Veda tento fakt pripisuje mozgu a jeho spôsobu spracovávania potravy ako odmeny. Naprieč históriou sa však názory líšia. Štúdie v predchádzajúcich rokoch zistili, že nedostatok spánku je spojený s rozširovaním obvodu pásu, a niektoré naznačujú, že narušený spánok môže ovplyvňovať hladiny hormónov, čo vedie k zmenám v tom, ako hladní alebo plní sa cítime. Nové poňatie ale vďaka zisteným faktom hovorí niečo iné.
Je to v hlave
Najnovšia štúdia však naznačujú, že hormóny toho môžu mať s naším výberom nezdravého jedla po prebdenej noci spoločné len málo. Príčinou sú podľa nej skôr zmeny v činnosti vnútri oblastí mozgu, ktoré sa podieľajú na “jedálnom” odmeňovaní a regulácii, ale aj zmeny medzi nimi. “Údaje, s ktorými sme prišli, nám o niečo viac priblížili mechanizmus, akým spánková deprivácia mení naše oceňovanie potravín,” povedal Jan Peters, spoluautor výskumu z Univerzity v Kolíne nad Rýnom.
Peters a jeho kolegovia v časopise Journal of Neuroscience popísali celý proces, pomocou ktorého k svojmu záveru dospeli: ich výskumu sa zúčastnilo 32 zdravých mužov a žien vo veku od 19 do 33 rokov. Všetci dostali rovnakú večeru v podobe cestovín, teľacieho mäsa, jablka a jahodového jogurtu.
Potom ich vedci rozdelili do dvoch skupín – jednu poslali so zariadením sledujúcim spánok do vlastných postelí, druhá skupina nielen vďaka spoločenským hrám prebdela noc v laboratóriu.
Koľko si ochotný zaplatiť?
Nasledujúce ráno vedci zhodnotili každého hlad a chuť k jedlu – 29 ľudí malo hladinu krvného cukru úmernú ranu. A rovnako aj hladinu určitých hormónov spojených so stresom a chuťou do jedla. Či už ľudia spali, alebo nie, medzi ich hodnotami nebol výraznejší rozdiel. Všetkých potom ešte čakalo premietanie, počas ktorého videli 24 obrázkov jedál ako napríklad čokoládové tyčinky, ale aj 24 obrázkov nejedlých predmetov typu klobúk alebo hrnček. Následne sa ich vedci prvýkrát spýtali, koľko by boli ochotní za jedlo zaplatiť, a to v rozmedzí od žiadnej do troch libier.
Počas funkčnej magnetickej rezonancie sa potom museli znovu rozhodnúť, či by si vec alebo pochutinu naozaj kúpili, tentoraz ale za danú cenu. Experiment vďaka rezonancii umožnil Petersovi a jeho kolegom nahliadnuť do mozgovej aktivity účastníkov experimentu počas pozorovania ako jedla, tak aj ďalších vecí. Všetko ešte zopakovali o týždeň neskôr, tentoraz sa ale situácia zmenila. Tí, ktorí prvýkrát spali doma, zostali hore, a naopak.
Keď hlava zavelí
Výsledky ukázali, že bez ohľadu na to, či boli ľudia spánkovo deprivovaní alebo nie, boli ráno rovnako hladní a mali pri väčšine hormónov a u hladiny cukru v krvi podobné hodnoty.
Avšak keď boli ľudia bez spánku, boli ochotní platiť za jedlo viac, ako keď boli dostatočne oddýchnutí.
Zároveň mali v krvi vyššiu hladinu látky súvisiacej s grelínom, takzvaným “hormónom hladu”, aj keď jeho funkcia nie je úplne jasná. Výsledky magnetickej rezonancie navyše ukázali, že ľudia, ktorí si nepospali, mali pri obrázkoch jedla vyššiu aktivitu v amygdale (párovej mozgovej štruktúre v strednej časti spánkového laloku, ktorá je prepojená do ostatných častí limbického systému a do mozgovej kôry, a ktorá spracováva odmeny jedlom). Za jedlo boli ochotní zaplatiť viac peňazí, čo má pre zmenu na svedomí hypotalamus, ktorý sa podieľa na regulácii spotreby. Interakcia medzi týmito dvoma oblasťami sa v porovnaní s doružova vyspatými účastníkmi zvýšila.
Tím ale zistil, že neexistuje väzba medzi zmenami hladín zlúčeniny grelínu a akýmikoľvek rozdielmi v mozgu alebo v správaní. Peters však povedal, že to môže byť zapríčinené veľmi vysokou hladinou látky – účastníci boli rovnako hladní, či už odpočívali, alebo nie. Podľa vedeckého tímu to poukazuje na fakt, že pri nevyspatej skupine preto pri ukazovaní jedla nešlo len o hladinu hormónov, ale aj o zmeny v mozgovej aktivite.
Ide i o výdaj, návyky a ďalšie veci
Peters ale priznáva, že nie je jasné, čo zmeny v amygdale a hypotalame spôsobilo. “Vieme, že zmeny sa u iných neurotransmiterov, ako je dopamín, objavujú po spánkovej deprivácii, takže to môže byť ďalší kandidát,” povedal.
Christian Benedict z Uppsalskej univerzity vo Švédsku, ktorý sa výskumu nezúčastnil, povedal, že ak ľudia nemajú dostatok spánku, ich mozog spotrebuje viac energie. Preto je podľa neho logické, že mozog podporí signály, ktoré by mohli zvýšiť príjem potravy a neplytval by energiou na kontrolu iných impulzov. Poznamenal však, že výskum mal svoje obmedzenia – bol realizovaný na malej vzorke a účastníkom sa neodoberala krv počas ukážky obrázkov. Štúdia tiež neporovnávala odpovede ohľadom zdravých potravín.
Benedict ešte podotkol, že okrem spánku môže telesnú hmotnosť ovplyvniť mnoho ďalších faktorov. “Nejde len o spánok. Fyzická aktivita, stravovacie návyky, potraviny a ich dostupnosť. Takže by sme sa nemali sústrediť len na spánok,” dodal.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
