Určite to poznáte sami. Ideme na doraz, občas vidíme sami seba zozadu a do svojich problémov sa boríme hlbšie a hlbšie. Voda, v ktorej plávame, sa pomaličky zahrieva, takže rovnako ako tá povestná žaba nemáme šancu spoznať, že je zle, a vyskočiť z hrnca. Nikdy ale nie je neskoro začať so sebou a so svojím životom niečo robiť. A tým prvým krokom môže byť práve návšteva kouča. Čo nás tam čaká a ako nám môže pomôcť? O tom som sa rozprávala s certifikovanou koučkou a mentorkou Gabrielou Martišovou Bakovou.
Veľa ľudí má dnes pocit, že nezvládajú svoj život, nedokážu skĺbiť prácu a súkromie. Tlačia pred sebou problémy ako buldozér. Kedy je tá chvíľa, kedy by sa mali zastaviť a povedať si, že je čas na zmenu?
Vo vašej otázke je už obsiahnutá aj odpoveď. Práve vtedy, keď si tento pocit uvedomí! Ak sa mi zdá, že nezvládam svoj život, je dobré začať sa pýtať prečo.
Hrá tu úlohu aj nastavenie človeka? Je niekto väčší „držiak“ a iný sa rúca skôr?
Určite. Ako má každý iný prah fyzickej bolesti, tak znáša každý človek inak rôzne útrapy, frustráciu, nepohodu alebo naopak má iné dispozície byť spontánny a radostný.
Každý z nás je kombináciou toho, čo je nám dané, a toho, čo sme nabrali výchovou a životnými skúsenosťami.
Každopádne vždy a so všetkým sa dá pracovať, ak sa predovšetkým dobre spoznáme a priznáme si, ako to máme. Bez posudzovania a odsudzovania. To je prvý krok.
Keď si poviem dosť, je to asi ešte len začiatok. Čo mám urobiť ďalej?
Povedať si dosť je rozhodne veľmi zásadný krok. Podľa mňa je kľúčom predovšetkým to ozajstné rozhodnutie. A vo chvíli, keď sa naozaj vnútorne rozhodnete, väčšinou sa pred vami vaša cesta otvorí. Znie to možno trochu fatalisticky, ale skutočne tomu verím. Vo chvíli, keď sa na zmenu vnútorne nastavíte, tú cestu nájdete. Nech už je to kniha, kouč, kurz, či cesta do džungle. Najdôležitejšie je v takej chvíli začať počúvať svoje vnútro. A začať s jeho volaním pracovať.
Akonáhle sa teda rozhodnem, že so sebou začnem niečo robiť, prečo mám ísť práve za koučom? Môže mi vôbec cudzí človek pomôcť zorientovať sa vo veciach, v ktorých sama či sám plávam?
Práve preto, že je cudzí a nie je zainteresovaný do vašich ťažkostí, je objektívny. Je to jeho práca, zostať v nadhľade a nebyť do vašich problémov emočne vtiahnutý. Možno to znie neosobne, ale práve to je dôvod, prečo si za kouča platíte. A je to tiež rozdiel medzi prácou s koučom a tým, keď si poplačete kamarátke na ramene a prípadne vypočujete nejaké rady.
Je to podobné, ako keby ste blúdili a niekto vám podal mapu a pomohol pochopiť, čo ktorá značka znamená. Potom dokážete svoj smer nájsť dokonale sami.
Lenže ja sa v sebe práve vôbec nevyznám!
Na väčšinu otázok môže každý z nás nájsť odpovede vo vnútri samého seba. Neznamená to ale, že sú pre nás akceptovateľné, že ich vieme spracovať, prijať a začleniť do svojho života. Preto ich tak často popierame, nevidíme a nepočujeme. Kouč pomôže sa na ne pozrieť zvonka, uvedomiť si nevedomé, uvidieť, započuť volanie zvnútra vášho tela a duše. A je vaším sprievodcom na ďalšej ceste, keď svoje volania a odpovede realizujete.
Je koučovanie skôr o súkromnom živote a človeku ako takom, alebo o profesijnom vývoji?
Koučovanie je použiteľné kedykoľvek. Je to prístup, forma, spôsob. Koučovia sa aj rôzne špecializujú. Každému vyhovuje pracovať s nejakým okruhom a typom klientov a “zákaziek”. Od rodinných a vzťahových cez životné, profesijné až po tímové…
Niektorí ľudia majú obavy, že im bude kouč niečo prikazovať. Je to tak?
