Bez dezinfekčného gélu, ústneho spreja a vlhčených obrúskov nikdy nevychádzate z domu. V električke sa nechytíte, ani keby vodič rezal zákruty ako po dvadsiatich kávach. A na záchodovú dosku v bare by ste si nesadli, ani keby vám hrozili odňatím slobody na desať rokov.
Tak to ste asi trocha posadnutí hygienou, však?
Drsný život odpadlíka
Hovoriť vynervovanému človeku, aby sa upokojil, máva asi podobný efekt, ako hovoriť úzkostlivému neurotikovi, že si ruky vážne nemusí ísť umývať vždy, keď sa dotkne kľučky.
Takže rada „upokoj sa“ ešte nikdy v histórii upokojovania nikoho neupokojila a „nebuď taký úzkostlivý“ ešte nikoho na svete nedonútilo odhodiť naučené návyky spojené s prehnanou hygienou za hlavu, chodiť naboso, piť z cudzích pohárov a raz týždenne si NEVYČISTIŤ ZUBY. Život trocha na hrane, nie?
Milí úzkostliví, áno, vy, ktorí, keď sa omylom v robote napijete kávy z hrnčeka vašej kolegyne, si okamžite nenápadne usrknete ústnu vodu a na potenciálne vírusy, zápaly a baktérie si preventívne vezmete paralen. Presne vám by sme chceli povedať, že pre sedenie na firemnej či inej verejnej záchodovej doske ešte nikto nezomrel.
A hlavne by ste mali vedieť, že či už doma umývate podlahu 2x denne Savom alebo iným dezinfekčným prostriedkom, riad pre istotu umývate 2x a chodíte iba v prezuvkách, aj tak sa o svoj útulný, od podlahy až po strop vydrhnutý domov delíte s baktériami.
Každý má doma svoju osobnú špinu, tak ju majme radi. A nebojme sa jej. Nehryzie. Rovnako ako „mastná tyč“ alebo delenie sa o jedlo z jedného taniera s kamarátmi.
Osobný šarm osobnej baktérie
Baktérie máme nielen doma, ale aj na sebe a v sebe. Odlupujú sa z nás s odumretou kožou a šíria sa okolo nás aj vtedy, keď zívame či kýchame. Nechávame za sebou našu jedinečnú biologickú stopu. A podľa štúdie časopisu Science sa vraj naša biostopa adaptuje tak rýchlo, že aj v úplne novom byte máte do 24 hodín bakteriologicky rovnaké prostredie, ako v tom starom. Fíha. Keby celé sťahovanie prebiehalo takto rýchlo.
Čo je doma, to sa počíta – aj baktérie
Radi čítate články, ktoré začínajú „vedci zistili, že“? Tak toto bude presne pre vás. Medzinárodná štúdia baktérií v domácnostiach prišla na ŠOKUJÚCE zistenie. Najviac baktérií nebýva u nás v kúpeľni alebo na záchode, ako by sa dalo čakať, ale v kuchyni.
Najlepšie sa tieto potvorky cítia v našich špongiách na riad. V rámci výskumu obývali viac ako 75 % špongií aj koliformné baktérie, teda tie, medzi ktoré patrí aj Salmonela alebo E. Coli. Je to podobné, ako bývať s nájomným vrahom, ktorý je v podstate 99 % času veľký dobráčisko. V špongiách sa vyskytujú často aj zárodky plesní a kvasinky. Ďalšie „hot spots“ v kuchyni sú drezy, linky a dosky na krájanie. A ak máte kávovar, oplatí sa čistiť pravidelne zásobník. Tam má totiž tendenciu bývať pleseň.
Žiť v mieri s vlastnou špongiou
Podľa vedcov sa vraj baktérie spolužitím s nami adaptovali. Dokonca lepšie ako hociktorý nový spolubývajúci. Preto na ne nezaberá vymývanie saponátom, vyváranie ani dezinfikovanie.
Čo pomáha? Asi vás neprekvapí, že nič. Teda skoro nič. V mieri so svojimi baktériami udržíte, keď budete špongiu na riad pravidelne meniť približne raz týždenne. A vedľa nešliapnete, ani keď ich budete používať viac – na riad, na povrch stola, na kuchynskú linku či na mastné povrchy. To je hodená rukavica všetkým upratovacím neurotikom. Špongie si môžete odlíšiť pomocou FARIEB. Nie je deň hneď krajší?
Mojkanie s miláčikom ako biologická zbraň
Trhá vám žily, keď vedľa vás niekto v kine kýchne alebo kolegynka hlasno smrká? A ako ste na tom s domácimi maznáčikmi? Psy aj mačky sú nielen zdrojom radosti a spúšťačom otravného šušlania za normálnych okolností príčetných jedincov, ale obsahujú aj kotol baktérií a parazitov.
Nielen, že väčšina vášho jedla obsahuje chlpy, nemôžete nosiť tmavý menčester a hostiť doma priateľov trpiacich alergiou, zároveň však môžete dostať toxoplazmózu alebo škrkavku. Vraj stačí, keď vám na podlahu, po ktorej chodí váš chlpáč, spadne jablko, do ktorého sa potom bez umytia pokojne zahryznete.
No žiadny strach, nechceme vás strašiť. To sa stáva výnimočne – pravdepodobnosť je podobná, ako že nedostanete besnotu ani sa nestanete vlkolakom, keď vás váš labrador oblizne. Maximálne vám uberie trocha ľudskej dôstojnosti fakt, že žijete v spoločnej domácnosti s labradorom.
Ešte stále sa bojíte tyčí v autobuse? Alebo vás náš článok vyliečil? Nemáte začo!
