Perfektne vyrysované telá hercov či modelov na nich útočia z televízie alebo z regálov s časopismi. Spolu s rozmachom sociálnych sietí sa tento tlak ešte zvýšil. Aby sa mladí muži vyrovnali svojim idolom, míňajú tisíce a nakupujú drahé permanentky v posilňovniach. A aj keď sa vyhnú užívaniu nezdravých steroidov, stále na nich číha jedno nebezpečenstvo – bigorexia.
Perfektné telá bez hlavy
O tejto psychickej poruche sa prvýkrát začalo hovoriť v deväťdesiatych rokoch. Bigorexia, ktorej sa tiež niekedy hovorí muskulárna dysmorfia či Adonisov komplex, bola najprv považovaná za protiklad anorexie. Bigorektici totiž trpia pocitom, že ich muskulatúra nie je dostatočne veľká. Preťažujú tak svoje telá hodinami v posilňovni v honbe za nedosiahnuteľným ideálom. Ako psychická porucha bola bigorexia uznaná americkou psychiatrickou asociáciou v roku 2013. O narastajúcom záujme o túto tému vypovedá aj počet lekárskych štúdií, ktorý sa tento rok zdvojnásobil. Týmto ochorením sú najčastejšie ohrození muži vo veku okolo 18 až 20 rokov. Medzi homosexuálmi je dokonca riziko tejto poruchy ešte vyššie. Gay subkultúra totiž od nepamäti adorovala sošné mužské telá. Spolu s nástupom Grindru a ďalších online zoznamiek sa tlak na bezchybný six-pack ešte zvýšil.
Svalnaté torzá bez tvárí sa stali medzi gaymi hľadajúcimi partnera či krátkodobé známosti bežnou normou.
Storočie narcisov
Len vo Veľkej Británii odborníci odhadujú, že trpieť bigorexiou môže viac ako desať percent pravidelných návštevníkov posilňovní. „Existujú tisícky mladých mužov, ktorí chorobne riešia svoju postavu a vzhľad,“ hovorí doktor Wilson v rozhovore pre britský Independent. „To často pramení z ich nízkeho sebavedomia či vnútorných úzkostí. Mnoho z nich až prehnane rieši to, ako ich vníma ich okolie. Môžu tak prepadať depresiám a zažívať pocity beznádeje, ktoré niekedy vedú až k samovražde,“ uzatvára odborník. Medzi ľahko rozpoznateľné príznaky bigorexie patrí nadmerné fyzické cvičenie, ktoré chorý radí nad všetky svoje ostatné záujmy. Trpí kvôli tomu nielen jeho zamestnanie či koníčky, ale aj rodina alebo priatelia. Pokrok pri cvičení potom bigorektici skúmajú dlhé hodiny v zrkadle a svoje odhalené telá zdieľajú na sociálnych sieťach.
Bohužiaľ, obdiv ostatných ich neodradí od neustálej driny v posilňovni – práve naopak. Lajky a pochvalné komentáre ich motivujú k ďalšiemu cvičeniu.
To býva ale často podporené anabolickými steroidmi či inými substanciami, ktoré môžu nenávratne poškodiť ľudské zdravie. Medzi širšie zdravotné riziká patrí aj nadmerná záťaž celého organizmu. Najmä kĺby pri častej záťaži trpia, dochádzať môže aj k únavovým zlomeninám či poškodeniam svalov.
Príčin bigorexie môže byť viac. Okrem spomínaného tlaku okolia či médií, ktoré prezentujú nedosiahnuteľný ideál krásy, to môžu byť aj genetické faktory. Tie spôsobujú chemickú nerovnováhu v mozgu, ktorá môže vyústiť v nikdy nekončiacu nespokojnosť s vlastnou postavou. V zozname príčin nájdeme aj negatívne zážitky z detstva. U detí, ktoré boli šikanované napríklad kvôli svojej postave alebo váhe, sa môže v dospievaní prejaviť aj bigorexia. Jedným z najčastejších spúšťačov je však podľa odborníkov to, že sa muži snažia naplniť svoju úlohu v spoločnosti. Ideálny muž by totiž mal byť svalnatý so širokými ramenami, štíhlym pásom a bruchom bez jediného tukového záhybu. Nie pre všetkých je ale tento ideál dosiahnuteľný. Z toho potom pramenia časté frustrácie a depresie chorých.
„Aj keď moje telo bolo samý sval, cítil som sa najhoršie vo svojom živote,” opisuje v rozhovore jeden z bigorektikov, ktorému sa chorobu podarilo prekonať. „Bol som stratený, nezdravý a nešťastný z toho, ako vyzerám. Paradoxne preto, že som si myslel, že som príliš chudý a mal by som nabrať ešte viac svalovej hmoty. Moje stravovacie návyky sa mi medzitým úplne vymkli z rúk.
Jedol som len tie potraviny, po ktorých zaručene pribúdali svaly. Hodiny som stál bez trička pri zrkadle a pozoroval svoje telo.
Jedného dňa som si počas týchto svojich rituálov povedal, že je so mnou niečo zle a mal by som to zmeniť,” hovorí. Rozhodol sa nadmerné cvičenie obmedziť a presedlal na zdravší životný štýl a vyváženú stravu.
Kam až dôjdeme?
Aké sú ale ďalšie cesty ako zatočiť s bigorexiou? Účinnou sa ukázala byť kognitívno-behaviorálna terapia, vďaka ktorej môžu ľudia s pomocou psychológov odbúrať nadmerné cvičenie ničiace ich zdravie. Bigorektikom bývajú často predpisované aj antidepresíva či ďalšie lieky, ktoré upravujú hladinu serotonínu v mozgu. Najlepšou prevenciou je však boj s nereálnym zobrazovaním ľudského tela v médiách. To je ale, bohužiaľ, prakticky nemožné. Ak budeme stále oslavovať svalnatých akčných hrdinov či počítačovo upravované telá modelov, bude ľudí s poruchami príjmu potravy a negatívnym vzťahom k vlastnému telu stále pribúdať.
Psychickú rovnováhu považujeme všetci za samozrejmosť. Dokým ju máme. Bohužiaľ, niektoré zákutia mysle si občas robia čo chcú, bez ohľadu na naše priania alebo predstavy. Ľudskej psychike a duševnému zdraviu sme sa do hĺbky venovali na našej špeciálnej microsite. Preskúmajte jej interaktívne časti a vyskúšajte si simulátory rôznych psychických porúch.
Prečítajte si tiež: Body positivity: Ako nás hviezdy učia mať radi naše telá
