Skoro tretina chlapcov a viac ako pätina dievčat sa u nás stretávajú s nadváhou alebo obezitou. To so sebou nesie i ďalšie zdravotné komplikácie, ako je zvýšenie tlaku, problémy s pohybovým aparátom alebo rastúce riziko ochorenia na cukrovku. A čo je najhoršie, až osemdesiat percent maloletých tučkov si svoje kilogramy so sebou prenáša aj do dospelosti a stávajú sa pre nich celoživotným problémom.
Všade dobre, doma najlepšie
Životný štýl školákov sa totiž za posledné desaťročie výrazne zmenil. Kým ich rodičia kedysi po príchode domov hodili aktovku do kúta a až do večera behali vonku, dnešné deti majú svoje popoludnia napchaté krúžkami. A keď už majú náhodou voľno, sadnú si k počítaču či hernej konzole, alebo si píšu s kamarátmi na sociálnych sieťach. Von by ich rodičia museli vystrkovať vidlami. Lenže väčšinou sú aj tak v práci a vlastne sú radi, že potomok vysedáva doma, pretože sa aspoň nemusia báť, že sa mu vonku niečo stane.
Hoci to niekedy na našich cestách alebo chodníkoch vyzerá, že čo Slovák, to cyklista, životný štýl mnohých tuzemských rodín má ku športu alebo k akejkoľvek pohybovej aktivite veľmi ďaleko.
Keď sa k tomu pridajú stravovacie vzorce dedené po generácie, kde je guláš s knedľami ešte tým najmenším hriechom, telá sa povážlivo zaguľacujú a nohavice v páse nepríjemne zarezávajú. Možno aj vy máte doma puberťáka, ktorého BMI povážlivo stúpa, ale nedokážete nájsť tú správnu stratégiu, ako so zavalitým potomkom vlastne naložiť. Existujú zlé a ešte horšie varianty, ktoré obvykle nevedú k zníženiu hmotnosti dieťaťa, ale k poklesu jeho sebavedomia. Pozrite sa, či sa v niektorej z nich náhodou nespoznáte.
Prečítajte si tiež: Otesánkovský syndróm: aký je život s nekonečným hladom?
Musíš držať diétu
Toto hovorte len v prípade, že nechcete, aby vaše dieťa schudlo. Slovo diéta je síce populárne v spoločnosti dospelých ľudí, najmä žien: medzi nimi nikdy neurobíte chybu, keď sa pochválite, že už zase jednu držíte. Pre dieťa (a tiež pre mnohých oteckov) je to však abstraktný pojem vyjadrujúci, že sa bude podávať niečo hnusné, čo by normálne človek nikdy nevložil do úst.
Navyše bolo vedecky dokázané, že ľudia, ktorí držia diéty, oveľa pravdepodobnejšie priberú kilá než tí, ktorí jedia vyváženú a pestrú stravu. Takže nasadením striktnej diéty u dieťaťa maximálne vyvoláte odpor alebo snahu nejako si to „ošéfovať“ a k obľúbeným cukrovinkám sa dostať za vašim chrbtom. Je jasné, že v rodine, kde sa stôl prehýba pod smaženými, sladkými či tučnými jedlami, ktoré sú pravidelne zapíjané sladkou limonádou a zajedané kopou veterníkov alebo punčových rezov, nenájde dieťa pozitívny stravovací príklad.
Ale príde vám v poriadku posadiť potomka do kúta s tanierom nakrájaných šalátových uhoriek a paprík so slovami „tu máš svoju diétu“?
