V prvej časti našej záchranárskej reportáže sme s kamoškami v rámci kurzu ZDrSEM MAMA padali do bezvedomia, kriesili sa navzájom a resuscitovali deti. Pod odborným dohľadom zdravotníkov samozrejme. A dozvedeli sme sa všeličo prekvapivé. Ani v druhej časti seminára to nebolo inak. Napríklad ja som v spolupráci s Romanou úspešne nechala zomrieť epileptika. Akože.
Druhú časť kurzu zahájime videom, ktoré natočila viacmenej náhodou australská pobrežná hliadka a naši lektori Filip, Dominika a Lucka nám na ňom chcú ukázať ďalšie zo všeobecne rozšírených omylov, ktoré zabíjajú ľudí.
Ide o to, že i na človeku, ktorému sa zastavilo srdce, môžete pozorovať tzv. lapavé dychy. Tie často ľudí pomýlia tak, že prestanú s resuscitáciou pacienta a nechajú ho zomrieť.
Na videu vyvrhlo more na austrálsku pláž bezvládne telo mladého muža, ktorého ako sme sa dozvedeli neskôr, postihla pri plávaní zástava srdca. Pretože sa okamžite dostal do rúk plavčíkom, ktorí na nejaké lapavé dychy neskočia, prežil. Sme dojaté. Emotívny úvod do resuscitácie dospelého je za nami. Teraz prichádza na radu teoretická časť.
Povolenie nedýchať
„Štandardy postupov pre resuscitáciu sa mierne menia každých 5 rokov, ale stále platí, že je lepšie robiť niečo, kľudne podľa starých postupov, než nerobiť nič,” zahajuje ďalší zo svojich výkladov Filip.
„Pulz vôbec neriešime, pretože prax ukázala, že každé druhé laické hľadanie pulzu dopadne blbo. Vy ho síce cítite, ale on tam nie je. A tiež umelé dýchanie už nepatrí nutne ku každej laickej resuscitácii,” dodáva k zväčšeniu evidentne nielen môjho šoku.
Prečo? Filip vysvetľuje , že predstava “bozkávania sa” s cudzím človekom ležiacim niekde na ulici je pre väčšinu ľudstva tak nepríjemná, že radšej nepomáhali vôbec. A navyše kyslík v krvi dospelého nejaký čas vydrží, hlavne tá krv ale musí prúdiť do mozgu. To sú veci. Takže masáž srdca a volať záchranku, ktorá vás potom vystrieda a s trochou šťastia postihnutého defibrilátorom nahodia.
U dospelého je šanca, že sa preberie sám, behom vašej resuscitácie, veľmi malá.
„Naopak včasný výboj z defibrilátora šance na úspech zvyšuje. Takže resuscitácia je vlastne len taká vata, než dorazí záchranka. Ale veľmi dôležitá,” vysvetľuje Filip. A potom nám púšťa ďalšie video, ktoré nás všetkých – i napriek svojej vážnej téme – úprimne rozosmeje. Možno ste ho už videli, stal sa z neho totiž tak trochu virál. British Heart Foundation má super kreatívnu reklamku.
Máte prsia? Nevadí!
Tak to vidíte. Pretože tu sedíme (až na jednu čestnú výnimku) samé baby, celkom logicky sa natíska otázka, či existencia poprsia predstavuje pri masáži srdca nejakú nevýhodu. „ To ani nie, možno tak od D-éčiek hore to môže byť trochu zložitejšie,” smeje sa Lucka.
„Ono i silikóny tak nejak natečú do podpažia. Pre chlapov je ale taká pomôcka: chytiť sa tej od vás vzdialenejšej kozy,” dodáva mierne stlmeným hlasom. No nič. Prichádza prax.
Delíme sa na dve skupiny a prvá partia záchranárok sa vrhá na Filipa. Ten sedí vo vedľajšej miestnosti na stoličke a evidentne sa mu ťažko dýcha. Zavalíme ho tonou otázok, na ktoré on nejak mlhavo odpovedá a potom upadá do bezvedomia. Voláme záchranku.
10 minút v dole
Filip sa mení na panáka a nastavuje budík na moment, kedy dorazí sanitka, a ako bohus pridá metronóm, aby sa nám lepšie držal rytmus. Ideme na to. „Pokiaľ dotyčného poznáte alebo sa nebojíte dýchať, len dobre, ale veľmi sa tým nezdržujte,” inštruuje nás, zatiaľ čo my sa striedame nad panákom a masírujeme a masírujeme. „ Nelietaj po tom hrudníku, stláčaj na jednom mieste a používaj váhu svojho tela,” naviguje Soňu, zatiaľ čo Líza sa venuje dýchaniu. Metronóm nekompromisne ukrajuje sekundy a miestnosť sa plní adrenalínom.
Po každých 30 stisknutiach nasledujú 2 vdychy. „Pokiaľ nedýchate, stláčate stále,” povzbudzuje nás.
Príde mi, že práve prežívam najdlhších 10 minút môjho života, pokiaľ teda nepočítam posledné tri kontrakcie pred pôrodom syna.
