Detská psychiatrička: Pandémia odštartovala lavínu psychických problémov u detí

Príspevky, Rozhovory
S detskou psychiatričkou z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, doktorkou Zuzanou Matzovou, sme sa rozprávali o tom, čo sa deje s duševným zdravím našich detí. Ako naň pôsobia sociálne siete, nedostatok spánku, či neprimeraný tlak rodičov a okolia motivovaný túžbou mať dokonalé dieťa? Čo môžeme pre naše deti urobiť my, rodičia? Ako a kedy je vhodné začať rozhovor s tínedžerom a ako rozpoznať signály, keď dieťa potrebuje odbornú pomoc? Dozviete sa v novej epizóde podcastu Lepší život.
Vypočuť:
Spotify Apple

Detská psychiatria v poslednej dobe zaznamenáva obrovskú krízu – nedostatok špecialistov, preplnené ambulancie a nedostačujúce kapacity lôžok na hospitalizáciu. Do tejto situácie sa po pandémii koronavíru znásobilo množstvo detí a mladých ľudí, ktorí majú akútne psychické problémy. MUDr. Zuzana Matzová, PhD. sa s touto krízou stretáva každý deň, či už na klinike detskej psychiatrie alebo vo svojej terapeutickej praxi. 

Situácia je alarmujúca

Počet detí s psychickými problémami narastá. Výrazne ich pribudlo po pandémii koronavíru. Podľa Národného ústavu detských chorôb v Bratislave narástli počty akútnych hospitalizácií po pokusoch o samovraždu takmer o 90 %. Tento počet je najvyšší v skupine mladistvých a tínedžerov. Podľa európskeho prieskumu Eurobarometer 60 % mladých ľudí do 24 rokov uvádza, že mali za posledný rok nejaký psychický problém.

Karanténa a zatvorené školy odštartovali novú epidémiu

Deti cítia nepokoj a zlú náladu v spoločnosti, čo sa tiež podpisuje na ich psychike. Koronavírus a vojnové konflikty posledných mesiacov majú svoj podiel na náraste psychických problémov aj u nich. „Počas pandémie deti stratili pocit bezpečia, prístup k aktivitám, ktoré by ich rozptýlili, stratili prístup k ďalším osobám, ktoré ich vychovávali – učitelia, tréneri, starí rodičia,“ vymenúva Zuzana Matzová faktory, ktoré stoja za vyšším množstvom jej pacientov.

Úloha rodiča je kľúčová

Rodičia svoje deti poznajú najlepšie. Väčšinou si všimnú varovné signály, ktoré značia, že s ich deťmi niečo nie je v poriadku. Zuzana Matzová radí spozornieť, ak sa správanie dieťaťa zmenilo – je pasívnejšie, unavenejšie, cez deň poliháva ako bez života, stratilo záujem o aktivity, zhoršil sa jeho prospech v škole. Obzvlášť u tínedžerov rodičia často tieto zmeny ospravedlňujú pubertou. Na mieste je ale určite sa s dieťaťom porozprávať a zistiť, čo za nimi stojí.

„Deti sa nedajú násilím donútiť k rozhovoru. Častokrát sa len ťažko otvoria, pokiaľ sedia za stolom tvárou v tvár ustaranému rodičovi. Odporúčam sa s nimi porozprávať pri nejakej aktivite – napr. pri spoločnej prechádzke alebo keď spolu varíte. Veľakrát sa potom deti ľahšie rozhovoria o svojich problémoch,“ radí Zuzana Matzová.

Vypočujte si celý rozhovor a dozviete sa, čo pani doktorka radí rodičom, ktorí čakajú na termín u detského psychiatra. Poradí tiež, ako deťom nastaviť hranice pri používaní sociálnych sietí a mnoho ďalších rodičovských tipov.

Podcast Lepší život môžete počúvať v podcastových aplikáciách.