„Najdôležitejšie je, aby celá rodina držala pohromade,“ hovorí nutričná poradkyňa Jana Vašáková z webu Recepty pre deti. „Ak rodičov trápi, že je dieťa silnejšie a má problémy v škole alebo zdravotné problémy, potom je potrebné to riešiť v rámci stravovania celej rodiny. Prispôsobiť jedálniček tak, aby bol pestrý, nebol príliš tučný (ale žiadne light verzie!), úplne obmedziť sýtené sladké nápoje a sladkosti. Dieťa by malo jesť v menších dávkach, ale pravidelne, ideálne päťkrát denne. Nesmie mať pocit hladu. A veľa piť, ideálne vodu.“
Na hmotnosť potomka ale podľa poradkyne môže mať vplyv aj stres a nedostatok spánku. „Keď dieťa presedí večer pri počítači alebo bude dlho pozerať do mobilu, tak si rozhodne neoddýchne,“ dodáva Jana Vašáková. „A akonáhle tvrdo nespí, telo nespotrebováva prijatú energiu tak, ako by malo.“
Však on z toho vyrastie
Je pravda, že niektoré bacuľaté bábätká svoje faldíky vybehajú, len čo začnú chodiť, a všetko je vyriešené. Pokiaľ však predškolák alebo školák preteká z teplákov a má problém sa zohnúť, aby si zaviazal šnúrky, nemožno sa spoliehať na to, že všetko vyrieši milosrdný čas.
Práve preto, že z okrúhlejších detí vyrastajú obézni dospelí, leží celá zodpovednosť na rodičoch.
Nie je to jednoduché a často to ani nie je príjemné, ale je to doslova životne nutné. Mávate rukami so slovami “my to máme v génoch, tu nikdy žiadna štíhla trieska v rodine nebola“? Tak sa zamyslite nad životným štýlom celej svojej rodiny. Netrápte potomka knäckebrotmi, ale skúste sa trebárs všetci začať viac hýbať. Namiesto víkendového posedávania na gauči alebo na záhrade vyrazte na turistický výlet, zájdite si zaplávať alebo sa prevezte na bicykli. Kúpte si všetci krokomer, alebo mobil, ktorý kroky dokáže počítať, a súťažte v tom, kto ujde za deň viac. Ideálne je aspoň desať tisíc krokov, a to najlepšie svižným tempom. Možno sa spočiatku trochu zadýchate, ale po pár týždňoch už si bez pohybu nebudete svoj deň vedieť predstaviť.
Toto jedlo už si nikdy nedáš
Najkratšia cesta do ordinácie detského obezitológa, alebo dokonca psychológa, vedie cez radikálne zákazy. Dieťa s nadváhou alebo obezitou má už tak ťažký (skutočne) život. Problémy so sebaprijatím a so zaradením do detského kolektívu, spôsobujú, že potrebuje najmä pochopenie a pomocnú ruku. Tá ho však nesmie plieskať po prstoch naťahujúcich sa po šľahačkové trubičky, ale mala by ho pohladkať a ukázať mu smer.
Predstavte si to sami. Keby vám niekto povedal, že už si v živote nedáte pohár vína, chrumkavé zemiakové placky alebo jahodové knedle, asi by ste ho poslali kamsi. A to aj v prípade, keby mal na sebe biely plášť a okolo krku stetoskop. A ako sa potom má cítiť malé dieťa, ktoré prahne po čokoláde, cukríkoch, smotanovej zmrzline alebo tanieri vyprážaných rezňov s hranolkami, a vy mu oznámite, že odteraz už bude jesť len stopkový zeler, mrkvu a brokolicu?
Musíš cvičiť
Bolo by fajn naučiť dieťa už odmalička, že cvičenie a pohyb nie sú tyranskými metódami na získanie dokonalej postavy a pre obdiv fanúšikov na sociálnych sieťach, ale zábavou a príjemným spôsobom, ako stráviť čas. Už to, že sa dieťa s nadváhou musí v škole prezliecť do cvičebného úboru a potom sa strápňovať na koze alebo švédskej debni, je dostatočne hrozným zážitkom, ktorý vie nejedného premeniť v kaviarenského povaľača, ktorý si už nikdy v živote nekúpi tepláky. A to ešte nehovoríme o lekciách plávania, ktoré sú pre okrúhlejšie dieťa hotovým peklom už vo chvíli, keď sa má nasúkať do plaviek.
