočná šnúra a keby sme dieťa nedostali von do 12 minút, tak by jednoducho umrelo. Pôrod proste nie je predvídateľný. Myslím, že žiaden pôrodník, ktorý videl, aké akútne situácie môžu pri pôrode nastať, by nerodil doma. Trebárs popôrodné krvácanie ženy, to je ako keď pustíte kohútik. A to doma nezastavíte. I s dostupnosťou lekárskej starostlivosti, akú u nás máme, pri pôrode ročne zomrie najčastejšie na vykrvácanie asi 10 žien.
Uff, to znie strašidelne…Ale novorodeneckú úmrtnosť máme jednu z najnižších na svete, nie?
To je pravda. Máme tu nastavený unikátny systém starostlivosti, špičkové neonatologické centrá, dokážeme sa starať i o extrémne nezrelých novorodencov. A trochu s tým súvisí i stále ešte vysoký počet pôrodov v nemocnici.

A myslíte, že sú partneri pri pôrode užitoční?
No, otcovia pri pôrode sú určite trend. Ale či je to užitočné? To neviem. Mne nakoniec príde, že žene je pri pôrode najužitočnejšia možno jej matka, sestra alebo kamarátka, ktorá už rodila. Muž na pôrodnej sále niekedy  pôsobí ako rušivý element, chce žene nejak pomôcť, ale nevie ako. Alebo je neistý a sám si so sebou nevie rady, pretože je aj trochu vydesený z bolesti, čo žena prežíva…Ale keď o to pár stojí, nemám nič proti tomu.
Má gynekológ pri pôrode emócie alebo je to práca ako každá iná. Odrodíte a idete domov?
Najsilnejšie emócie som mal samozrejme na začiatku praxe. A vtedy som si hovoril, či to bude také vždy, že predsa v každej profesii človek trošku otupie. No, a samozrejme som mierne otupel. Ale stále je to intenzívne. Keď sa narodí dieťa, vidíte tých šťastných rodičov, tak je to fakt radosť. Sú pôrody, ktoré si budem takto pamätať celý život.
Prečo si študent medicíny vyberie akurát gynekológiu?
Pretože je to veľmi pestrý odbor. Ja som nevedel, či by som bol radšej niekde v ambulancii alebo či by som chcel operovať. Gynekológia spája viac možností : operatívu, pôrodníctvo, IVF, súkromné ambulancie…Hm, nič pikantné, čo? (smiech)
Robia gynekológovia na škole skúšky zo šikovnosti prstov? Niečo ako zubári? Tí predsa majú skúšky z jemnej motoriky.
My to skúšame v praxi. Keď gynekológ nemá šikovné prsty, už k nemu pacientky neprídu. (smiech)