S ekonómom Miroslavom Svobodom sme sa rozprávali o tom, ako pandémia zmenila správanie ľudí, ich zvyky a hodnoty, ale aj o tom, čo by sme mali robiť v nasledujúcich mesiacoch alebo ako reagovať na správy z médií.
Myslíte si, že si ľudia počas korony začali viac vážiť vecí a zamýšľali sa nad tým, čo naozaj potrebujú?
Myslím, že sa spotrebitelia prinajmenšom nad tým, čo potrebujú, zamysleli. Niektorí ľudia prišli o koníčky, ktorým sa pravidelne venovali, preto mali zrazu viac voľného času na premýšľanie. Práve vtedy môže nastať čas reflexie a uvedomenia si, čo človek v danej chvíli potrebuje a aké veci sú nedosiahnuteľné alebo zbytočné.
Domnievam sa však, že takto sa nedá rozmýšľať dlhodobo. V momente, keď to bude zase možné, sa väčšina ľudí vráti späť k bežnému životu a len menšina nasmeruje svoj život inam.
Kam si myslíte, že tá menšina bude svoj život smerovať?
Sú ľudia, ktorí zo dňa na deň stratili možnosť robiť niečo, čo boli doteraz zvyknutí, a kríza ich prinútila vydať sa inou cestou. Veľa ľudí robí prácu, ktorá ich nenapĺňa, a pohrávajú sa s predstavou vydať sa novým smerom. Kríza je už len vonkajším spúšťačom, ktorý ľuďom takéto zmeny pomôže urobiť.
Práve nedávno som čítal príbeh mladej ženy, ktorá pre jarnú karanténu prišla o prácu servírky, ale veľmi rýchlo si našla prácu v jednom internetovom obchode – zistila, že presne po takej práci túžila. Dokonca sa zakrátko stala vedúcou.
Verím, že pre mnoho ľudí táto situácia bola príležitosťou skúsiť niečo nové a buď pri tom zostať, alebo si aspoň uvedomiť, že to bol iba chvíľkový rozmar a pôvodná realita je nakoniec lepšia.
Aké boli podľa vás najväčšie zmeny v spotrebiteľskom správaní počas korony?
Spotrebitelia samozrejme začali viac nakupovať cez internet, do kamenných obchodov chodili naopak menej. K tomuto kroku boli donútení vonkajšími okolnosťami, ale práve to je jedna zo zmien, ktorá pravdepodobne zostane v spotrebiteľskom správaní natrvalo.
Existuje mnoho technologických riešení a nástrojov, ktoré používatelia nevyskúšajú, pretože si na ne nenájdu čas a boja sa zmien. Situácia mnoho ľudí donútila prekonať obavy a adaptovať sa na zmeny rýchlejšie. Pracujem na vysokej škole a nenazdal by som sa, že sa ľudia tak rýchlo preorientujú na videokonferencie alebo zdieľanú editáciu dokumentov v reálnom čase. Prišiel však koronavírus a po niekoľkých týždňoch to všetci považujú za samozrejmosť.
Napríklad banky zisťujú, že ich klienti oveľa častejšie prechádzajú k platbám kartou – aj tí, ktorí sa tomu spočiatku vyhýbali, si počas núdzového stavu platenie kartou vyskúšali a zistili, že je to pohodlná metóda, a nemajú dôvod to teraz nerobiť. Oveľa viac sa začalo využívať aj platenie aplikáciou v mobilnom telefóne, ktoré je ešte jednoduchšie ako platba kartou a úplne bezkontaktná, pretože nevyžaduje zadanie PINu na termináli.
Aký vplyv majú médiá na správanie spotrebiteľov?
V posledných mesiacoch sa jednoznačne ukázalo, že médiá majú na správanie ľudí obrovský vplyv. Ľudia hromadne reagujú na atmosféru, ktorú vyvolávajú média alebo skôr ktorá je vyvolaná médiami. Na jar bolo jasne vidieť, ako sa odkazy politikov zintenzívnili a všetci na to okamžite reagovali tým, že hromadne išli nakupovať, alebo sa naopak báli vôbec vyjsť von.