Nie je. Dobrý kouč je sprievodcom, nie vedúcim. Nehovorí vám, čo máte robiť. Kouč používa rôzne metódy, ako vás previesť a doviesť k vášmu vlastnému riešeniu, ktoré si vy sami definujete a precítite ako pre seba najlepšie.
Čo robíme zle, že sa vo svojom živote stratíme a točíme sa v kruhu?
Vo chvíli, keď to tak je a nie je nám dobre, tak sme pravdepodobne zostali visieť v nejakom svojom vžitom vzorci, ktorý nám prestal vyhovovať. Niekde sme sa odpojili sami od seba. Sme vo víre, ktorý nás strháva, a stratili sme schopnosť z neho vyplávať. To, čo potrebujeme, je dostať sa do pokojných vôd a odtiaľ potom môžeme vír v kľude pozorovať a hľadať cesty aj spôsoby, ako ho spracovať ku svojej spokojnosti.
Akú úlohu v tejto životnej zmene hrá naše okolie, rodina, partner?
Ako kedy. Sú ľudia, ktorí vo chvíli, keď sa rozhodnú k zmene, neriešia nikoho okolo a “idú”. Potom poznám ale aj takých, ktorí cítia tlak, čo tomu povie okolie, a to je potom veľká brzda. Zo skúsenosti ale viem, že je to často viac o našom vnútornom nastavení než o tom, čo si kto myslí. Vo chvíli, keď my sami priživujeme neistotu svojimi obavami a strachom, naše okolie nám ju bude zrkadliť.
Robíme si to sami?
Mám mnohokrát potvrdené, že akonáhle zmeníte niečo na sebe, zmení sa aj odraz v zrkadle. Vy svojho partnera, deti alebo rodičov neprerobíte tým, že budete chcieť, aby sa zmenili. Jediné, čo je vo vašich silách, aj keď to niekedy tých síl stojí veľa, je zmena vlastného postoja, nastavenia a vzorcov alebo naopak prijatie a akceptácia toho, akí ste vy sami. Až tá môže prenastaviť vzťah s okolím, a potom sa zmení aj ten odraz v zrkadle.
Kedy to najčastejšie vzdávame?
To je rôzne. Keď sa hneď nedarí, keď nás okolie odsudzuje, keď sa nám nechce vykročiť zo svojho pohodlia… Ale musím povedať, že príliš často nevidím, že by to niekto vzdal. Možno nedôjde k cieľu tak rýchlo a priamo, ako si na začiatku predstavoval, ale to je skôr tým, že sa začne viac spoznávať a meniť, a tým sa mení aj jeho cesta.
A hoci to, že cesta je cieľ, znie ako klišé, veľmi často tomu tak skutočne je.
Ako dlho trvá, než sa vymotám z kruhu?
To je veľmi individuálne. Záleží samozrejme na tom, čo riešite. Niekedy, keď potrebujete len niečo vyladiť, stačí jedno sedenie, a chytíte svoj smer. Inokedy sa rozhodnete pracovať na hlbšej zmene, a to môže trvať dlhšie. Veľmi všeobecne: pokiaľ nejde len o nejakú ladiacu drobnosť, považujem dva až tri mesiace za minimálne penzum spolupráce, aby ste naozaj videli posun a nevzdali to.
Čo by som rozhodne nemala robiť, keď chcem úspešne vyskočiť z kolotoča a nepadnúť na ústa?
Predčasné závery, odsudzovanie seba samého/samej za zdanlivé zlyhania, tlačenie na pílu a riešenie vecí “za každú cenu”.
A čo naopak robiť mám?
Prijať svoje danosti a na tých stavať. Mať sa rád/rada, plynúť a robiť si radosť.
Gabriela Martišová Baková miluje sny a vízie. Ako certifikovaná koučka, mentorka a projektová manažérka pomáha ľuďom nájsť ich silné stránky aj cestu k sebarealizácii. Je tiež sprievodkyňou na životných križovatkách, v kariére a pri zásadných zmenách. Viac na gabrielamartisova.cz
Psychickú rovnováhu považujeme všetci za samozrejmosť. Dokým ju máme. Bohužiaľ si však niektoré zákutia mysle občas robia, čo chcú, bez ohľadu na naše priania alebo predstavy. Ľudskej psychike a duševnému zdraviu sme sa podrobne venovali na našej špeciálnej microsite. Preskúmajte jej interaktívne časti a vyskúšajte si simulátory rôznych psychických porúch.
Prečítajte si tiež: Feng-Šuej: Život je ako tanier. Záleží len na vás, čo si naň dáte
