Druhá svetová vojna bola tým najväčším semeniskom ohavných experimentov. Všetci vieme o zverstvách, ktoré sa diali v nacistických koncentračných táboroch. O tom bolo napísané už dosť. Neraz sa ale prehliadajú krajiny, ktorých pokusy dosť často v rovnakom období prevyšovali brutalitu nacistov.
Horší ako Mengele
Japonsko! Desivé experimenty by dokázali aj z najväčších hrdinov urobiť kôpku trasúcich sa kostí. Japonci v čele s vedcom Širóm Išiim vpichovali svojim zajatcom obrovské množstvo baktérií a vírusov. Testovacie subjekty sa im skoro vždy rozložili pred očami. Aby toho nebolo málo, niektorých infikovaných chirurgicky otvorili zaživa, aby videli, ako choroby pôsobia na orgány. Všetko bez anestézie. Zajatcov potom udržovali čo najdlhšie pri živote. Vždy zomreli do jedného dňa. Ďalej napríklad skúšali rezať končatiny a prišívať ich na opačné pozície. Opäť zaživa. Mnoho informácii o pokusoch sa nedochovalo. Keď Japonsko prehrávalo vojnu, zničilo všetko spojené s týmito bitúnkami. Širó, japonský Mengele, nebol nikdy stíhaný. Naopak. Po kapitulácii dostal od generála MacArthura imunitu výmenou za informácie o experimentoch. Na verejnosť sa však nikdy nedostali.
Semipalatinskí mutanti
Žiadna mocnosť si nenechala ujsť príležitosť „zatestovať si“ v období, keď demokracia bola len slovom. Sovietsky zväz je ďalším príkladom zaobchádzania s človekom ako s obyčajnou laboratórnou krysou. V oblasti Semipalatinsk (pôvodný názov, dnes okolie mesta Semej) od roku 1949 do 1989 prebehlo 468 nukleárnych testov – 343 v podzemí, 125 na zemi. Čo je na tom čudné, keď každý veľký politický hráč má svoju zónu pre testy bômb? V mieste, ktoré dnes patrí Kazachstanu, bývalo mnoho chudobných dedinčanov.
Okrem klasickej skúšky hlavíc nechával Sovietsky zväz zámerne ožarovať obyvateľov oblasti, aby zistili, aké účinky má dlhodobé vystavovanie radiácii.
Z vyše 200 000 ľudí sa stal jeden veľký pokus. Priebežné zdravotné prehliadky ukazovali väčší výskyt rakoviny a dysfunkcií štítnej žľazy. Vedci tiež objavili, že takmer všetci obyvatelia žijúci v oblasti od začiatku testovania prekonali genetickú mutáciu. Rovnako aj ich deti. Následky zmeny DNA neboli zatiaľ zistené. Oblasť bola uzavretá až v roku 1991 po dlhodobých protestoch príbuzenstva obetí s aktivistom Olžasom Sulejmenovom na čele.
Guatemalský syfilis
Aj USA majú špinavé ruky. V roku 1946 sa vláda Spojených štátov dohodla s guatemalským prezidentom Juanom Arévalom na diabolskej spolupráci. V rámci zlepšovania zdravotníckych služieb prebehol pokus, ktorý mal dôsledne preskúmať chovanie syfilidy. A ako inak niečo takéto vyskúšať než na ľudských subjektoch? Zhruba 1 500 pokusných králikov bolo nakazených nepríjemnou pohlavnou chorobou. Rozhodne nie dobrovoľne.
Vedci nútili väzňov, pacientov psychiatrických liečební a niektorých vojakov k rôznym spôsobom infikovania sa.
Niektorí sa nakazili sexom s už chorou osobou, ďalší zase dostali injekciu s baktériami. Ale to je ešte stále nič. Najväčší chudáci si museli nechať namazať rezné rany výtermi z pohlavných orgánov infikovaných mužov a žien. Na donútených jedincoch sa potom pozorovala rýchlosť prepuknutia choroby. Skúmali sa tiež účinky penicilínu, teda jediného existujúceho lieku, v rôznych štádiách infekcie. Experiment neprežilo 84 ľudí. Dlho sa špekulovalo o tom, že hry so syfilisom boli len výplodom ruskej propagandy. V roku 2010 sa ale vláda za svoje činy v Guatemale oficiálne ospravedlnila. Netrvalo dlho a na USA bola podaná hromadná žaloba 774 ľuďmi. Spor trvá dodnes.
Príliš mnoho homosexuálov
V Juhoafrickej republike to homosexuáli v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nemali vôbec jednoduché. Predovšetkým tí, ktorí sa dostali do armádnych zložiek. Za normálnych okolností bol vstup gayom do armády zakázaný, avšak pokiaľ bol odvedený do služby „nedobrovoľne”, platila výnimka. V roku 1971 mala vláda pocit, že sa homosexualita vo vojenských radoch šírí ako nákaza. Našla si spôsob, ako s ňou naložiť.
Pohlavári zostavili špeciálny tím falošných kňazov a psychiatrov, ktorí donútili nešťastníkov, aby sa v konfesii priznali.
Chudák, ktorý podľahol nátlaku, bol poslaný do špeciálnej nemocnice. To si teda aspoň myslel. Miesto, ktorému hovorili Ward 22, bolo pre gayov peklom, doslova mučiarňou. Do roku 1989 prebiehali v zariadeniach brutálne terapie, ktoré mali za úlohu „chorých” vyliečiť. Viac než 900 gayov, prevažne vo veku od 16 do 24 rokov, podstupovalo terapiu šokom. Pred mužov bol vyvesený obrázok s nahým modelom. Pokiaľ sa prejavila sebemenšia sexuálna aktivita, dostali šok. Čím viac reagovali, tým viac elektriny prúdilo do ich tiel. Terapia prebiehala i opačne. Pokiaľ subjekt nereagoval na fotku nahej ženy, prišiel výboj. Keď už nič nezabralo, nešťastník bol chemicky vykastrovaný. Niektorí týranie neprežili. Iní si zase zobrali život.
Monster štúdie
Experimentom sa nevyhli ani deti. V roku 1939 bola v hľadáčiku psychika detí a jej vplyv na dospelosť. Wendell Johnson, patológ z Iowskej univerzity, sa rozhodol otestovať psychické zdravie 22 sirôt, o ktoré nik nejavil záujem. Teda okrem tohoto lekára. V dobe pred druhou svetovou vojnou bola veľkou neznámou vada reči. Doktori sa snažili zistiť, aká choroba, prípadne psychická porucha, stojí za koktaním.Vybrané deti tvorili dve skupiny. V jednej netrpeli žiadnou vadou. V druhej siroty koktali.
Doktor spolu s tímom asistentov naordinoval zdravej skupine negatívnu rečovú terapiu.
Počas niekoľkých týždňov ich kárali za zlú reč. Na konci sedenia im povedali, že sa u nich bohužiaľ objaví koktanie, pokiaľ nebudú kontrolovať, ako komunikujú. Prístup k druhej skupine bol celkom opačný. Tím ich chválil, motivoval a odmeňoval za rečnícke výstupy. Nakoniec im bolo povedané, že majú veľké predpoklady stať sa rečníkmi. A výsledok experimentu? U väčšiny detí v prvej skupine sa objavila vada reči, ktorej sa už nedokázali zbaviť. A v druhej skupine samozrejme neprišlo k žiadnemu vyliečeniu. Takzvaná monster štúdia nepriniesla nič, len niekoľko zničených životov.
Prečítajte si tiež: Máte vážnu chorobu? Dajte si pozor na chytráckych šarlatánov!