Tak to bolo aj v mojej rodine. Počas karantény sme boli zatvorení doma, s manželkou sme pracovali z domu, aj deti študovali z domu. Keď sme šli na nákup, tak náš najstarší syn s nami nechcel ísť, pretože sa podvedome bál. Mal pocit, že svet mimo domu je nebezpečný.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí sa môžu cítiť zavalený prílivom správ, ktoré sa každý deň objavujú?
Idealisticky by som poradil, aby ľudia rozmýšľali viac kriticky. Pragmaticky by som zas poradil, aby si ľudia vyhľadávali, čo sa o koronavíruse píše v zahraničí. Každý nevie po anglicky, ale pre zmenu si môže prečítať nejaký český alebo nemecký server. V každej krajine sa totiž k tomuto ochoreniu pristupuje trochu inak.
Napríklad v apríli bol vidieť rozdiel medzi Českom a Nemeckom – v Česku boli na každodennom poriadku emotívne tlačové konferencie a rokovania vlády, zato v Nemecku mal každý večer reláciu virológ, ktorý bez výrazných emócií a prehnaného strašenia vysvetľoval, v akej situácii sa Nemecko a zvyšok sveta nachádzajú. Tým, že to celé robil vecným a pokojným dojmom, tak aj na zvyšok obyvateľov sa prenášal pokoj.
Dá sa povedať, že už čelíme druhej vlne koronavírusu. Aké reakcie ľudí sa dajú očakávať pri zhoršení situácie?
Vo všeobecnosti si myslím, že človek je schopný zvyknúť si na všetko – podobne ako pri prírodnej katastrofe, vojne, tak aj pri koronavíruse. Vo všetkých týchto prípadoch je v prvom rade veľký strach a neistota. Potom ľudia na vlastnej koži uvidia, aké zmeny ich čakajú, už približne vedia, aké riziko daná situácia predstavuje, a zahrnú ho do svojho života.
V tomto smere očakávam, že budú ľudia vyrovnanejší, pretože sme si chtiac či nechtiac zvykli, že koronavírus je tu s nami. Ale stále je to veľmi individuálne. Navyše bez ohľadu na subjektívne vnímanie, niektorí ľudia sú a budú zasiahnutí veľmi ťažko. Napríklad pracovná aktivita jednej mojej známej je závislá od grantov, ktoré dostáva za zabezpečenie kultúrnych podujatí. Ak sa však už pripravená akcia neuskutoční, tak musí všetky peniaze vrátiť. Žije v extrémnej neistote, ktorá sa nijako nezmenšuje, skôr naopak.
Ako by sme sa teda mali, my občania, správať?
Odporučil by som, aby všetci boli opatrní. Koronavírus nie je mor, no nie je to ani banalita, rovnako ako nie je banalita ani chrípka. Ľudia ju podceňujú dovtedy, kým ich naozaj ťažko zasiahne. Aj na chrípku sa samozrejme umiera.
Nie je preto namieste ani prehnaná opatrnosť, ani zjednodušovanie situácie. Mali by sme sa tiež snažiť čo najrýchlejšie koronavírus zahrnúť do svojich životov a do predstavy o svete. Rovnako ako sme zvyknutí na to, že je tu chrípka a že sú chrípkové sezóny, úplne rovnaké je to s koronavírusom, ktorý len tak nezmizne.
Miroslav Svoboda, ekonóm a prorektor pre akademické záležitosti na Anglo-americkej vysokej škole
Získal titul Ph.D. v odbore ekonómia a magisterský titul v odbore hospodárska politika a filozofia na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Vyštudoval tiež humanitné štúdiá na Karlovej univerzite. Má rozsiahle skúsenosti s akademickým a prevádzkovým riadením na univerzite, riadením kvality akadémie a s výučbou ekonómie. V minulosti pôsobil ako dekan School of Business Administration na Anglo-americkej vysokej škole I ako prodekan pre pedagogiku na Vysokej škole ekonomickej.
