Ak ste žili celý život vo väčšom meste, môže byť tento prechod problematický. Navyše sa nájde aj veľa tých, ktorí sú spokojní a sťahovať sa nechcú. Čo je teda kľúčom na pokojnú jeseň života v meste?
Precvičujte si telo aj myseľ
Obrovskou výhodou väčších miest je ich rozmanitosť a rôznorodosť aktivít, ktorým sa môžete venovať aj v seniorskom veku – či už je to joga v mestskom parku alebo šachový krúžok v obľúbenej kaviarni. Všetky tieto aktivity pomáhajú roztáčať mozgové závity a udržať sviežu a veselú myseľ.
Najdôležitejšie je však nájsť si aktivitu, ktorá sa nám bude páčiť. Niekoho baví cvičenie, iného zas premýšľanie pri šachu alebo rozvíjanie kreativity na umeleckých kurzoch. V meste navyše môžete objavovať zákutia parkov, v ktorých už dnes často nájdete aj jednoduché stroje na cvičenie a posilňovanie.
Opäť do školy
Rozšíriť si obzor možno v každom veku. Aj v tom dôchodkovom môžete dať svojmu životu nový smer. Bez ohľadu na to, či ste sa celý život venovali účtovníctvu, stolárčili alebo učiteľovali, môžete sa vrhnúť na kaligrafiu, štúdium nových jazykov alebo začať pestovať exotické rastliny, ktorými budete robiť radosť aj svojej rodine či priateľom. Kvetináč na balkóne plný čili papričiek, s figovníkom alebo citrusmi môžu do vašej domácnosti priviesť nové farby a chute.
Výhoda mestského života spočíva aj v jeho kultúrnych pamiatkach a vedecko-technických múzeách. Väčšina miest ponúka aj mnoho zliav a ponúk šitých na mieru práve ľuďom v dôchodkovom veku. A to ani nehovoríme o tom, že dostupnosť a rozsiahla sieť mestskej dopravy sa s menšími mestami nedá porovnávať, a teda nabáda k pravidelným výletom a exkurziám.
Vo väčších mestách sa môžete prihlásiť do kurzov univerzity tretieho veku, a vrátiť sa tak do študentských rokov. Na Slovensku minulý rok prebiehali kurzy pre seniorov na devätnástich univerzitách. Rozsiahla ponuka kurzov sa nachádza v Bratislave, seniori môžu študovať aj v Žiline, Košiciach, Martine alebo Nitre. Z kurzov si odnesiete nielen nové vedomosti, ale aj motiváciu k sebarozvoju a trebárs aj nové priateľstvá.
Cesta k dlhovekosti a spokojnému životu
To, že sa priemerný vek neustále zvyšuje, vieme už dlho. Rekordmanmi sú v tomto ohľade Japonci, ktorí sa priemerne dožívajú 86 rokov. Pýtate sa, ako to robia? Jednou z odpovedí je zdravá strava. Japonci jedia veľa rýb, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou ich každodenného menu spoločne s množstvom zeleniny.
Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou je fyzická aktivita starších Japoncov, radi sa napríklad prechádzajú alebo cvičia v parkoch. Na doplnenie tejto rovnice môžete pridať aj metódu Ikigai – hľadanie (a nájdenie) zmyslu života, o ktorej sme písali v jednom z minulých článkov.
Vedec na dôchodku
Presťahovanie sa „na dedinu“ môže byť pre človeka, ktorý žije celý život vo veľkom meste, pomerne veľkým šokom. Predstava čulého komunitného života, kultúrnych a spoločenských podujatí sa nemusí stretnúť s realitou. Navyše sa pri zhoršení zdravotného stavu môžu stať aj bežné činnosti napríklad starostlivosť o záhradu, príprava dreva na kúrenie v peci či odpratávanie snehu veľkou komplikáciou. Väčšina mestských bytových domov má dnes už výťah a mnohé aj bezbariérový prístup – starší ľudia sa teda nemusia stresovať počtom schodov, ktoré musia denne zdolávať aj s taškou plnou nákupu.
Ako vidíte, život v meste nemá výhody len pre ľudí v produktívnom veku, ale ponúka nepreberné množstvo aktivít aj po odchode do dôchodku. Nedávno nás zaujal príklad otca jedného z našich kolegov. Ten až do svojich sedemdesiatich rokov pracoval v chemickom laboratóriu a k svojim okrúhlym narodeninám sa rozhodol nadeliť si pomerne netradičný darček – začal viesť krúžky zamerané na vedu a angličtinu na prvom stupni základných škôl. Párkrát do týždňa tak zavíta k svojmu vedychtivému drobizgu a vždy, keď farbisto rozpráva o svojich lektorských peripetiách, sa všetci pri stole dobre bavia. A najviac on.
