Nikdy v histórii ľudstva nevyrastali deti v takej čistote ako dnes. Hygiena a preočkovanosť nás zbavila množstva chorôb, na ktoré sa predtým umieralo ako na bežiacom páse. Nedávne štúdie ale ukazujú, že ani s hygienou sa to nemá preháňať. Prílišná čistota môže pripraviť kožu o schopnosť regenerácie a hojenia, frenetické šúrovanie našich domovov zase spôsobuje deťom alergie a astmy.
Mikróby nás veľkú časť minulého storočia desili. Spôsobovali choroby, pandémie, úmrtia alebo celoživotné následky. V priebehu 20. storočia sa to však zmenilo a ľudstvo alebo aspoň jeho vyspelejšia časť si mohla oddýchnuť. Medicína totiž kráčala vpred doslova míľovými krokmi a spoločnosť značne profitovala z objavu antibiotík a rôznych vakcín. Radikálne sa znížil počet a závažnosť infekcií. Zvlášť v západnom svete je dnes smrť kvôli mikrobiálnej infekcii vzácna udalosť a to sa prejavilo i v priemernej dĺžke života: od roku 1915 sa predĺžila o 30 rokov!
Druhá strana mince
Nič ale nie je zadarmo, takže i za tento pokrok platíme pomerne vysokú cenu. Naše antimikrobické ťaženie sprevádza zvýšený výskyt chronických neinfekčných chorôb a porúch: diabetes, alergie, astma, zápalové črevné ochorenia, autoimunitné ochorenia, autizmus, obezita alebo niektoré druhy rakoviny sme nikdy nemávali viac ako teraz. Hrozivé je, že výskyt týchto chorôb sa každých 10 rokov zdvojnásobuje a naviac sa objavuje čím ďalej tým skôr, často už v detstve.
Iste, na spomenutých chorobách sa podieľa i genetická výbava, ale to ako rapídne ich v populácii pribúda, nemôžeme hodiť na genetiku. Súčasné štúdie poukazujú na priamu spojitosť medzi prítomnosťou alebo neprítomnosťou určitých baktérií a všetkých vyššie uvedených chronických ochorení.
Svoje o tom vie Júlia, ktorá sa s manželom a malým synom, ktorý trpel astmou, odsťahovala na vidiek. Postupne si zaobstarali sliepky a prasa, takže bolo na dennom poriadku, že sa syn poriadne zašpinil. Júlia ho dokonca párkrát nachytala ako ochutnáva niečo, čo našiel na zemi…Vždy sa vydesila, ale postupne jej došlo, že syn prestal byť chorý. A že v priebehu času zmizla aj astma. Náhoda?
Všetkého veľa škodí. I v hygiene
Štúdia robená v posledných rokoch na University of British Columbia a University of Calgary potvrdila, že trojmesačné deti, ktorým v črevách žijú všetky štyri známe druhy črevných baktérií (Faecalibacterium, Lachnospira, Veillonella, a Rothia, tzv. FLVR), majú omnoho nižšiu pravdepodobnosť že ochorejú astmou, než deti, ktorým v črevách niektorá z FLVR baktérií chýba alebo ich je príliš málo.
Vedci tiež zistili, že v jednom roku veku sa rozdiely v množstve črevných baktérií medzi deťmi s vysokým rizikom a nízkym rizikom vzniku astmy výrazne zmenšili. To znamená, že pokiaľ teda rodičia chcú svoje deti pred astmou chrániť, mali by ich baktériám vystaviť už v prvých troch mesiacoch života. Nekonečným dezinfikovaním našich domov páchame na deťoch prakticky zločin, ktorým im (i keď v dobrej viere) podlamujeme zdravie.
Vďaka babka a dedo!
A nejde len o astmu. Keď zabijeme mikroorganizmy, ktoré normálne žijú na povrchu našej kože, pri porezaní alebo poškrabaní môže rana nepekne napuchnúť. Baktérie druhu Staphylococci blokujú postup vzniku zápalu. Ako? Štúdiom myších a ľudských buniek sa prišlo na to, že tieto baktérie produkujú molekulu nazývanú LTA, ktorá potom pôsobí na bunky, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane pokožky a tak zabraňujú zápalu a pomáhajú urýchliť proces hojenia. Proste vyhoďte všetky dezinfekčné gely a vlhčené obrúsky, ktoré vláčite v kabelke. Hravo si vystačíte s mydlom a vodou. A vaše deti tiež.Jistě, na zmíněných nemocech se podílí i genetická výbava, ale to, jak rapidně jich v populaci přibývá, nemůžeme hodit jen na genetiku. Současné studie poukazují na přímou spojitost mezi přítomností nebo nepřítomností určitých bakterií a všech výše uvedených chronických onemocnění.
Britská organizácia National Trust vyzýva rodičov, aby svojim deťom navliekli gumáky, obliekli pršiplášte a vyslali ich von stavať do kaluží hrádze, vyrábať bábovky z blata a zbierať chrobáky. Robí to preto, že deti čím ďalej tým častejšie počúvajú od rodičov, že svet vonku je nebezpečný a že by nemali chodiť v daždi von, pretože sa môžu zamazať, pošmyknúť sa či ochorieť. Lezenie po stromoch potom opisujú rodičia ako život ohrozujúcu činnosť. Naopak pozitívny vplyv majú na deti v tomto ohľade prarodičia, lebo ich generácia trávila vonku najviac času a oni deti v takých aktivitách podporujú.
