V diskusii Linky za duševné zdravie s podporou poisťovne UNIQA si vymenili svoje názory Petr Winkler, riaditeľ Národného ústavu duševného zdravia Českej republiky, a Andrej Vršanský, partner slovenskej Ligy za duševné zdravie.
Kedy vyhľadať pomoc?
Podľa expertov je dôležité odlíšiť dva typy psychickej nepohody. Cítiť sa zle v reakcii na niečo, čo je zlé a negatívne, je v poriadku. Problém však vzniká, keď tieto pocity pretrvávajú neúmerne dlho. „Niekedy sa cítime zle a je to v poriadku, pretože je to prirodzené. Ak si však nedokážeme pomôcť, nemôžeme sa negatívnych pocitov zbaviť a trvá to dlhšie, je to už problém, vysvetľuje Andrej Vršanský.
Dodáva, že ľudia sa často boja vyhľadať pomoc: „Žijeme v spoločnosti plnej predsudkov a stereotypov. Ľudia nevyhľadávajú pomoc, pretože sa boja, že na nich okolie bude hľadieť krivým okom.“
Ako pomôcť blízkym?
Jednou z prvých vecí, ktorá nám napadne v súvislosti s duševným zdravím, je snaha pomôcť našim blízkym. „Keď ide o závislosti alebo demenciu, je potrebný asertívny prístup. Keď však ide o problematiku sebapoškodzovania či úzkosť, prístup je odlišný. Človek musí byť benevolentnejší. Určite treba vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom ten druhý vníma, že nebyť tak úplne v poriadku je normálne, dôležité je o tom hovoriť,“ zdôrazňuje Petr Winkler. Samozrejme, ťažké je aj vyrovnať sa so samotnou diagnózou blízkych.
Ako psychickú nepohodu detegovať včas a ako sa s ňou správne vyrovnať? Pozrite sa na celý záznam diskusie.
Starostlivosť o duševné zdravie má u nás závažné nedostatky
Starostlivosť o duševné zdravie má v Česku aj na Slovensku pred sebou ešte dlhú cestu. Podľa Petra Winklera má osveta v oblasti duševnej gramotnosti štyri aspekty:
- zvyšovanie povedomia a schopnosti získať a udržať si vlastné duševné zdravie;
- porozumenie duševným ochoreniam a ich liečbe;
- zlepšovanie prístupu k ľuďom s duševným ochorením a k téme duševného zdravia vo všeobecnosti;
- efektívne vyhľadávanie pomoci tam, kde ju potrebujeme.
Petr Winkler radí preniesť tieto princípy do základných škôl a vyučovať ich v rámci programu „všetkých 5 pohromade,“ ktorý vyvinul tím z Národného ústavu duševného zdravia Českej republiky. Žiakom umožňuje pochopiť problematiku duševnej pohody a nepohody a vychádza z rámcového vzdelávacieho plánu, takže školám nespôsobuje nadmernú záťaž.
Zdravý zamestnanec = efektívny zamestnanec
Veľmi dôležitý je dôraz na duševnú pohodu vo firmách. „Firmy začínajú chápať, že moderný štýl riadenia nemôže byť autokratický. Ľudia sa nesmú báť povedať svoj názor. V takom prostredí nemôžu vymýšľať nové veci, a teda ani prinášať novú pridanú hodnotu, vysvetľuje Andrej Vršovský.
Petr Winkler k tomu dodáva: „Programy duševného zdravia nemôžu fungovať štýlom odtrhnutých intervencií. Firmy do kancelárie často len posadia psychológa a čakajú, že k nemu zamestnanci budú chodiť.“
Obaja experti sa zhodujú, že najdôležitejšia je osveta na pracovisku. Firmy by mali svojim zamestnancom ukázať, že im nemôže uškodiť, ak sa so svojimi psychickými problémami niekomu zdôveria. „Program musí byť komplexný. Dôležité je budovať kultúru danej organizácie, teda to, ako zamestnanci duševné zdravie prijímajú, ako je to komunikované, prípadne ako nastaviť komunikáciu firmy smerom k nim, pokračuje Petr Winkler. Andrej Vršanský dopĺňa, že strach môže byť vyvolaný nedôverou k vedeniu a tú treba odbúrať.
Máme pred sebou dlhú cestu
Petr Winkler verí, že spoločnosť v tomto ohľade prešla vývojom a miera stigmatizácie sa výrazne znížila. Aj napriek tomu vníma, že expertov čaká ešte veľa práce, kým budú so stavom starostlivosti o duševné zdravie spokojní. „Treba vybudovať sieť komunitných služieb a urobiť ich dostupnými podľa toho, kedy ich ľudia potrebujú,“ konštatuje expert.
„Ak chceme odstrániť aj ďalšie nešváry a nepriateľské nálady v spoločnosti – akým spôsobom to môžeme urobiť? Ak budú ľudia vzdelaní v oblasti duševného zdravia a nebudú sa vyhovárať na to, že im nejaké externé skupiny spôsobujú nešťastie, tak sme trafili klinec po hlavičke,“ uzatvára Andrej Vršanský.
