15 hodín týždenne v roku 2030
Počiatok odklonu od práce „od slnka do slnka“ sedem dní v týždni nájdeme už v 18. storočí, keď cisár Jozef II. zrušil pracovné nedele. Odvtedy nastalo postupné znižovanie nárokov na pracovný čas a až v roku 1919 sa obyvatelia vtedajšieho Československa dočkali osemhodinových zmien, na ktoré sme zvyknutí dnes. Trvalo potom ďalších 71 rokov, kým sa mohli rozlúčiť aj s poslednou pracovnou sobotou. A v posledných rokoch sa v mnohých krajinách a firmách testuje práca iba na štyri dni v týždni alebo šesť hodín denne.
Takmer sto rokov stará predpoveď ekonóma Johna Maynarda Keynesa, že v roku 2030 budú zamestnanci tráviť prácou 15 hodín týždenne, znie pre milovníkov Netflixu určite o niečo lepšie. Zadarmo však ani kura nehrabe, preto by mal byť skrátený pracovný čas niečím vykúpený – napríklad menším platom, vyššou produktivitou alebo poklesom absencií.
Za jednu z prvých lastovičiek môžeme pokladať Francúzsko, kde sa rozhodli v roku 2020 uzákoniť 35-hodinový pracovný týždeň. Hlavným dôvodom bol boj s nezamestnanosťou a lepšia rovnováha medzi pracovným a osobným životom. Napriek tomu krajiny galského kohúta aj po rokoch čelia pomerne vysokej nezamestnanosti a podľa údajov Eurostatu sa za posledných dvadsať rokov priemerný čas, ktorý Francúzi trávia týždenne v práci, nezmenil a stále je to asi 37 hodín týždenne.
Rozpoltené Švédsko
Inak k tomu pristúpili pred šiestimi rokmi vo Švédsku. V dvoch domovoch pre seniorov zaviedli šesťhodinový pracovný čas. Sestričky potom uvádzali, že sú o 20 % šťastnejšie, majú viac chuti do práce a že vďaka tomu sa so seniormi venujú o 85 % viac fyzickým aktivitám. Po dvoch rokoch sa však od projektu upustilo pre vysoké náklady, museli totiž najať viac zamestnancov na pokrytie zmien.
Na niektoré kancelárske profesie malo skrátenie pracovného času dokonca opačný vplyv. Hoci sa zvýšila produktivita zamestnancov, ktorí trávili počas pracovného dňa menej času surfovaním na internete, súkromnými telefonátmi, a dokonca boli aj menej chorí, podľa ich slov boli oveľa viac vystresovaní z pocitu, že sa na nich kladú oveľa vyššie nároky. Prácu si nosili domov a venovali jej v konečnom dôsledku aj viac času ako inokedy.
Oproti tomu švédsky startup Brath.com, ktorý od svojho založenia funguje na báze šesťhodinového pracovného dňa, vykázal podľa svojej zakladateľky medzi rokmi 2012 a 2015 každý rok dvojnásobný obrat v porovnaní s predchádzajúcim a jeho zamestnanci sú šťastnejší. Na svojich stránkach však zdôrazňuje, že je firmou s vysokým nasadením, ktoré nemusí vyhovovať každému.
Lepšie výsledky za štyri dni
Odlišným prístupom je zavedenie štvordňového pracovného týždňa. Novozélandská firma Perpetual Guardian sa preň rozhodla a vyplácala svojim zamestnancom stále rovnaký plat. Podmienkou však bolo, aby každý zamestnanec prišiel s plánom zefektívnenia vlastnej práce.
Po roku testovania vo firme zistili, že celková produktivita neklesla, zato počet zamestnancov, ktorí cítili, že dokážu skĺbiť svoj pracovný a súkromný život, vzrástol z 54 % na 78 %. Úroveň vnímaného stresu sa znížila o 7 % a celková spokojnosť so životom sa zvýšila o 5 %. To, čo začalo pre firmu s 250 zamestnancami venujúcej sa správe majetku, nehnuteľností či závetov ako účasť na výskumnom projekte Univerzity v Aucklande, sa zrazu stalo jej novým štandardom.
Nakuknime však aj do väčších firiem. V chronicky prepracovanom Japonsku sa Microsoft v auguste 2019 tiež rozhodol pracovný týždeň o jeden deň skrátiť. Zaviedol limit 30 minút pre meetingy a motivoval zamestnancov, aby čo najviac aktivít robili online. Experiment bežal mesiac a výsledky boli viac ako presvedčivé. Nielenže 92 % zamestnancov bolo šťastnejších, ich celková produktivita dokonca vzrástla o 40 %. O zavedení štvordňového pracovného týždňa tento rok uvažuje aj japonská vláda.
Tá by sa mohla inšpirovať v Európe. Pred necelým mesiacom španielska vláda prijala návrh na uzákonenie podpory štvordňového pracovného týždňa. Počíta s tým, že by sa na jeseň do projektu zapojilo približne 200 firiem s celkovým počtom tri až šesť tisíc ľudí. Štát by prvý rok zvýšené náklady firmám uhradil v plnej výške, druhý rok polovicu a tretí rok tretinu.
Nebude to zadarmo
Možno si už od začiatku článku ťukáte na čelo a nedokážete si predstaviť, že by ste svoju prácu stihli urobiť za štyri pracovné dni či šesť hodín denne. Skrátený pracovný týždeň určite nie je pre každého.
Hoci automatizácia v mnohých odvetviach pokročila míľovými krokmi, pri fyzickej práci rozdelenej na zmeny alebo sociálno–prospešnej práci, či výrobných činnostiach je skrátenie pracovného týždňa pri zachovaní celkovej produktivity iba hudbou budúcnosti. Poradenské či technologické firmy to majú vďaka väčšej flexibilite rozloženia práce v tomto smere jednoduchšie.
Jedno je však jasné. Štvorhodinový pracovný týždeň zatiaľ vyzerá, že funguje o niečo lepšie ako šesťhodinový pracovný deň alebo uzákonený počet hodín v práci. Má to zmysel. Keď máte celý deň voľno, ťažko budete robiť v daný deň nadčasy, a tak sa môžete plne venovať relaxácii, svojim blízkym a koníčkom.
Prínosy trojdňového víkendu sú tiež nesporné, najmä ich vplyv na efektivitu a šťastie zamestnancov. S tým však musia ísť ruka v ruke opatrenia na zefektívnenie práce, ako sú automatizácia niektorých procesov, skrátenie firemných porád a meetingov a podpora digitalizácie. Bez práce nie sú koláče a bez väčšej efektívnosti nie je deň voľna navyše.