Keď zazvoní budík a nás strieda imaginárna záchranka, sme všetky unavené ako baníci po šichte. „Prekvapilo ma, že samotnou resuscitáciou ho zachránim len ťažko. A tiež, ako veľmi je to náročné.” zhŕňa svoje dojmy Jitka. A my s ňou tíško súhlasíme, zatiaľ čo vedľa sa dievčatá hlasno dusia. Nasleduje striedanie.
Krk sa nevysáva!
„Keď sa vám dieťa zakucká a dusí rožkom, jednoducho ho ohnite cez koleno a buchnite ho niekoľkokrát medzi lopatky,” vysvetľuje vzápätí Dominika. „Musíte ho ale držať. Neobracajte ho hlavou dole, pri visiacej hlave a rane do chrbta by sa mohlo poraniť.” dodáva a ukazuje na handrovom bátätku, čo by sa mohlo stať s jeho krčnou chrbticou.
Hm. Nedávno sa takto môj syn dusil v škôlke cukríkom a presne toto s ním urobili, prebleskne mi hlavou.
Dominika ma ale vytrhne. „ Ako už ale viete, malé deti strácajú veľmi rýchlo vedomie. Potom prichádza na rad resuscitácia (viď I.diel reportáže). Väčšie dieťa pri dusení necháme, aby sa zaprelo o vlastné stehná a búchame do chrbta a držíme ho za rameno. To isté čo u dospelého,” pokračuje. Skúšame si to navzájom a mlátime kamarátky do chrbta.
„A čo keď sa človek dusí sám?” prerušuje našu čím ďalej divokejšiu seansu Dominika. Líza navrhuje ako riešenie vysávač. „To ako myslíš, že mám bežať do komory, vyhrabať vysávač, skompletizovať ho, zapojiť do zástrčky a potom si povysávať hrdlo?” uisťuje sa Dominika a len ťažko potláča smiech. My sa pri tej predstave smejeme úplne neskrývane. A odpoveď? Musíte to proste vykašľať. Bodka.
Nebudem mäkká, nebudem mäkká, nebudem mäkká!
Vraciame sa na svoje miesta do kruhu a zase sa rozdeľujeme. Teraz do dvojíc. A zatiaľ čo zbytok skupiny preberá témy na prianie, dvojice postupne miznú k ďalším modelovým situáciám. Tentokrát ale nemám tušenie, čo nás čaká. „ Najskôr pôjdete do sprchy a zachránite Lucku,” to je všetko, čo mne a Romane povie Dominika, keď nás vybavuje rukavicami a lekárničkou. Tak hej. V sprche objavujeme šokovanú Lucku s obrovskou dierou v ruke a množstvom krvi striekajúcej všade okolo. I keď viem, že tá diera je len akože, trochu sa mi krúti žalúdok.
Zatiaľ čo Romana sa snaží klepajúcu Lucku ukľudniť a zistiť, čo sa stalo, volám záchranku. Potom zápasíme s rukavicami, je jasné, že tu ide o poranenú tepnu, šklbem obväz. „Musíme to zastaviť,” hulákam na Romanu a tlačím tým obväzom na ranu, zatiaľ čo tá Lucku usádza na zem. „Dobre, končím simuláciu,” hovorí Lucka a dodáva, že sme stratili zbytočne veľa času. „Mohli ste mi povedať, nech si tú tepnu tlačím sama a vôbec ste sa nemuseli zdržovať tým obväzom, keď ste už mali rukavice” hovorí, zatiaľ čo sa vymotáva zo systému hadičiek s umelou krvou.
Priznávam, že siahať do tej “diery” sa mi veľmi nechcelo a sľubujem si, že nebudem mäkká. Tak.
Smrť v priamom prenose
Horšie je to na stanovisku číslo 2. Tam opäť leží Filip na zemi na chrbte, pri ústach má penu a klepe nohami. Epileptik, super. Tu spanikárime s Romanou obidve. Najskôr chudákovi Filipovi narvem medzi zuby prvú vec, čo nájdem a to je chyba číslo jedna. Načo sa Romana rozhodne oživiť si nácvikom, ako vlastne vyzerá stabilizovaná poloha, a skladá sa na zem vedľa už celkom bezvládneho Filipa, kde sa prevaľuje zo strany na stranu a máva končatinami.
Ja sa síce zmôžem na to, zavolať záchranku, potom len bezmocne sledujem túto bizarnosť na podlahe. Lenže v túto chvíľu už je to jedno. Filip dodýchal a udusil sa zvratkami.
Načo si zjavne rozladený vyrve z úst to, čo som mu tam narvala a vyčíta nám.„ Do úst nič necpeme, to sme si už hovorili predsa,” krúti nespokojne hlavou. „Mali ste ma po tých kŕčoch otočiť na bok a kontrolovať dych.” A ešte dodáva, že kŕčujúceho nemáme zaľahávať a fixovať násilím jeho končatiny. „Kŕčujúci človek je schopný si vykĺbiť rameno alebo sa o vás inak zraniť, pretože má v tú chvíľu veľkú silu,” upozorňuje. Hm, nemám zo seba dobrý pocit. Takto jednoducho a rýchlo môže vyhasnúť život. Nechcem nechať nikoho zomrieť!
