Patríte do tej kategórie rodičov, ktorí svojich potomkov navlečú do rukávnikov, nafukovacej vesty i kolesa – a pre istotu ich pustíte maximálne na breh, aby sa na vodu pozerali pekne z bezpečia? Alebo im kúpanie rovno zakážete? Potom sa vám nový prístup k výchove nazvaný „yes parenting” bude zdať celkom zvláštny.
Pritom však vychádza z úplne jednoduchého princípu : svojmu dieťaťu skrátka nehovoríte nie. Teda samozrejme s výnimkou prípadov, kedy by mohol byť ohrozený život a bezpečie dieťaťa alebo ostatných. Výchovu, ktorá nezakazuje ani neprikazuje, môžeme popísať ako nedonucovaciu alebo ako výchovu, ktorá berie deti vážne. „Nechali sme naše deti chovať sa podľa ich vlastných rozhodnutí. Chceli sme, aby boli schopné vidieť ich následky, samozrejme bez nebezpečia zranenia alebo ublíženia. Často sme s nimi hovorili o tom, čo by sa mohlo stať, čo sa skutočne stalo a ako by sa všetko dalo urobiť lepšie,” píše o metóde jeden z praktizujúcich rodičov, Jerry Pagart.
Príde vám celá myšlienka ako vtip, vďaka ktorému z vašich detí vyrastú ak tak lenivci, ktorí majú všetko, na čo si spomenú a ničoho si nevážia? Všetko na pravú mieru uvedú tri zásady, ktorými sa yes parenting riadi. Pretože i on má svoje pravidlá.
Žiadne násilie, prosím!
Prvým je komunikácia bez násilia. Čo je mimochodom tiež nástroj využívaný pri mierových vyjednávaniach po celom svete. Hovoriť s deťmi bez faciek, šťuchancov a ďalších negatívnych telesných prejavov. Druhým piliérom je neurolingvistické programovanie (NLP). Akokoľvek to môže znieť komplikovane alebo technicky, nejde o programovanie v IT slova zmysle. NLP sa zaoberá fungovaním ľudského mozgu a slúži zároveň ako návod, ako ho používať. Ide vlastne o taký druh koučingu alebo psychoterapie. A treťou zásadou – možno tou najťažšou – je dôvera vo vaše deti. V ich úsudok, rozhodovanie a zásady, ktoré si behom života osvojili.
Keď to všetko zmiešate dohromady, vznikne celkom unikátna atmosféra, v ktorej budú vaše deti vyrastať. Podľa Bey Marshall, formálnej zakladateľky smeru, im tak vytvoríte jedinečné prostredie : „Vďaka týmto zásadám môžem povedať áno tomu, kto sú moje deti ako individuálne bytosti, môžem povedať áno ich potrebám, prioritám a tiež väčšine toho, po čom túžia,” hodnotí.
Nevedel som, že to robím
O svoje skúsenosti s metódou (alebo prístupom, výchovou – použite akýkoľvek výraz, ktorý vám najviac vyhovuje) yes parentingu sa mnoho rodičov delí na poradnom serveri Quora. Vo vlákne s otázkou What is Yes Parenting? sa vyjadrujú rodičia, ktorí túto metódu používajú zámerne, ale objavili sa i iné reakcie : „Pokiaľ som si neprečítal túto otázku, ani som nevedel, čo yes parenting je. Potom som si o tom niečo zistil a uvedomil som si, že takto nielen ja vychovávam svoje dieťa, ale bol som tak vychovávaný i ja sám!” píše rodič Jerry Pagart.
Nehnevajú, naopak!
Nutne vás napadne otázka: Aké sú deti, ktoré si touto výchovou prejdu? Majú rovnaké sociálne návyky ako ostatní? Nie sú deprivované, deformované či iné? Čo im taká výchova dá? A akí sa z nich stanú dospelí? Podrobnejší pohľad na ohlasy ľudí, ktorí sa touto výchovou riadia, nevyvoláva najmenšie pochybnosti o jeho účinkoch. Rodičia ho hodnotia nadmieru pozitívne a nielen oni sami sú pyšní na to, aké ich deti sú. Nadmieru kladne ich hodnotia aj ich kamaráti, spoužiaci alebo i učitelia v školách. „Svojmu synovi som vždy všetko vysvetlil. Nie spôsobom – Nerob to! ale skôr – Nemal by si to robiť, a to preto, že….Dnes je môjmu synovi 15 rokov, je spoločenský, zábavný, v škole má samé jednotky. Má dobré srdce a je bystrý, hrá na hudobný nástroj a venuje sa wrestlingu. Má veľkú sebamotiváciu. Je dieťaťom, aké by chcel každý rodič mať,” popisuje v diskusii na Quore plody svojej výchovy rodič Frank Rives.
Ešte stále nemôžete uveriť tomu, čo čítate? Ak ovládate angličtinu, skúste si vypočuť, čo môže o yes parentingu povedať Bea Marshall. Ktorá je mimochodom známa tiež ako „Bosá a bláznivá: mama, ktorá behé cez psie hovienka”.
O tom, aké ďalšie aspekty a nuanse so sebou yes parenting prináša, si môžete prečítať na ich webovej stránke. A napríklad nabudúce, keď sa budete rozhodovať, či svojej ratolesti zmrzlinu rovno zakázať alebo nie, vyskúšajte nový prístup. Možno to na začiatku bude trochu bolieť. A možno si zrazu dokážete porozumieť natoľko, že potom už ani vaše deti rezolútne „Nie!” počúvať nebudú.