Nenaháňajte teda potomka palicou do posilňovne a neprihlasujte ho na florbal, keď sa zadýchava už na treťom schode.
Trpezlivo spolu s ním hľadajte šport, ktorý ho bude zaujímať, pri ktorom sa bude baviť a nie trápiť. A ak ho nenájdete, čo sa tiež pokojne môže stať, vezmite ho za ruku a choďte na prechádzku. Dnes na tridsať minút, zajtra na hodinu a pozajtra napr. na celé popoludnie. Kŕmte kačičky, vylezte na rozhľadňu alebo sa pozrite, či v tej ohrade za lesom naozaj majú kone. „Najviac deti priberajú v čase puberty, kedy je priberanie na váhe ovplyvnené hormónmi, tlakom v škole aj doma, nevyváženou stravou a absenciou pohybu, ktorý pubertiakov zrazu vôbec nebaví,“ upozorňuje Jana Vašáková. „Ideálne je potom prísť s niečím, čo ich nadchne, a podporovať ich v tom – či už je to long board, paddle board, alebo iná trendy aktivita.“
Ak neschudneš, budú sa ti deti smiať
Zaoblený chlapec alebo dievča vie aj bez vás, čo to je posmech a opovrhnutie. Ako je známe, deti vedia byť pekne kruté a tým, čo sa nejako odlišujú, vedia poriadne strpčiť život. Nehovorte preto svojmu potomkovi Valček alebo Gulička a hlavne sa mu nevyhrážajte, že ak neschudne, budú sa mu ostatné deti smiať.
Ale tiež nekomentujte uštipačne pred svojím dieťaťom zarezané šortky korpulentnej dámy, ktorá vás práve minula na ulici, ani nehodnoťte svoju postavu v zrkadle slovami „už som ako prasa, musím zhodiť aspoň desať kíl.“ Aj malé deti by mali byť v pohode s tým, že ľudia okolo nás sú rôzni, a že zatiaľ čo jeden hrká kosťami, druhý sa sotva napchá do oblečenia veľkosti XXXL.
Pretože tí, čo ostatných nehodnotia len podľa vzhľadu, mávajú prekvapivo omnoho krajší život ako veční kritici.
Sprostredkujte preto svojmu dieťaťu informáciu, že ľudia, ktorí majú potrebu urážať druhých, to robia práve preto, že sami sebe neveria a pripadajú si nemožní. Sebavedomý človek nemá takúto potrebu. A čo je dôležité – veriť sám sebe môže pokojne aj s nejakým tým kilom naviac.
Vnúčatko, tu máš cukríky!
Akékoľvek snaženie o nastolenie zdravého životného štýlu a vyváženého jedálnička môže prísť nazmar, akonáhle sa k slovu dostane babička. Staršie ročníky totiž vyrastali v časoch, kedy boli známkou zdravia bacuľaté líčka a guľatý zadoček a platilo príslovie, že keď budú tlstí chudí, budú chudí studení. Majú preto tendenciu vaše „nové nápady“ zhadzovať a tajne podstrkovať deťom čokolády, cukríky a brať ich za odmenu do cukrárne.
Skúste sa s prarodičmi zhodnúť na tom, že vám aj im predsa záleží na zdraví a správnom vývoji dieťaťa, a dohodnite sa s nimi na tom, aké dobrôtky sú ešte v poriadku, a ktoré už kupovať nemajú. Nečakajte, že to bude jednoduché, ale obrňte sa trpezlivosťou. Hlavne pokiaľ sa deti s prarodičmi vidia častejšie ako párkrát do roka, stojí tá troška diplomacie za to.
Nemoci nechodí po horách, ale po lidech. I když se na ně předem nejde úplně připravit, něco málo se udělat dá… Dali jsme pro vás do kupy speciální microsite s názvem Kolik stojí zdraví. Přečtěte si, jak dlouho trvá průměrná pracovní neschopnost, na jakou podporu od státu máte nárok, když dlouhodobě onemocníte a ve které nemocnici najdete nejlepší specialisty na různé neduhy.