Filip si vloží do úst ďalšiu multivitamínovú tabletu, aby mu tam vypenila, a my si to celé dáme ešte raz a tentokrát správne. Uf. Ak stretnem ozajstného epileptika, budem už vedieť. Snáď.
Zabudnite na mlieko
Dominika medzitým vedľa odpovedá na najrôznejšie otázky, čo nás matky zaujímajú, a už teraz je jasné, že každá z nás si odtiaľto odnesie veľa nových faktov. Napríklad o otrave. „ Čo sa robí, keď dieťa omylom zhltne lieky?” pýta sa Dominka. „Vyvolá sa zvracanie?” navrhuje nesmelo Pavla a má pravdu. Keď vám ale dieťa vypije čistiaci prostriedok, zvracanie je naopak na škodu, pretože by to už tak poleptaný pažerák potrápilo ešte viac. „V takom prípade mu dáte vypiť panáka vody a voláte záchranku,” dozvedáme sa.
A riešiť otravu hubami mliekom? Dávno neplatí, vážení.
„Mlieko je tuk a niektoré jedy sú rozpustné práve v tukoch, preto by sme mliekom vstrebávanie jedu naopak urýchlili,” vysvetľuje Dominika. „ Predtým sa to naozaj učilo, preto vám to hneď naskočilo, ale je to zle,” dodáva. S poleptaním kože a popáleninami tiež nezachádzame kreatívne. „Poleptané miesto sa opláchne vodou a volá sa sanitka, popáleninu chladíme vodou, ale ničím nemažeme ani nezasypávame, potom voláme záchranku,” zdôrazňuje. „A čo kliešť? Má sa točiť v smere alebo proti?” prichádza ďalšia otázka.
„Kliešť nemá závit, preto nie je dôvod ním točiť,” odpovedá vlastne celkom logicky Dominika. Najdôležitejšie je vybrať ho, čo najskôr to ide a ničím nemazať a nedusiť.
„Nemusíte sa vôbec báť, že ho pretrhnete, v tých kúsadlách, čo tam mohli ostať, nie je vôbec nič nebezpečné. Problém je telíčko. Takže nečakajte, až prídete domov k pinzete a dezinfekcii, kľudne ho vytrhnite, ale hneď.” Aha. Tak to je ďalšia novinka asi pre väčšinu z nás.
Pieseň o mŕtvici
Cítim sa trochu zahltená informáciami a som rada, že si poctivo robím poznámky. Dominika hovorí o príznakoch mozgovej mŕtvice, u ktorej je rýchle konanie rovnako kľúčové. Čím skôr sa postihnutý dostane do nemocnice, tým lepšiu šancu na minimalizáciu následkov mu dávate. A áno, cievna mozgová príhoda sa netýka výhradne starých ľudí, postihuje aj mladšie ročníky. A ako ju teda spoznáme?
Dominika ponúka ako mnemotechnickú pomôcku pre rozpoznanie príznakov anglické slovíčko FAST čiže rýchlo.
Face – tvár. Keď jej časť, najčastejšie kútik, poklesne. Požiadajte postihnutého, aby sa na vás usmial a vyplazil jazyk. Pokiaľ pozorujete asymetriu, môže ísť o mŕtvicu.
Arm – ruka. Necitlivosť, brnenie a slabosť v končatinách alebo celej polovici tela. Požiadajte postihnutého, aby zdvihol obe paže s dlaňami dole pred seba. Keď jedna klesá, môže to byť mŕtvica.
Speech – reč. Pacient začne hovoriť z cesty, nie je mu rozumieť, prehadzuje nezmyselne slová. Ak máte podozrenie, požiadajte ho, aby po vás zopakoval jednoduchú vetu. Keď nie je schopný, môže ísť o mŕtvicu.
Time – čas. Keď sa stane čokoľvek z vyššie uvedeného, je čas okamžite volať 155.
„Nájdite si na YouTube video Stroke Heroes,” doporučuje Dominika. Vy nemusíte, tu ho máte:
:
Keď sa s nami lektori rozlúčia, ideme na pivo a diskusia o zážitkoch zo záchranárskeho dňa nemá konca. Táto nalieváreň naozaj stála za to. Sťahujeme si aplikáciu Záchranka a po návrate nútime deti, aby sa ju naučili obsluhovať. Naši muži prechádzajú stránky ZDrSEM a plánujú spoločnú účasť na kurze Horal. Prvá pomoc s nimi je totiž fakt zážitok.
#Natálie Veselá
Zážitkový kurz prvej pomoci je super a určite sa naň tiež prihláste. Možno niekomu zachránite život. Alebo niekto iný vám. A pozrite sa tiež na rozumné úrazové poistenie, pretože nejde len o zdravie, ale tiež o to, aby ste po úraze mali z čoho žiť.
