Spýtali sme sa preto zubárky Zuzany zo stomatologickej ordinácie v pražskom centre, ako správne investovať do svojho chrupu, na čo si dať pozor pri výbere zubnej pasty aj to, či sú bieliace zubné pasty a bielenie zubov vôbec účinné.
Akú najväčšiu chybu robíme pri starostlivosti o zuby?
Zle si ich čistíme. Buď si ich čistíme málo, alebo si ich nečistíme vôbec, a hlavne veľmi často podceňujeme preventívnu starostlivosť. Podľa mňa je dôležité zubom venovať dostatok času – čistiť si ich pravidelne a predovšetkým dlhšie ako 10 – 20 sekúnd. Ideálne je venovať hygiene chrupu zhruba 2 –3 minúty, a to ráno aj večer.
Podľa vás sa chrup ľudí zlepšuje alebo zhoršuje?
Mám pocit, že zlepšuje. Myslím si, že v tomto prípade sú medzi ľuďmi veľké rozdiely, niektorí sa o zuby starajú a majú ich v dobrom stave. Na stave chrupu sa často odzrkadľuje aj to, z akého sociálneho prostredia ľudia pochádzajú. Lepšie situovaní ľudia sa do zubov neboja investovať a viac sa o ne starajú než ľudia, ktorí, ľudovo povedané, počítajú každú korunu a preventívnu starostlivosť o zuby často zanedbávajú, pretože to považujú za zbytočné výdavky.
Sú ľudia, ktorí nemajú žiadne kazy?
Aj takých ľudí poznám. Tu však hrá rolu aj dedičnosť. Často sa rodíme s rôznymi anomáliami, ale ak sa ľudia, ktorí majú predispozície k perfektným zubom, o ne starajú, kazy ich obídu.
Keď sa už odhodláme investovať čas i peniaze, aká je podľa vás optimálna starostlivosť?
Najlepšie investícia je do preventívnej dentálnej hygieny. To sú peniaze, ktoré sú veľmi dobre investované. Dentálna hygiena pomáha udržiavať zuby v dobrom stave bez nutnosti ďalších úkonov. Je stále lepšie pravidelne investovať do dentálnej hygieny, než do plomb, koruniek, mostíkov alebo do novej zubnej protézy.
Čo hovoríte na bielenie zubov a ďalšie skrášľovanie úsmevu?
Profesionálne bielenie zubov by som úplne nezavrhovala. Dnes existujú šetrné metódy bielenia a ak to človeku dodá väčšie sebavedomie, nevidím dôvod, prečo by doň nemal investovať.
Považujem však za zbytočné vrážať peniaze do „hollywoodskych“ úsmevov, porcelánové zuby sa totiž musia prerábať každé dva roky, pretože neskôr už chytajú patinu. Takéto investície zuby viac poškodzujú, než chránia.
Okrem toho sa mi nepáči, keď si ľudia nechávajú nalepovať na sklovinu rôzne šperky.
Aké povedomie o dentálnej hygiene panuje medzi ľuďmi, ktorých poznáte?
Mám dojem, že povedomie o dentálnej hygiene sa výrazne zlepšuje. Niektorí moji pacienti sú občas až trochu urazení, keď im návštevu dentálnej hygieničky sama rovno neponúknem. Dentálna hygiena sa medzi pacientmi, ktorí za mnou pravidelne dochádzajú, berie ako napríklad návšteva kozmetičky alebo kaderníčky – začínajú ju vnímať ako akýsi štandard.
Často sa rieši aj otázka mäkkosti štetín zubných kefiek. Aké kefky sú ideálne?
Všeobecne sa odporúčajú mäkké zubné kefky. Ja to nazývam „energiu zachovať a rozložiť v čase a priestore“. Zuby by sa nemali drhnúť, ale poctivo a jemne čistiť. Je to oveľa šetrnejší spôsob, ktorým chránite ďasná a sklovinu.
Bieliace zubné pasty sú v súčasnosti čoraz populárnejšie. Odporučili by ste ich?
Pri bieliacich pastách by som bola opatrná. Mnohé z nich sú vyrobené z materiálov, ktoré sklovinu a ďasná obrúsia, a zuby tým poškodia.
Sklovina je totiž najdôležitejšia časť zuba. Je to v podstate taká poleva, ktorá je neživá a snaží sa chrániť tkanivá vnútri zuba. Nie je v nej nič organické a baktériám vôbec nechutí. Baktérie sa snažia sklovinu poleptať a dostať do zuboviny.
Hrúbka skloviny navyše ovplyvňuje belosť zubov, a preto, keď si sklovinu udrieme, vznikajú v nej škáry, kde sa potom objavujú pigmenty a zub nám tmavne a stenčuje sa. Z toho dôvodu by som bieliace pasty odporúčala využívať iba dentálnym hygienistom. Pri tých z obchodu by som bola obozretnejšia a používala ich len zriedka.
Ako spoznáme, že si kupujeme vhodnú zubnú pastu?
Ak chcete vedieť, či vám pasta neničí chrup, môžete vyskúšať jednoduchý trik – otestujte ju medzi zubami. Ak cítite, že pasta medzi zubami „škrípe“, znamená to, že má priveľké zrniečka, ktoré budú sklovinu obrusovať a zub ničiť.
Aké najbizarnejšie prípady ste mali vo svojej ordinácii?
Nedávno som ošetrovala jednu staršiu pacientku, ktorá mala urobený mostík na predných dolných zuboch. Keďže mala paradentózu, tak piliere toho mostíka nedržali a mostík bol „vyberací“. Pacientka si tie vyberacie piliere vždy zapichla späť do ďasien a dozadu si nasadila protézu, ktorá jej celý mostík držala.
Mala som aj pacienta, ktorý si sám opravoval protézy, alebo pacienta, ktorý si sekundovým lepidlom protézu sám lepil, keď mu z úst vypadla.
Ako sa zmenila stomatológia od pádu železnej opony, teda za posledných viac ako tridsať rokov?
Z môjho pohľadu sa premenila zásadným spôsobom. Pacienti o stomatológii čoraz viac vedia, zlepšilo sa aj povedomie o dentálnej hygiene. Pamätám sa, že nám v deväťdesiatych rokoch prišiel prednášať profesor zo západného Nemecka, ktorý vtedy tvrdil, že 90 percent slovenských zubárov si samo nevie správne vyčistiť chrup. V tomto smere sa osveta veľmi zlepšila, rovnako ako stomatologické materiály, prístroje a postupy.
Čo by ste odkázali tým, ktorí sa boja zubárov?
Nech prídu. Môžu sa len ukázať a porozprávať sa. Neznamená to, že im zubár hneď zub vytrhne. Najdôležitejšie je si na svojho zubára zvyknúť a vedieť, na čom človek je. Lepšie je chodiť pravidelne a riešiť malé problémy, než potom k zubárovi prichádzať s veľkou bolesťou.